Torgal

To bol taký maglajz starého s novým, na ktorom si dali všetci zrejme najviac záležať na tom, aby doňho nacpali čo najviac odkazov na staré disneyovky a príbeh si nechali vygenerovať. Teda dúfam, lebo ak s týmto prišiel človek, tak je Disney naozaj v hlbokej tvorivej kríze. Zaujala ma jedine animácia kombinujúca 3D postavičky s 2D pozadím, všetko ostatné bola zameniteľná šeď s fádnymi postavami a čudným príbehom. Hlavná hrdinka sa usilovala o to, aby všetky priania boli splnené - ale čo ak by si priania navzájom odporovali? Čo ak by boli niektoré (ak nie väčšina) sebecké a zlomyseľné? Kontrola by bola jednoznačne nutná, čo si takzvaný zlosyn Magnifico dobre uvedomoval. Ten sa stal záporákom ani neviem ako - v jeho zemi boli všetci spokojní a šťastní, nikoho nijak neutláčal a to, že nesplní každému jeho prianie (ktoré mu vydávali dobrovoľne a za transparentných podmienok) muselo byť jasné každému keď tých prianí plnil ročne len pár. Jasne, neskôr ho ovládla čierna mágia, ale dovtedy to bol vzorný vladár. A to, že ho okamihu triumfu porazila pesnička, ktorú si spoločne spontánne zanôtili jeho poddaní už považujem za vrchol scenáristickej impotencie, ktorý musí udrieť do očí aj deťom. Hrozná zlátanina, ktorá síce nie je explicitne mizerná, ale je nedomrlá a nefunkčná. Solídne pesničky to nezachránia. Toto mala byť grandiózna oslava Disneyho storočnice, namiesto toho sa však z Priania vykľul pomník jeho súčasnej bezradnosti. 5-/10

Jeden nesmrteľný zlatom posadnutý Fín s krompáčom verzus jednotka náckov s tankom, kto asi vyhrá? Ruku na srdce, zabíjanie fašistov sa nikdy neomrzí a keďže tu sa krvou a utrhnutými časťami tela nešetrí, film si ľahko získal moje sympatie. Skromná výprava vôbec nevadí (všetko masakrovanie sa vybaví niekde v pustatine), s nezabiteľnosťou hlavného zlatokopa som mal ale väčší problém. Za to, že prežil až dokonca totiž nevďačil svojej mazanosti a výnimočnému bojovému talentu, ale šťastiu a nekompetentnosti svojich protivníkov. Tí ho majú koľkokrát doslova na tanieri, ale zakaždým vymyslia niečo neuveriteľne neefektívne, alebo sa proste nevedia trafiť. Ale tak na tohto severského terminátora neplatí ani stará dobrá oprátka. Jasne, je to priznané béčko bez ambícii, ale všetko má svoje hranice. Príde mi to, akoby sa natáčalo len podľa nejakého hrubého draftu, ktorému neobrúsili hrany a zlato ako hnací motor hrdinu tu tiež ostalo len ako placeholder. Ostatne ako aj nákladiak so zajatými fínskymi ženskými, ktoré mohli byť využité užitočnejšie než len na jednu krvavú revenge scénu. Celkovo fajn, ale so serióznejším prístupom to mohlo byť aj niečo viac ako guilty pleasure na jedno použite. 6+/10

Meditatívna oslava všednosti a uspokojivej jednotvárnosti. Chýbal mi tu však akýkoľvek dramatický náboj, film bol v podstate bezdejový. Hlavný hrdina len deň čo deň chodí čistiť záchody, fotí si koruny stromov a večer sa vracia do svojho malého bytu. So svojím životom je vyrovnaný a zdanlivo spokojný. Jeho bežnú rutinu občas narušia náhodné stretnutia, ktoré však miznú ako kruhy vo vode a nič trvácne z nich nikdy nevyplynie. Pri nich sa ale ukazovalo, že pod optimistickou maskou skrýva smútok. Na ploche krátkometrážneho filmu by absencia zápletky, deja a tým pádom aj vyvrcholenia a záveru toľko nevadila, ale roztiahnuté na dve hodiny sa mi to sledovalo naozaj ťažko. Hrá k tomu ale fajn muzika, to zas musím uznať aj ja. 5+/10

Tento film sa snaží byť odľahčený aj dramatický súčasne, ale tak trochu pritom zakopáva o vlastné nohy. Napríklad takí “Charlieho anjeli” (Wilsonov húf vnadných sekretárok). Určite v takúto politikou predchnutú tému osviežili (spolu s ostatnými krásnymi dámami vo filme), ale aj tak pôsobili nepatrične. V centre diania je opakované navyšovanie rozpočtu na podporu afgánskeho odporu voči sovietskemu agresorovi, to ale nie je nijak extra záživné. Len mnoho rozhovorov medzi politikmi a občas nejaký ten dobový záber na bojisko. Pozornosť mi tak pomáhalo držať hlavne zvučné herecké obsadenie (a tie dámy). Na filme bol najlepší horkosladký záver, v ktorom sa Amíci spokojní s porážkou Rusákov rozhodli ponechať Afgáncov svojmu osudu, čo ich malo o pár rokov poriadne kopnúť do zadku. 6/10

