artas

Ja neviem, ale nejako ma madam Seymour strašne irituje, priam až serie.

To je taká volovina, že to ani režisér nemohol myslieť vážne. Je to jasné, toto je paródia na prvú časť, scény ako z náborových filmov do českej armády, animácie za pár šupov a hlúpe dialógy. Chvíľami som sa nudil, potom chytal za hlavu, že čo som komu urobil, ale nečakal som, že sa na vážne tváriacom filme budem smiať častejšie ako na nejakej komédii.

Hneď na začiatok sa musím priznať, že meno režiséra som si všimol až pri záverečných titulkoch. Och... režisér krvákov, sci-fi a akčných nárezov, skoro som si myslel že zle vidím. Romantické filmy veľmi nemusím, ale tento kúsok je mňamka. Napriek popisu ktorý film označuje ako komédiu, myslím že je viac romantický ako komediálny. Kombinácia toho správneho prostredia, muziky a pekných žien ma dostala, celý film som sa usmieval ako blbec. A možno sa niekto podiví, ale pripomenulo mi to Šulíkovú Záhradu.

Niekoľkokrát prevarená polievka nechutí ani keď do nej nasypeš hrsť vegety.

Renée je sympatická a takáá štíhla, hm a čo k filmu? Toto mi pripadalo priam ako remake filmu Baby Boom, až na to dieťa. Film na mňa pôsobil viac ako socialistická agitka než romanticky. Hádam najvtipnejšia hláška: "- Našla ste Ježiša?" "-Hm.? Nevedela som že sa stratil..."

Ten kto písal scenár k tejto minisérii sa zjavne nevedel rozhodnúť či napíše krimithriller o policajnom parťákovi ktorému v hlave začalo niečo haprovať alebo doplní zbierku katastrofických filmov o hrozbe z kozmu, toľkokrát už premletú v x variáciách a tak sa rozhodol že to spojí dokopy a vytvorí naozaj "hutné" dielo. Pri sledovaní mi začali vŕtať v hlave otázky: Je reálne aby bol schopný vyrátať nejaké koordináty (aké vlastne) jediný človek? A znova američan? Len jeden spozoroval takú zmenu? A keď je taký dôležitý, tak ho nechajú cestovať naprieč amerikou samého? Ruky a nohy by som si zodral, prápor by som obetoval, len aby ten človek bol okamžite pri mne. A zlí rusi ktorí sú natvrdlí a nechcú zachrániť svet. Načo je vlastne amerike toľko astrofyzikov, keď len jednu asistentku napadne ako nás spasiť? Nesympatickú rodinku z nemocnice ani veľmi nespomínam sú iba na natiahnutie minutáže, v podstate aj paralelný krimipríbeh sa mi nakoniec vidí ako výplň do vankúšikov. Hlavná hrdinka chvíľu jačí ako hysterka, o chviľu ma patetický predslov k babke ktorá ma rozosmiala proletárskym gestom. Jedna zmena, v takom type filmu býva vždy aspoň jedna žena v úlohe permanentnej hysterky, teraz je to chlap, fíha aké novátorské. Už len k trikom, ak toto chce niekto vidieť kvôli nim, tak nech radšej zabudne, sú slabé... televízne. Jednoducho neverím, že takto by bolo možné zachrániť zem. A čo výbuch desiatok jadrových bômb v atmosfére? Všimli ste si že všetky rakety išli z jedného miesta? A čo tie čínske a ruské, veď museli letieť z opačnej strany Zeme a oveľa skôr (keď už teda si meteorit vybral, že obe jeho časti padnú na ameriku aj keď sa Zem otáča a prešiel celý deň).

Veľmi príjemná hudba, zaujímavá téma a niektoré dosť nudné pasáže. Jedenkrát som to zvládol, druhýkrát už ďakujem, nemusím.

Mater jasnovidec a telepat, to je husté. Námet keď rodič hľadá svoje unesené dieťa je už dosť opotrebovaný, ale stále sa dá z toho niečo vyžmýkať a bude to výborné. Tým ale určite nemyslím tento film, odbočil som k Taken. V Nezvestnej nenápaditosť scenára zachraňujú nadprirodzené schopnosti hlavnej hrdinky. Škoda že nevidela do budúcnosti, mohla by hneď zistiť že jej unesú dcéru, dostala by zaracha a nemusel by som sa nudiť pri nezáživnom filme.

Toto sa dá nájsť o tejto dobe: V noci z 20. na 21. septembra 1610 Stanisław Żółkiewski dobyl Moskvu. V roku 1611 donskí kozáci pod vedením kniežaťa Dmitrija Timofejeviča Trubeckého tiahli na Moskvu a vytlačili poľskú armádu do Kremľa. V auguste roku 1612 sa pri Moskve objavili spojenecké vojská Dmitrija Požarského, ktoré 22. - 24. augusta 1612 porazili poľskú armádu idúcu svojim vojakom do Kremľa na pomoc. Poľské vojsko obkľúčené v moskovskej pevnosti sa tak stalo korisťou vojska Dmitrija Požarského a padlo do zajatia. V januári 1613 sa v Moskve konal všeľudový zjazd vrstiev obyvateľstva vrátane roľníkov. Na zjazde sa malo rozhodnúť o budúcom panovníkovi Moskovského štátu spomedzi štyroch kandidátov - Vasilij Ivanovič Šujskij, Ivan Michajlovič Vorotinskij, Dmitrij Timofejevič Trubeckoj a Michail Fjodorovič Romanov. Dňa 7. februára 1613 bol za panovníka zvolený Michail Fjodorovič Romanov a obdobie smuty sa tak v ruských dejinách skončilo. A čo sa týka záporáka: Żółkiewski bol zabitý 7. októbra 1620 počas poľskeho ústupu z bitky pri Cecore proti Turkom v Moldavsku v blízkosti rieky Prut. Po bitke, jeho telo znesvetili, odrezali mu hlavu a poslali do Konštantinopolu ako vojnovú trofej. To bolo neskôr odkúpené jeho vdovou, spolu s jeho synom, ktorý bol zajatý v bitke. Takže o historickej presnosti nemôže byť zďaleka reč, bojové scény boli ale zvládnuté veľmi dobre, najmä výbuch zbrojného skladu stál za to.

Oficiálny text distribútora v obsahu je minimálne zavádzajúci, ak nie klamlivý. B-čková produkcia sa podpísala pod nekvalitné efekty, je problém tento film dopozerať, škoda očakával som viac.