lakikaki

Možno sa to mnohým nezdá, ale District 9 nie je bezchybný. Keď si človek zvykne na tú neuveriteľne surovú, dych vyrážajúcu, autenticitu, začne vnímať jeho malé chybičky a zakopnutia. Ale kto si myslím, že som, aby som tu kritizoval snímok, ktorý mi zaktivizoval potné žľazy, rozbúšil srdce, uvoľnil žuvacie svaly a zintenzívnil nevraživé pocity voči ľudstvu? Viem, že to bol iba film, ale tak neskutočne realistický (a vizuálnu stránku tým myslím iba okrajovo), že som uveril každej jednej sekunde. Blomkampovi každopádne veľmi nezávidím, svojím debutom si latku nasadil „zatraceně“ vysoko. [92%]

Šesť panákov, dve a pol piva a aj tak to bolo utrpenie. Čím triezvejší, tým horšie. A to som si asi pätnásťkrát hovoril, že horšie to už byť nemôže. Fakt najväčšia sračka na svete, najhorší film všetkých čias… Dobre, to možno až nie, pravdepodobne existujú aj horšie filmy, ale som si istý, že tie sa aspoň netvária natoľko vážne. A sklamala dokonca aj polnočná premiéra, emo teenky boli príliš málo emotívne a žiadnych vzdychov a výskaní som sa nedočkal. Fakt to nepozerajte, je to nepredstaviteľne otrasné. Jednička je krásne guilty pleasure, ale toto je absolútne zlo. [3%]

Opisovať Strach a hnus v Las Vegas nemá cenu, je potrebné vidieť ho. Alebo ešte lešpie: je nutné vidieť ho. Ako váš právnik vám nemôžem odporučiť nič iné. A teraz ma ospravedlňte, idem si zohnať nejaké psychadeliká. Alebo aspoň knižnú predlohu. [88%]

Klišéovitá osemdesiatková rozprávočka, ktorej by som mohol vytknúť nelogickosti, ale neurobím to, voči rozprávke by to nebolo fér. Celkovo ľahký nadpriemer, k štvrtej hviezdičke sa prikláňam kvôli vynikajúcemu Bridgesovi a kvôli efektom, ktoré dnes už síce nikoho neohúria, ale aj po takmer tridsiatich rokoch vyzerajú absolútne jedinečne. [70%]

Čo si nedovolia hrané seriály, dovolia si niektoré animované. Presnejšie povedané, niektoré animované a It's Always Sunny in Philadelphia. Tento seriál neprekračuje žiadne hranice, pretože žiadne hranice nemá. Nech vás napadne čokoľvek nekorektné alebo spoločensky odsúdeniahodné, Sunny o tom má epizódu. A ak nemá, tak bude mať. A postavy… Ó, tie postavy! Nenávidím ich. Sú to pokrytci, ignoranti, klamári, idioti a neviem čo všetko ešte. Tupí hajzli. Milujem ich. Chcem byť ako oni. Chcem byť s nimi v gangu. Chcem mať Charlieho za najlepšieho kamaráta. Nenávidel by som ho, ale aj tak chcem. Určite poznáte význam slovíčka „najlepší“ v zmysle, že niečo nie je naozaj najlepšie, že to nie je ani bezchybné a že to možno nie je ani dobré, ale predsa je to „najlepšie“? Tak presne taký je tento seriál. Najlepší.

Na Adaptáciu som vôbec nemal náladu ani predtým než som si ju pustil, ani keď som ju pozeral. Prečo som si ju vôbec púšťal presne neviem, ale prečo som ju nevypol viem veľmi dobre – Kaufman, Jonze a Kaufman. Kaufmanov scenár je geniálny, Jonzova réžia síce celkovo nijak nevyniká (ak si odmyslím perfektné zvládnutie Cagovej dvojroly), ale mnoho scén ma absolútne rozcitlivelo a do tretice, Kaufmanovi sa podarilo v scenári nádherne zachytiť život. Fakt nádherne. Konkrétnejšie sa o tom rozpisovať nebudem, odporúčam pozrieť si Adaptáciu na vlastné oči. A existuje vari lepší kompliment ako keď film úprimne odporučí človek, ktorý mal po celú dobu jeho trvania chuť vypnúť ho? [85%]

