Madsbender

Nemám rád Hackmana, moralizujúce filmy, agitky a počiatočný koncept buddy movie (resp. dobrý a zlý policajt) v chladnokrvnej rasovej kriminálke mi smrdí. Toto je však takmer dokonalé. 85%

Formanove filmy mám rád, ale toto mi jednoducho nesadlo.

Tri dôvody, prečo považujem Bitter Moon za Polanskiho najlepší film (obsahuje spoilery): 1. Dvojplánovosť filmového zážitku je elegantne prevedená do procesu rozprávania a prelieva sa medzi oboma líniami i celistvou formou, teda tvorí zaujímavý a zároveň pohlcujúci konštrukt, obozretne narábajúci s diváckou dôverou a empatiou. 2. Kamera upriamuje pozornosť na labilnosť a nejednoznačnosť, naznačenú aj v rozhovoroch medzi Nigelom a Oscarom; prevládajúce rozkolísané zábery z vnútra lode reflektujú pomyselnú sypkú pôdu pod Nigelovými nohami, filmársky čisté a precízne stabilizované zábery z Paríža zasa odrážajú pevnú vieru Oscara v jeho životné rozprávanie; divák je však vedený prijímať "súčasnú" líniu ako skutočnú a Oscarovu spoveď (zloženú výhradne zo silne esteticky štylizovaných momentiek, v ktorých postavy divoko exhibujú svoje vnútro spútavané neinvenčnou réžiou) ako pochybnú. 3. Rafinovanou psychológiou postáv predvádza Polanski nové obzory svojich možností, ktoré postupne odhaľujú svoje korene - záverom, ktorý uvádza pochybnosti diváka na pravú mieru, nadväzuje na rozuzlenie systému hrania nebezpečných hier o ženy zo svojho debutu Nóż w wodzie, ale volí omnoho drastickejšiu metódu, logicky dopĺňajúcu erotické dusno a komornú uzavretú fabulu v jasne ohraničenom čase a priestore. 90%

Ako dlho a ako ďaleko vydrží a pretrvá spojenie? Skutočné ľudské spojenie, súznenie duší a myslí? Šinkai tentoraz čiastočne ustupuje od svojej klasickej formy a zručne vytvára žánrovú kombináciu, ktorá by poľahky mohla dopadnúť veľmi zle. Opäť poetická romantická dráma, tentoraz však s prímesou akčnej sci-fi a väčšou dávkou osudovosti, než som u Makota zvyknutý. Asi jediná vec, ktorá mi trochu vadila, bola slabšia kresba postáv a animácie mechov či vesmírnych lodí, ktoré zďaleka neboli ideálne, ale vzhľadom na to, že sa nejednalo o nijako bohato sponzorovanú produkciu mu tieto nedostatky odpúšťam. Nech už boli moje výhrady v priebehu sledovania akékoľvek, posledná tretina ma na ne spoľahlivo prinútila zabudnúť. Len tak ďalej, Šinkai. 80%

Brilantný vojnový snímok z pomerne nedávneho konfliktu, ktorému stačí na šokovanie diváka len niekoľko scén. Don Cheadle podáva svoj životný výkon a hrá ako o život s niekoľkými hereckými esami, ktoré mu kryjú chrbát. Starostlivo vybraná bola aj rola Rena či Nicka Nolteho ako oficiera mierových jednotiek. Príbeh muža, ktorý zachránil viac ako dvanásť stoviek hutuských a tutsiiských utečencov s nasadením vlastného života, keď to cudzinci vzdali, je neskutočný a ťažko uveriť tomu, čo je na plátne. Scény ako zaplatenie za život vlastnej rodiny, či masová evakuácia Američanov z hotela alebo cesta posiata stovkami mŕtvol, sa tak jednoducho nezabúdajú. Škoda, že nezískal Oscara. Rozhodne by si ich zaslúžil hneď niekoľko.

Genndy Tartakovsky, spolutvorca a dlhoročný udržiavateľ vysoko originálnych stálic a klenotov televízie Cartoon Network ako Dexter's Laboratory, Samurai Jack, The Powerpuff Girls alebo aktuálnejšieho Star Wars: Clone Wars servíruje nečakane obohraný podradný popkultúrny pastiš, ktorý sa priživuje na sláve "demytizujúcich" komédií 80. rokov a trendoch animovanej produkcie. Hotel Transylvania ponúka miesto skutočného zábavného potenciálu len prázdny nenápaditý obal hýriaci farebnými obrázkami monštier klasických hororových príbehov a hollywoodskych filmov 30. rokov. Miesto oživenia ich slávy a inteligentného humoru cieli na tínedžerské publikum zlepencom bláznivých scén, okorenených modernými "in" fenoménmi (postrehnuteľnými najmä vo hudobnej kulise), ktoré nemajú inú rolu než prosto a priemerne baviť nenáročné rodiny divákov, ktorým nevadí platiť si za to, čo už videli sto krát a lepšie. Výsledok je nemastná, neslaná koláž, postrádajúca aspoň štipku vlastnej identity. Ani post mortem by to nepôsobilo čo i len o kúsok zaujímavejšie a zábavnejšie. 35%

V istých veciach prefíkaná a pozoruhodne (obrazovo, zvukomalebne) zovretá estráda na tému "Vitajte v džungli". Spoločenská metafora naruby - i keď sa to miestami nemusí zdať, tou skutočnou divočinou je opäť civilizácia, v ktorej sa odohráva politický kabaret a kam sa v cynickom závere postavy navracajú. 80% [Challenge Tour 2015: 30 dní so svetovou kinematografiou]

Na vlnách bezbrehej imaginácie (a nezrovnateľných orchestrálok Joa Hisaišiho) sa plaví ďalší z nádherných príbehov, ktoré nám darovalo štúdio Ghibli a neuveriteľný Hajao Mijazaki. Áno, je to, ako povedal Matty, tak trochu ohliadnutie sa za dosavadnou tvorbou velikána, ale to nevadí, práve naopak. Vďaka tomu môžeme vidieť mnoho originálnych prvkov, s ktorými sme sa uňho už stretli v úplne novom svetle - napríklad už len spojenie čarodejníkov (napr. Cesta do fantázie) a vojny (Naušika). Dlhšia stopáž je výzva, ale dáva priestor na mnohotematickosť, prehršel motívov a uhlov pohľadu, na ktoré sme u Mijazakiho zvyknutí, nech už je to vojna, s ktorou sa spája nielen otvorený boj, ale aj propaganda či vnútorné mocenské vplyvy, alebo rozprávkové prekliatie v niekoľkých podobách. A za tým všetkým, obaleným nečiernobielymi postavami a vyznením, sa skrýva príbeh o láske (klasika) a... starobe. A to najlepší, aký som kedy videl. Už po x-tý krát skladám poklonu. Miestami to bolo síce (čo sa absolútneho hodnotenia týka) trochu o fúz, ale tá jednoduchosť, s akou nás Hajao vťahuje do svojich dokonale budovaných fikčných svetov úplne bez akéhokoľvek vysvetľovania a úvodu do deja je úžasné, a záver je pre mňa ako filmového diváka jednoducho slasť. 90%

Pomerne originálny, skvele obsadený a zahraný, napínavý a miestami aj veľmi sugestívny horor o tom, že s niektorými vecami nie je radno sa zahrávať, a so smrťou už vôbec nie. Hlavným ťahákom bola pre mňa ososbne dvojica Sutherland - Bacon, a trio Roberts, Baldwin a Platt bolo len čerešničkou na torte.

Za toto nemám Robina rád...