ash99

Celý film bol natočený na digitálnu zrkadlovku (fotoaparát) Canon EOS 7D.

V roku 2012 snímka vyhrala hlavnú cenu v sekcii "Queer Palm" na 65. ročníku Medzinárodného filmového festivalu v Cannes.

V roku 2010 snímka  vyhrala hlavnú cenu v sekcii "Queer Palm" na 63. ročníku Medzinárodného filmového festivalu v Cannes.

Celý film bol natočený na digitálnu zrkadlovku (fotoaparát) Canon 7D.

Predstavitelia hlavných úloh - otec, matka a ich dve dcéry držané 11 rokov v domácom väzení, skutočne hrali samých seba a tým len autenticky rekonštruovali svoj skutočný príbeh pre potreby filmu.

Film je natočený podľa skutočných udalostí režisérky Wandy Jakubowskej, ktorá bola väzenkyňou v Osvienčime. Tvrdila, že to, čo jej pomohlo prežiť Osvienčim, bolo neustále premýšľanie o dokumentácii svojich skúseností z koncentračného tábora.

Natáčanie začalo už necelé tri roky po skončený vojny v autentických priestoroch koncentračného tábora Osvienčim (Auschwitz-Birkenau).

V začiatočných ani záverečných titulkoch sa neobjaví názov filmu Smiley Face. Ten je nahradený iba grafickým prvkom - usmievajúcim sa emotikonom (smajlíkom).

Film je zložený iba z 27 záberov, väčšina scén je konštruovaná bez strihu.

Natáčalo sa v Trenčíne a na letisku v Bratislave.

Režisér povedal, že pri tvorbe tejto snímky sa chcel vizuálne priblížiť štýlu českých filmov.

Film sa taktiež natáčal aj na Slovensku, a to v Bratislave, Dubnici nad Váhom, Sverepci, Považskej Bystrici, Žiline a v Trenčianskych Tepliciach.

Priamo v areáli brnenského výstaviska sa pavilón C zmenil na halu kanadského letiska pre potreby filmárov.

Jan Švankmajer u tohto filmu zasadol do postu výtvarníka zvláštnych rekvizít.

Film bol čiastočne inšpirovaný skutočnými udalosťami známymi ako "Masaker Circeo", ktorý sa stal v meste San Felice Circeo v Taliansku roku 1975. Traja mladí muži znásilnili a mučili 19-ročnú ženu a 17-ročné dievča dva dni, potom zavraždili ženu a dievča prežilo iba vďaka tomu, že predstieralo, že je mŕtve.

Film sa dokonca točil aj na Slovensku, v Bratislave.

Chvíľu potom, ako sa skončí rozhovor Roberta Thorna (Liev Schreiber) a otca Brennana (Pete Postlethwaite) pod mostom v Bishop's Parku, prebehne v diaľke malá postava v červenom kabáte. Jedná sa o odkaz na film Teraz sa nepozeraj (1973).

Film získal hlavnú cenu Art Film Festu, Modrého anjela za najlepší film v roku 2013.

Film sa natáčal v pivnici s režisérovými priateľmi.

Pier Paolo Pasolini, režisér segmentu "La ricotta", sfilmoval príbeh o ukrižovaní Ježiša Krista už vo vážnejšom prevedení o rok neskôr vo filme Evanjelium sv. Matúša (1964).