dr.horrible

Paul Reubens vyzerá jak skríženie Alana Cumminga a Roba Schneidera; je infantilný, retardovaný a na všetkom sa smeje. Ukradnú mu jeho milovaný bicykel a potom ako mu falošná veštica prezradí, kde ho má hladať, začína roadmovie, na ktorej narazí na množstvo viac, či menej ujetých postavičiek. Tie ale nepôsobia tak vtipne akoby mali; hlavne tí motorkári boli vyložene trápni a Twisted Sisters sa mi tiež nepáčili. Hudbu dostal na starosť neskorší Burtonov dvorný skladateľ Danny Elfman a aj ked je sama o sebe zvládnutá dokonale (hlavne ústredný motív pripomína klasické Elfmanove veci), vo filme pôsobí trošku iritujúco. Je jej tam totiž strašne moc, stále a nahlas, a to ešte umocňuje pocit, že pozeráte grotesku. Je to sranda, ale trvá to hodinu a pol. Stačilo by tak 15 minút. 50%

Veľmi napínavý film, ktorý ale podráža nechutný happy end.

Slušne zvládnuté, ale kniha je geniálna. Doporučujem zhliadnuť až po jej prečítaní, aby pre vás fenomén Mena ruže, neskončil iba touto slabučko nadpriemernou detektívkou.

Najlepší film Michaela Manna. Dokonalí herci a scenár, ktorý mal dostať oscara.

Dosť slabé a pseudointelektuálne. Postavy sú neživé a ich rozhovory neľudské. A hlavne nechápem, ako dokázali presvedčiť Meg Ryan, aby v čase svojej najväčšej slávy stvárnila postavu, ktorá popiera celú jej kariéru nežnej, romantickej herečky. Ako mohla v roku 1998 stvárniť prostitútku? A ako môže niekto považovať tento scenár za reálny? Kto takto rozpráva? A o čom to je? 30%

Najlepší Coenovci.

Bruce Campbell ako zombie, veľa násilia, krvi, kriku, hluku a vôbec Raimi, ktorý pomocou zvukov dokáže vydesiť, nech už kamera zaberá čokoľvek. Kult.

Podpriemerná adaptácia jednej z najlepších kníh 20.teho storočia, ktorá sa snaží byť veľmi detailná a pri snahe podobať sa predlohe, stráca väčšinu jej pôsobivosti. Prehnaná depresívnosť dosť nudí a to by teda film podľa Orwellovej knihy nemal. Na druhú stranu, Hurt podáva výborný herecký výkon, ale to - ako jediné pozitívum filmu - na tri hviezdy nestačí. Nie keď som pri tom od nudy umrel. Knihu som prečítal v priebehu dvoch dní a čas pri nej strávený bol pre mňa subjektívne kratší, ako tento nekonečný, plochý film.

Ľahko nadpriemerný filmík s mladučkou Ellen Page, ktorý rozpráva o turistickej atrakcii, ponúkajúcej na malú chvíľu priestor na vyplakanie sa. A o tom, aké býva ťažké dojať sa, aj keď k tomu vlastne máte dôvod. Dej je zasadený niekde na perifériu, čo ešte znásobuje pocit bezvýznamnosti a nudnosti života niekoho, kto ostatným dáva možnosť oplakať veci, ktoré už dávno neprežívajú. A vám je ľúto, že ona nemôže plakať tiež.

Každý nejak začínal, ale toto je jednoznačne najtrápnejšia úloha Zooey Deschanel. Chlpaté pazuchy a tak.