Počas prvých dvoch tretín som mal pocit, že 2012 prekonalo aj prvých Transformerov, ktorí ma onehdy dostali v kine do absolútneho popcornového vytrženia, ale potom prišla tretina posledná, tretina pozostávajúca z valiacej sa vody a očakávania nevyhnutného. Kým všetko exploduje, praská a rúca sa, človek musí odpustiť absenciu logiky, dianie na plátne totižto ponúka všetko, čo sa dá od filmu o zničení sveta očakávať, keď však príde na rad voda, zábavnosť prudko klesá a ku koncu sa začne z diváka vytrácať aj odolnosť voči stupidite a klišé. Kino však jednoznačne odporúčam, čo sa vizuálneho zážitku týka, 2012 boduje na plnej čiare a jedine na veľkom plátne je možné užiť si jeho prednosti naplno. Intenzívnejší strih natočeného materiálu by ale snímku určite nebol býval uškodil a nebyť poslednej tretiny, pravdepodobne by som sa priklonil až k piatim hviezdičkám, potenciál vyplývajúci z námetu sa totiž podľa mňa už lepšie využiť nedal. Aspoň nie v rámci kategórie zvanej „blockbuster“. [78%]

Mnoho vody pretieklo odkedy som videl Alžebetu a nedočkavo sa tešil na jej pokračovanie, ale jedna vec sa odvtedy nezmenila – môj vzťah k historickým filmom. Niežeby som ich nemal rád, ale vo všeobecnosti ma nijak zvlášť nebavia a ak nemám pádny dôvod pozrieť si nejaký, radšej sa im vyhýbam. Prvá Alžbeta ma milo prekvapila réžiou plnou farieb, zaujímavých kamerových uhlov a celkovo krásnych záberov a ako celok ma dosť bavila. Pokračovanie sa síce nesie v podobnom duchu, mnoho záberov je skutočne krásnych, všetko hýri farbami a zábery z rohov katedrál ma bavia rovnako ako pred pár rokmi, škoda len, že ma nebavil rovnako aj príbeh, v ktorom sa toho síce dialo veľa, ale príliš skratkovito, k mnohým scénam sa tentokrát, aspoň podľa mňa, komorné poňatie filmu veľmi nehodilo a aj Cate sa mi zdala v prvom dieli omnoho výraznejšia. Možno som len nebol naladený na správnu vlnu a možno je pokračovanie skutočne horšie aj objektívne, tým si istý nie som, viem len to, že Zlatý vek ma veľmi nebavil. [56%]

Sedím v autobuse, predo mnou ešte 6 hodín cesty a pozerám, že na monitore sa objavila Cate Blanchett. „To môže byť fajn,“ povedal som si. Začal som film sledovať a zrazu vidím Giovanniho Ribisiho, po chvíli sa zjavila Hilary Swank, po nej Greg Kinnear s Katie Holmes, o niečo neskôr Keanu Reeves a nakoniec ešte J. K. Simmons. S otvorenými ústami čumím a pýtam sa sám seba: „Ako to, že nemám ani poňatia, čo to je?“ Po hodinke a pol mi to bolo viac–menej jasné; väčšinu filmu som odzíval, zopárkrát som krútil hlavou nad vopred očakávanými udalosťami a celkovo ma to veľmi nebavilo. „Ďalší prípad hviezdneho obsadenia v mizernom filme,“ pomyslel som si. O to viac ma prekvapilo, keď som si otvoril profil filmu na ČSFD a v kolónke „režie“ vidím Sama Raimiho. Ak by som bol býval vedel, že to točil on, aj keď som film sledoval, možno by som teraz hodnotil lepšie, ale takto je to len celkom nezáživný priemer. [53%]

Oproti otrasnej štvorke zlepšenie. A asi lepšie aj ako trojka. To ale vôbec neznamená že piaty Saw je dobrý. Síce sa mi nápad so skupinkou „skúšaných“ páči, ale ten tvorí asi tak pätinu filmu. Ďalšiu pätinu tvorí vývoj príbehu série (ehm) a asi tak 60% celej minutáže je tvorených flashbackmi. Scenáristov musím pochváliť za to, že vatu, tvoriacu výplň predchádzajúcich dielov, vymysleli tak, že dáva celkom zmysel, ale na druhej strane týmto postupom napísali film, ktorý by si namiesto 95 minút bohato vystačil aj s tridsiatimi. Musím ich však tiež pokarhať, a to za diery v scenári (v rámci série normálka), ale hlavne za neskutočné klišé, ktoré sprevádza film od začiatku až do konca. Dialógy ako vystrihnuté z príručky pre začínajúcich scenáristov a vývoj príbehu odhadnuteľný s predstihom desiatok minút. Ako som už napísal na začiatku tohto komentára, Saw V nie je dobrým filmom, ale v rámci série je relatívne vydareným a po fakt zlej trojke a štvorke ma celkom prekvapil. Ak ste teda vytrvali a na „pílovú“ sériu ešte úplne nezanevreli, jej piaty diel pravdepodobne poteší. [32%]