Anderton

Jednotka bola viac psychologická dráma než horor. Dvojka, respektíve prequel, je už len jednoduchý béčkový slasher. Vo všetkých smeroch tak ideme o triedu-dve nižšie, čo poznať už z úvodu, kde skrátka nedáva nič zmysel a vidíme explicitne tri krvavé vraždy. Ak sa ale dokážete ihneď prepnúť do patričného guilty pleasure a antilogického módu, tak vás príjemne prekvapí aj zvrat v polovici a istým spôsobom sa budete baviť až do konca. Ak by nešlo o životnú úlohu dokonale obsadenej Isabelle Fuhrman a Julia Stiles by nebola taká pragmatická bitch, až neviete koho skôr by ste sami najradšej zabili, na tri hviezdy by to určite nebolo. 50%

Druhá séria akoby sa chvíľu hľadala, o čom vlastne bude, nakoniec sa ale pekne usadí a prebieha až do konca veľmi plynule. Máme tu ústredný prípad cez cca dve tretiny série, čo je oproti prvej sérii zmena. Ono to znie ako príklon k detektívnym konvenciám krimi minisérií, ale skôr opak je pravdou, čo potvrdzuje aj samotné finále. Pribudli ďalšie súkromné dejové linky, v prípade Wendy by som ale jej súkromiu venoval menej priestoru, pretože na rozdiel od Billa nijako nesúvisí s prácou. Ale zase tu máme pri nej aspoň priestor na oddych od sériových vrahov a Anna Torv je sympatická žena, čo už vieme od čias Fringe.

Atypickejšie už tvorcovia sezónu snáď ani ukončiť nemohli. Na konci predchádzajúcej epizódy sa síce našiel páchateľ, ale ono to bude pri tých 28 či 29 vraždách komplikovanejšie. A to až natoľko, že viacero vecí ostane otvorených. Je to ale dobre, pretože tu cítiť skutočný dotyk s reálnou prácou vyšetrovateľov. Môže to však priniesť aj určitú divácku frustráciu, myslím v prvom pláne. Prekvapivo končí aj Billova dejová línia. Ako to bude, ak vôbec, s treťou sériou, nevieme, ale finále dvojky akoby s ňou do určitej miery rátala.

Pri frekvencii nachádzaní nových mŕtvol ma napadá, ako si tých únosov nikto nemohol všimnúť, respektíve ako je možné, že sa neobjavil nikdy žiaden svedok. A ako je možné, že polícia a FBI tak dlho mútia vodu. Nakoniec sa ale rozhýbali a po nočných bojoch s miestnymi komármi sa dostavujú výsledky. Ale budú miestni akceptovať to, kto je vrahom? Vlastne to ešte na sto percent nevieme, ale asi sa dá predpokladať, ako bude vyzerať finále. Jeden veľký výsluch, hľadanie motivácie a podobne.

Podľa mňa skôr taká predpríprava na finále, kedy konečne chytíme vraha a vyriešime záležitosti s Billovým synom. Holden dostane skvelý nápad, ktorý musí ale prejsť cez miestnych mudrlantov, čo nebude najjednoduchšie, ale jeho argument, že či má niekto lepší nápad, ako prilákať vraha na miesta činov, je v podstate nepriestrelný. Skrátka sa tu trochu viac naťahuje čas, než v obvyklých aj tých najlepších dieloch Mindhuntera.

Ako sa dalo čakať, po zbieraní múdrostí od páchateľov pomaly prechádzame k ich zúžitkovávaniu v praxi a dočkáme sa aj cool zatýkania s množstvom policajných áut, helikoptérou, húkačkami a nechcenými novinármi. Každopádne opäť začíname vo väzení, kde nám ďalší pánko rozpráva o tom, prečo chudák musel pomáhať pri vraždení. Linka s Billovým synom napínavosť tej ústrednej nedosahuje, čo ale nevylučuje možnosť, že bude mať skvelé vyústenie.

Rozhovory s dvoma psychopatmi; učiteľom a jeho žiakom, respektíve veliteľom a vykonávateľom rozkazov, nemajú samozrejme žiadnu chybu. Ani tá pani zo sociálky, ktorá svojim kamenným výrazom a strohým vystupovaním vzbudzuje ešte väčší rešpekt než mnohonásobní vrahovia. Prípady sa ale tým pádom príliš vpred neposunuli, takže je na preferenciách diváka, v čom sa pri sledovaní viac kochá, či v oných dialógoch, alebo samotnom vyšetrovaní a nachádzaní dôkazov.

Táto očakávaná novinka schytá čo to od kritikov asi najviac z toho dôvodu, že podobné filmy sa točili cca pred 20-30- rokmi, ale spomínať ich nebudem, pretože by išlo o jasné spoilery. Každopádne sa mi okrem vizuálu páčilo, že pre každého bude film o niečom inom. O tom, kam môže dospieť manželstvo v dobe workoholizmu, o nešťastnej snahe mnohých mužov zachraňovať manželstvo prílišnou dominanciou, o kritike kapitalizmu, o kritike komunizmu, alebo skrátka len o povzdychnutie nad tým, že únik do virtuálnej reality (zatiaľ) sociálnych sietí je čím ďalej tým viac zdanlivo najlepším riešením. Len prečo dej naštartovalo zrovna padajúce lietadlo, som príliš nepochopil.

Podľa mňa zatiaľ najlepšia epizóda celého seriálu. Prípad v Atlante ukazuje svoj plný potenciál, pribúdajú obete, čakáme na telefonát ohľadom výkupného, do veci sa zapájajú stále noví policajti a chudáci z FBI začínajú byť zbytoční, i keď sú jediní, ktorí prípady posúvajú vpred. Zaujímavý zvrat nás čaká aj v prípade s mŕtvym dieťaťom a Bill musí ihneď nastúpiť do lietadla domov, aby sa dozvedel, že...

Fall oficiálne vyhlasujem za najextrémnejší filmový zážitok v živote. Kdeže ľakačky v najtrápnejších hororoch, na toto sa proste nedalo pozerať s neustále otvorenými očami a s pokojom v duši. Ako človek, ktorý by vo výške dvadsať metrov po stúpaní po vnútornom rebríku skolaboval, si myslím, že to presne sedí. Rozumiem, že to nemá s realitou absolútne nič spoločné a Huntove výkony oproti týmto babám pôsobia ako lozenie po lane v telocvični. Ale ak je zážitok tak intenzívny, tak odpustím aj scenáristické klišé, občas ťažko počúvateľné dialógy a absenciu explicitného zobrazenia záchrannej akcie.