Porp

Nemohol som veriť vlastným očiam ani ušiam, keď som toto videl. Tu nejde o to, či je správnejšie voliť pravicu alebo ľavicu. Tu ide o elementárne etické hodnoty. A tie sú v tomto videu nehorázne pošliapané. A to nie je správne.

Prečo všetky filmy z prostredia stredovekej Európy musia smerovať ku kritike kresťanstva? Aj tak si všetci režiséri s týmto prístupom iba narazia držku na dokonalom Mene ruže. A platí to aj o tomto filme. Dej má síce originálnu zápletku a mieša lákavé ingrediencie, ako sú pohanstvo a feminizmus, absolútne však nestíha, čo sa týka vykreslenia mystickej atmosféry, charakterov postáv a podobných prvkov, ktoré by mu okrem originality pridali aj iné body do celkového skóre a spravili ho tak komplexnejším a tým pádom aj zapamätateľnejším.

Kto pozná legendu o Robinovi Hoodovi, vie že to na rozdiel od nášho Jánošíka nemusel byť nikto konkrétny, a že už samotné meno Hood je synonymom k slovu zbojník. Scott tento fakt majstrovsky využil a najznámejšie skutočnosti z legendy zasadil do kontextu širších historických udalostí (Jan Bezzemok, Magna Charta), výsledkom čoho je úplne nový, od zaužívanej predstavy absolútne nezávislý príbeh. Tomuto ja hovorím skutočná inovácia a režisér ani nemusel do jeho družiny umelo vsúvať blízkovýchodných kamarátov. Apropo Hoodova družina. Tá bola trošku sklamaním. Nemala tú správnu charizmu ako napríklad gang okolo Williama Wallacea v Statočnom srdci.

Nebýva často zvykom, že sa spracovania podobného námetu akým je vojna, chopí žena. O to väčšie bolo moje prekvapenie, že som sa s jej spôsobom nazerania na túto háklivú problematiku absolútne stotožnil. Predkladá nám typ priam rambovského hrdinu, kašľajúceho na pravidlá, hrajúceho vlastnú hru. A čuduj sa svete, moc sa mu to rambovstvo nevypláca, keď to pri jednej jeho samo-iniciatívnej akcii, schytá jeho najlepší kamarát. Kathryn Bigelow sa snaží redefinovať dnešnou dobou pokryvený archetyp muža-hrdinu, poukazuje na to, že hrdinstvo nespočíva len v schopnosti vrhnúť sa do nebezpečenstva hlava nehlava, ale že pravý hrdina disponuje aj takou cnosťou, ktorej sa hovorí rozvaha. Táto vlastnosť býva často-krát opomenutá najmä u tradičných akčných hrdinov, ktorí zvládajú ľavou zadnou aj úplne nepredvídateľné situácie. V reálnom živote si potom kadejakí fagani myslia, že stačí byť veľký frajer a všetko pôjde samo.

Ach bože! A ja som sa tak tešil. A toľké sklamanie. Myšiak ovládajúci pehavého trotla tak, že ho poťahuje za vlasy ako nejakého panáčika vo videohre, to ma vážne dostalo. A ešte keď si na konci otvorí vlastnú reštiku. WTF? No sorry za ten spoiler. Ja chápem, že v rozprávkach nejaká tá nadsázka musí byť, ale odtiaľ potiaľ. Stačí si pozrieť taký fantastický kúsok ako Lady a Tramp, tam sú podobné absurdity vyriešené naozaj elegantne.

Tak nesympatického človeka ako v tomto filme som už dlho nevidel. Vraj "supertramp!" S tým nech ide niekam! Magorko nahnevaný na celý svet, za to, že mu rodičia svojimi hádkami pokazili detstvo, ktorý sa šiel skryť pred celým ľudstvom do divočiny. No, môže byť, prečo nie, ale, že mu pri tom všetci strašne fandia a on im na oplátku dáva rady do života a ešte aj odkrýva ich vlastné pokryvené charaktery, to už bolo na mňa priveľa. Keby boli pohnútky hlavného hrdinu aspoň trochu iné, tak to pochopím, ale on si šiel proste len zadupkať, ako sopľavý chlapec do najzastrčenejšieho kúta Zeme, lebo neverí v hodnoty, ktoré ponúka dnešná spoločnosť. Radšej sa schovať ako čeliť skutočným problémom života, tak to je mi teda úžasné hrdinstvo.

Veľmi milý animák. Človek už ani nečaká, že by mohol zo súčasnej animovanej tvorby vidieť niečo iné ako 3D, a predsa sa nájdu ojedinelé výnimky, medzi ktoré patrí aj tento vydarený kúsok. O to viac to poteší.

Ľudské karikatúry, ktoré sa pri dosahovaní svojich banálnych cieľov, dostávajú do kontaktu so skutočným svetom tajných služieb a vytvárajú tak svojimi grotesknými pohnútkami rôzne komické situácie. Keby sa tejto komediálnej línie boli Coenovci schopní držať až do konca, bol by to vynikajúci film, ale ako to už u nich býva zvykom s pribudajúcimi minútami začínajú čoraz viac tlačiť na pílu a človek postupne stráca orientáciu, či sleduje thriller s vážnou zápletkou alebo komédiu. A to u mňa dosť výrazne kazí celkový dojem z tohto filmu.

Keď človek nečaká nič svetoborného, dá sa to vidieť. Vlastne by som povedal, že je to pomerne obstojný horor, kde niektoré scény naháňali naozaj hrôzu. Snaha o hlbšiu pointu bola podľa mňa ale už trošku zbytočná.

Pre mňa obrovské prekvapenie. Čakal som, že sa ma psík vo filme bude snažiť dojať podobnými fígľami ako kedysi Beethoven, ale chvalabohu v tom Hollywoode nesedia až taký zadubenci ako si to o nich často myslíme. V podstate je príbeh úplne jednoduchý a poukazuje na tú najelementárnejšiu pravdu, a síce, že najšťastnejšie chvíle v živote prichádzajú celkom neplánovane a často sme ich schopní doceniť až s odstupom času. Vrelo odporúčam.