dr.horrible

Pomalé a devastujúce. Niečo na štýl Shake Hands with the Devil. Žiadne napínavé spielbergovské šok terapie so satisfakciou na záver - len brodenie sa mŕtvolami, všadeprítomná bezmocnosť a postupný psychický rozklad, sprvu tvrdých mladých chlapov. Po troch hodinách tejto depresie sa cítite, jak keby vám niekto dal facku cez celú hlavu. No a nakoľko máme dobu revizionizmu, keby toho masochizmu bolo málo, skočte po filme ešte na internet a prečítajte si, že to bolo vlastne celé správne. Alebo že sa to nestalo. Vy slniečkarskí vlastizradcovia!

Ako si lepšie pripomenúť komika, ako príbehom o nešťastnej láske? K ovci... RIP Gene Wilder

Just 90s ...

"Mojim osudom bolo žiť!" Táto hláška, ktorou Domino Harvey zdôvodnila, prečo prežila pád výťahu z 90.teho poschodia, tá ma prenasledovala snáď desať rokov. Prvá projekcia (dá sa povedať oprávnene) vyslovene vytočila. Ide totiž o jeden z najhlúpejších nezmyslov, ktoré bol kedy jeden blázon ochotný zafinancovať, iný natočiť a ďalší pustiť do kín, a zabíjať tým mozgové bunky nevinným. Dnes už som sa iba smial. Najlepšie natočený odpad ever. "Free Afghanistan!"

Na pár miestach rovnaký problém ako pri Batman vs. Superman; je to proste blbosť. A chcelo by to tak hodinu navyše, pretože chýba. A možno dať vedieť, načo tam ten týpek, čo vyzerá jak Tom Hardy, vôbec je. Ale keď ste srdcom v Gothame... Stay Evil! Edit: Čumím teraz znovu na všetky DCčka a napr pri Úsvite spravodlivosti som si vedomý stupídneho scenára, ale tých pár plusov je natoľko mega, že pre mňa vždy budú za 5* (v rámci guilty pleasure, samozrejme). Pri Suicide Squade po druhom pozretí prevážili negatíva. Ten film má iba - aj keď neuveriteľne - nadupané postavy a soundtrack.

Takýto nervák som nezažil dlho.

Celkom milé. Spočiatku som to s hodnotením videl dosť nízko, nakoľko som dúfal v klasickú 80s teenage-erinu, a namiesto strednej, šortiek a trvalých; nás zavreli na nejaký kaštieľ v Kanade, so snehom a baranicami; ale Dempsey je Dempsey, a holky sú proste fajn, takže odporúčam upraviť očakávania, odignorovať tých pár trapných komických postáv (tatínek, farár, maminka), a ku koncu sa možno na tú jemnú melancholickú notu aj dostanete.

Dopozeral som to do konca. Za poslednú scénu dávam 7 percent - nech nežerem!

Totálne o ničom. * za šansóny, druhá za Paríž.

Andre je egoista, pozér a znudený paranoidný magor, ktorý ma 80 minút intenzívne sral. Keď konečne pustil k slovu svojho duševne spôsobilejšie kamaráta, nevyznávajúceho sekty, mágiu, konšpiračné teórie, ani nihilizmus; razom sa mi dostalo satisfakcie, a monológ jedného blba sa zmenil na súcitný dialóg. Pretože sú priatelia. Pevné nervy