Úsmevná satira tak trochu v štýle The Office, u ktorej som mal tiež pocit, ako by sa v prvej sérii len hľadala. Jednotlivé postavy parodujúce všemožné ľudské neduhy a predsudky majú potenciál, ten sa ale len zriedkakedy podarilo využiť naplno. Kadencia vtipov kolíše a terč tiež zasiahne len časť z nich. Niektoré pomrknutia sú príliš prvoplánové, inokedy buildup vyznie do stratena a niekedy sa o humor ani nikto nepokúša. Najviac to drhlo v okamihu, keď sa opratí chopil folklór - to sa len spievalo a tancovalo a ja som nechápal. Našťastie to však bola výnimka a nie pravidlo. Na ľahké pousmiatie to stačí, ale do budúcna dúfam v zlepšenie. 6+/10

Toto mi nesadlo a to predovšetkým kvôli samej podstate anime žánru, ktorý zrejme nebude pre mňa. Animácia príliš minimalistická, na môj vkus až lenivá a nezaujímavá. Explózie násilia zas naopak absurdne prepálené. Problém však je, že ma to nechytilo ani po príbehovej stránke. Solídny odpich sa nepodarilo adekvátne zúročiť a tak sme až takmer do konca len kĺzali po povrchu námetu o hľadaní a strate samého seba v pretechnizovanom svete. Náznaky tu boli, no tvorcovia uprednostnili fádnu zápletku o gangu medzi mlynskými kameňmi dvoch súperiacich megakorporácii a z toho vyplývajúcich krvavých exhibícii. K tímu “Edgerunnerov” sa mi pri tom nepodarilo vybudovať žiadny vzťah, a to dokonca ani k Davidovi, ktorý hral hlavné husle. Aspoň samotný záver ale dokázal vydolovať toľko potrebné emócie a veľa toho v mojich očiach zachránil. 6/10 PS: Na herný Cyberpunk sa stále ešte len chystám.

Muzikál môže byť len tak dobrý, ako sú dobré piesne v ňom. Wonka je v tomto ohľade strašne tuctový a jeho hudobné vystúpenia sú väčšinou nevýrazné aj obrazovo. Sklamalo ma aj to, že sa očividne cielilo hlavne na detského diváka. Podvratná estetika Burtonovej adaptácie sa tomuto spracovaniu vyhla širokým oblúkom. Veľa ale sa ale podarilo zachrániť Chalametovi v titulnej úlohe, jeho Willy Wonka je neodolateľný večne optimistický rojko. Tohto chalana čaká úžasná kariéra. Potešilo aj Atkinsonove cameo, ale sarkastický Umpa Lumpa Hugha Granta bol trestuhodne nevyužitý. 6+/10

Vraj najnormálnejší Lanthimosov film! Pche, zlatá Favoritka. Žiadny z trailerov na nepripravil na to čo som nakoniec dostal. Obrazovo extrémne štylizovaný príbeh o uvedomení si samého seba, slobode a túžbe po kontrole. A k tomu, čo ma prekvapilo, kopec šukania. Emma Stone do toho dala bez preháňania všetko a jej herecký výkon patrí k najsugestívnejším čo som videl. Väčšinou som ale aj tak len z otvorenou hubou sledoval, čo sa to deje na obrazovke. Hrozne veľa vecí sa mi tu zdalo byť len na efekt - čiernobiely úvod, fish eye kamera, pazvukový soundtrack a vlastne aj celková fantaskná papundeklová štylizácia. Vďaka množstvu bizarného humoru a čitateľnému odkazu filmu ale uznávam, že i napriek celkovej divnosti je to najdiváckejší režisérov počin. Na štvrtú hviezdu mi to ale aj tak nestačí. 7-/10

Pekné hudobné vystúpenia s bohatou výpravou a množstvom tanečníkov, pekná speváčka v pekných kostýmoch a vlastne aj pekné pesničky. Hudobná šou to bola naozaj vymazlená, i keď trochu neškodná a cukrkandlová - k hudobnému žánru to ale pasovalo (rovnako ako k Rammsteinu pasujú stĺpy ohňa a kúdoly dymu). Koncertný záznam som bral ako príležitosť bližšie sa zoznámiť s tvorbou Taylor Swift, ktorú som poznal len z pár rádiových hitov… a veru songy čo som nepoznal boli pre mňa spravidla len melodický neurážajúci album filler čo ide jedným uchom dnu a druhým von. Formálne teda na plný počet, obsahovo ma to ale do značnej miery minulo, takže tú štvrtú hviezdu nájsť neviem. Taylor si každopádne zaslúži obdiv za to kam to vlastnými silami dotiahla, pričom sa vyhla akýmkoľvek škandálom a môže byť skutočným vzorom úspechu pre milióny ľudí (predovšetkým žien) na svete. 7-/10

Prečo toto niekto nezatrhol ešte v predprodukcii? Alebo si v Sony naozaj mysleli, že majú v rukách hit? Ak áno, zodpovední by okamžite mali letieť na chodník. V tomto filme sa snúbi všetok zmar do ktorého sa komiksy dostali. Odfláknutý scenár plný do neba volajúcich hlúpostí a smiešnych dialógov (“keď prevezmeš zodpovednosť, získaš veľkú silu” je už teraz legendárna hláška), znudených hercov, mizerného záporáka o ktorého motiváciách som sa nedozvedel zhola nič, lacné triky, fádne akčné scény a v neposlednom rade aj snaha o cielenie na ženské publikum. Celé je to natočené akoby úplne bez záujmu a čo i len minimálnych ambícii. Ako jediné plus vidím to, že ma to aktívne neštvalo a nefrustrovalo (ako druhý Venom a Black Panther), len som neveriacky krútil hlavou nad tým, za akých idiotov nás majú producenti v Sony keď nám pravidelne servírujú takéto pomyje. 3+/10