Anderton

Pre viacerých jedna z najlepších epizód mi paradoxne príliš nesadla. Množstvo súkromia, pričom to má síce svoje opodstatnenie, ako sa práca prejavuje v súkromných životoch hrdinov, ale radšej by som trávil viac času vo väzení, či na mieste činu. Scény s neviditeľnou mačkou sa zdajú byť zatiaľ tie najzbytočnejšie v sérii, ale možno iba prebieham udalostiam. No a vrah milujúci lodičky ma masturbáciou pred vyšetrovateľmi príliš neohúril, možno keby za tým všetkým nebola zase dominantná mamina...

Ťažko povedať, prečo táto komorne pojatá, až meditatívna cesta za chladnou pomstou nepresvedčila širšiu filmovú obec. Scenár iba pomaly odkrýva, o čo postavám ide a kam to celé smeruje. Tým ale dokáže prekvapiť a vôbec nevadí, že všetko je artovo tlmené, práve naopak. Niečo podobné sme už síce videli viackrát, ale Schrader využil tému psychicky zničených bachárov fungujúcich počas nultých rokov v rôznych väzniciach prispievajúcich k "väčšej demokracii" na svete prostredníctvom mučenia každého, kto pripomína Araba. Málo prepieraná téma v kinematografii možno nesadla každému práve kvôli spojeniu s hazardným svetom kartových hráčov.

Tak prípad má nakoniec iné riešenie, než sa na prvý pohľad zdá. A asi aj to najlogickejšie. Ale vysvetlite to tým hore, ktorí chcú naopak riešenia čo najjednoduchšie. A do určitej miery majú aj pravdu, ale iba do určitej. Wendy sa stáva právoplatným členom tímu, pričom jej osobný život a maska, ktorú musí na verejnosti nosiť, myšlienkovo korešponduje s tým, ako sú vnímaní aj vrahovia. Hlavne im pripísať tie najjednoduchšie stereotypné motivácie.

Zatiaľ asi najtypickejšia detektívna epizóda ako z klasickej minisérie, kde sa rieši jeden ústredný prípad. Začíname tam, kde sme skončili a končíme tam, kde nabudúce začneme. I keď väčšinu vecí súvisiacich s prípadom poznáme, niečo ešte očividne chýba. Niekomu môže tento prístup v Mindhuter pripadať ako neoriginálny, divákom napríklad Temného prípadu naopak dokonale vyhovovať. Ja som "len" skrátka opäť  spokojný.

Rozhovor s ďalším nebezpečným zločincom vo väzení vedie k ďalšiemu podobnému prípadu, aké dotyčný páchal. Dozvedáme sa podrobnosti, sledujeme vypočúvanie hlavného podozrivého, ale zatiaľ to nevedie k uspokojivému výsledku. Tým je ale bezpochyby samotný záver, kedy sa postavy dozvedajú, že ich výskum dostáva zelenú s veľkým Z aj zhora. No keď to porovnám s dnešnými grantami na Slovensku...

Zaujímavý a originálny koncept, ale v konečnom dôsledku mierne rozpačitý. Úvodná časť zaujme viac prírodopisom našej zemskej fauny, keďže mimozemské tvory sú výplodom fantázie tvorcov, ako by to mohlo vyzerať na planéte Atlas, ak vychádzame z našich podmienok a pretavujeme ich do podmienok na tejto planéte. Ten život na tejto exoplanéte by mohol samozrejme vyzerať absolútne inak, ale predsa len sa snaha a fantázia tvorcov cení. Vystupuje tu aj vedec, ktorý objavil prvú planétu mimo našej slnečnej sústavy.

Alexandria nebol len slávny alexandrijský maják, siedmy div sveta. Ale samozrejme jeho predstaveniu patrí záverečná pasáž dokumentu. Urbanisti priniesli revolučný šachovnicový pôdorys, mechanici a konštruktéri zase revolučný vodný a zavlažovací systém. Veľmi zábavná hodinka dejepisu, kde vystupujú viacerí historici, ale prím hrá vizuál a doprovodné slovo. No a neprekvapivo sa pri vizualizáciách starovekého mesta ukazuje, že Alexandria minulosti bola omnoho krajšia a fotogenickejšia ako tá dnešná.

Na scénu prichádza Anna Torv, kolegovia elegantne uzatvárajú prípad vraha starších žien a ich psov a nesmie chýbať ani návšteva psycháča orálne znásilňujúceho odrezané hlavy žien, na čele s jeho matkou. Čiže stále je to viac psychologické, než detektívne napínavé, čo je ale skôr dôvod k radosti, pretože na tak netradične rozprávaný seriál narazíte málokde. Dokonca sa tu ani non-stop nekávičkuje.

Komorný, tak trochu ťažko zaraditeľný seriál, pretože už len popis kombinácie žánrov je určitým spoilerom. Najlepšie vopred nič nečítať, v čom som osobne urobil chybu, ale našťastie som sa nedozvedel všetko. Seriál skvele graduje, ale pozor, nie je to ten prípad, kedy je každá epizóda lepšia než tá predchádzajúca, tu ide skôr o vyhodenie výhybky niekde v dvoch tretinách deja. Hereckému ansámblu dominuje Eve Hewson, Simona Brown taktiež odvádza skvelú robotu a nakoniec som prišiel na chuť aj Tomovi Batemanovi. No a Robert Aramayo je už dnes Elrond, takže asi ním bude už navždy, aj takto spätne. I keď všetko do seba logicky zapadlo, druhá séria by nemusela byť vôbec od veci, ale mohlo by ísť aj o prúser...

Tak finále ukázalo, že všetko bolo vopred skvele vymyslené, do poslednej bodky. Nečaká nás iba jeden zvrat, ale hneď dva, pričom ten záverečný možno odhadnete už v piatej epizóde, ten predtým, vo finále v dome, som osobne neočakával. Som nesmierne potešený, že forma, akou seriál skončil, nekopíruje drvivú väčšinu konkurencie, ale nechcem spoilerovať prečo to tak je. Pokiaľ si myslíte, že trilery by mali na konci vyvolávať zimomriavky, tak Behind Her Eyes graduje vo svojej finálnej epizóde až šiestozmyslovským spôsobom.