lakikaki

Pointu som síce veľmi silno tušil ešte pred začatím filmu (popkultúrne odkazy, achjo…), ale aspoň mi to pomohlo počas projekcie poriadne premýšľať a vytvárať si rôzne teórie. Verzia, ktorá sa nakoniec ukázala byť tou pravou, sa mi ale ani trochu nepozdávala a fakt, že jej diery „prišiel“ režisér osobne vyplniť ma len naštval. Osada má veľmi dobrú atmosféru, vynikajúci hudobný sprievod a výborných hercov, z ktorých excelujú predovšetkým rozkošná Bryce Dallas Howard a úžasný Adrien Brody, ale pointa a s ňou súvisiaca idea snímku sú mi subjektívne veľmi nesympatické a preto nad priemer nepôjdem. Nie je nutné šokovať divákov za každú cenu, milý Shyamalan. [63%]

Druhá a tretia poviedka majú síce odlišný prístup, ale rovnaký problém – spočiatku zaujímavo vyzerajúca látka stráca na zaujímavosti každou ubehnutou minútou. V prípade prvej, Gondryho, poviedky sa časom našťastie mení iba povaha, nie však kvalita a zaujímavá konverzačná dráma sa pretransformuje na trochu bizarný surrealistizmus. A vlastne celé Tokio! bolo omnoho artovejšie, než som čakal, škoda len, že nie každý art dokáže udržať pozornosť po celú dĺžku minutáže. [68%]

Štyri brilantne napísané a dokonalo stvárnené postavy, ktoré ma totálne rozmrdali. [97%]

Veľmi fajn Potter a rovnako aj veľmi fajn film, ale uvoľnenej atmosféry tu bolo možno až príliš a v podstate sa počas celých 153 minút udiali len dve veci. Film tvrdí, že temné časy sa už započali, ale temnoty je tu prekvapivo málo a zábavy neprirodzene veľa. Ani náhodou ale netvrdím, že som si návrat do čias, keď som bol ochotný postaviť sa o polnoci do radu pred kníhkupectvom, neužil. [77%]

Mnohé scény sú príkladom dokonalej práce s napätím, avšak zopár ďalších ma dosť irituje. [86%]

Odklad napísania tohto komentára sa veľmi nevyplatil, po piatich dňoch si na Surrogates spomínam len veľmi matne. Viem, že Bruce mal jedinú, veľmi zbytočnú, hlášku, ďalej, že som prvýkrát počas svojho života takmer zaspal v kine a že potenciál vyplývajúci z námetu bol využitý nanajvýš tak z desiatich percent. Nič moc spomienky, ale niečo mi hovorí, že keby som sa rozpamätal detailnejšie, hodnotenie by šlo ešte nižšie. [34%]

Do Británie prichádzajú americké vojská a s nimi Hollywood. Viac nakazených, viac akcie, viac výbuchov, viac (značne slabých) počítačových efektov, veľkolepejšie zábery, veľkolepejšia hudba, jednoducho viac zo všetkého. 28 dní bolo skvelých, pretože v ňom bolo všetkého málo, ale to málo bolo zabalené do vynikajúcej formy. 28 týždňov je fajn, pretože je v ňom všetkého veľa a v ľahko nadpriemernej forme. Roztrasená kamera, zopár výborných scén (úžasný výlet naprieč vyľudnenými londýnskymi ulicami) a dokonalá hudba, ktorá sa síce iba opakuje z predchodcu, ale je tak trochu na steroidoch, tak prečo si šťažovať? Pokračovanie predchodcu neprekonalo ani náhodou, vybralo sa však inou cestou, cestou nie nevyhnutne nesprávnou. 28 týždňov je teda celkovo veľmi fajn, ale za videnie stojí predovšetkým kvôli nasledujúcim trom veciam: dokonalej hudbe, excelentnému Robertovi Carlylovi a Imogen Poots, kvôli ktorej som zopár scén absolútne nevnímal a ktorú z hlavy len tak nedostanem. Myslím, že „crush“ je to správne slovo ♥ [64%]

Neskutočne dobre natočená (zombie) dráma, ktorej jediná väčšia slabina tkvie v scenári. Ten je, čo sa psychológie postáv týka, veľmi vydarený, ale na druhej strane si vypomáha hlúpučkými zvratmi a príbeh ozvláštňuje dosť podivnými nápadmi. Herci veľmi dobrí, réžia a hudba vyslovene špičkové. [84%]

Tento snímok ma neskutočne iritoval. Áno, Trináste poschodie má veľmi zaujímavý námet, to nepopieram, ale iba dobrý námet na dobrý film nestačí. Scenár za námetom veľmi zaostáva, hudba sa k mnohým scénam absolútne nehodí, réžia je tak trochu „znudená“, herci nič moc (s výnimkou Dennisa Haysberta, ktorý je vyslovene otrasný), obraz vyzerá ako z osemdesiatych rokov a keď vezmem do úvahy fakt, že Trináste poschodie vzniklo v rovnakom čase ako Matrix, ku ktorému ho tu celkom dosť ľudí prirovnáva, musím sa vysmiať ešte aj efektom. Navyše som obe pointy odhadol hodnú dobu pred ich „oficiálnym“ odhalením a už len zúfalo som čakal na to, kedy táto námetom originálna, ale inak neskutočne patetická, nuda konečne skončí. Druhá hviezdička ani neviem za čo. Dajme tomu, že za námet. [38%]

Ohromné prekvapenie! Z neutrálnych očakávaní až k takmer dokonalosti. Veľká spokojnosť ohľadom scenára, kamery a vynikajúcej réžie, potešenie z výbornej hudby, padnutá sánka vďaka výkonu Robina Williamsa, nemý úžas nad brilantnou prácou s pointou a mnohokrát zvlhnuté oči, či už z dôvodu dojatia, vypätia, hereckého výkonu alebo perfektného zvládnutia filmárskeho remesla. [98%]