Anderton

Česká verzia Zelenej karty je o poznanie menej vydarená. Problém je samozrejme aj v predvídateľnosti, kedy je jasné, kto bude onou vyvolenou (tu to ale nie je kritika) a je aj jasný druhý bod obratu. V prostrednej časti sa ale pomaly nič nedeje, postavy neprekonávajú ani žiadne prekážky, len sa spoznávajú. Prečo do toho Anča išla, to nevedia ani scenáristi. A tí nevedia ani to, prečo nakoniec zdvihla ten telefón a dobehla v zime vo svojich lodičkách na osudové miesto.

Takže hype okolo nového Matrixu sa pohybuje predovšetkým v rozmedzí toho, čo všetko môže znamenať pojem meta. Prvá cca tretina takou rozhodne je, je nesmierne odvážna, všetko stavia na hlavu a má aj zvláštnu, hypnotizujúcu atmosféru. Od momentu, kedy sa ale začne ukazovať, o čom Resurrections skutočne je, tu máme absolútne zameniteľné a tuctovo nakrútené sci-fi s béčkovým nádychom. Máme tu síce občas nejaký postmoderný meta pokec, ale vzhľadom na to, kam sa to celé uberá, to čím ďalej, tým viac stráca na sile. Najväčším sklamaním ale je, že tu nie je ani jedna scéna, ktorá by mala kultový potenciál. Zabudnite tak na množstvo legendárnych scén z jednotky, naháňačku na diaľnici v dvojke, súboj so sentinelmi a boj so Smithom v trojke. Tu sa im žiadna scéna ani len nepribližuje. Ako celok ale MR nijako nezatracujem a v budúcnosti sa k nemu vrátim. VIDENÉ ZNOVA 1/23: Vzhľadom na opätovné pozretie celej série filmov po sebe nakoniec aj ten Ressurections vnímam ako plnohodnotný puzzle kúsok do celkovej skladačky.

Objektívne o hviezdu nižšie, avšak tak príjemnú indie feel good záležitosť som už nejaký ten týždeň nevidel, takže nemám dôvod si na nič sťažovať. Feel good je to aj napriek tomu, že je tu jedno smutné úmrtie, avšak príjemné prostredie, sneh, uvoľnení herci a nejaké to gitarové vybrnkávanie v mojich očiach zastrelo všetky nedostatky, ktoré sa mi tým pádom vôbec nechce vymenovávať. No a ide aj o ten typ filmu, k akému sa v budúcnosti môžete celkom radi vracať, napríklad takto o Vianociach.

V podstate to isté čo jednotka, takže aj v rovnakej miere sklamanie a zároveň aj fajn vizuálny zážitok. Osobne som mal pocit, že dvojka má viac šťavy, ale zase wow efekt je raz a navždy preč a A Dame to Kill For nič navyše už neponúka. Dobre, Evu Green, ale to nemá s objektívnym zlepšením obsahu a nielen fasády nič spoločné. Dramatický oblúk pôsobí dosť divne, skáčeme z postavy na postavu, niektoré sa objavujú zase po desiatkach minútach a keď sa tešíte na finále, tak to je useknuté pred tým ako sa poriadne rozbehne.

Napriek tomu, že sa už nejakú dobu venujem dejinám kinematografie profesionálne, vidieť film o tom, ako Mankiewicz písal scenár k Občanovi Kaneovi, je aj pre mňa nepríťažlivá látka. Neviem si potom predstaviť, ako môže vnímať tento film laik. Fincher to natočil určite presne tak, ako chcel a s výsledkom je zrejme maximálne spokojný. Ja mu k tomu gratulujem a teším sa na jeho ďalší, dúfam, že predsa len menej "osobný" a minoritný projekt. Oldman síce hrá opäť ako o život, ale skrátka je vidno, že je o 20 rokov starší ako jeho postava. Podobný problém je aj s Tomom Burkeom.

Dá sa asi skonštatovať, že ide o životnú úlohu Grega Kinneara. A jedna z najdôležitejších vedľajších úloh Willema Dafoea. Len je škoda, že nešlo o tak "vyhajpovaný" film, aby svojim predstaviteľom priniesol zaslúžený obdiv. Schrader režíruje pomerne rutinne, až na úžasnú snovú scénu z pľacu nakrúcania zrejme príšerného komediálneho seriálu z lágru. Dve hlavné postavy si užívajú asi tak, ako by si užívala väčšina na ich mieste, preto nepôsobia nijako zvlášť nesympaticky, čo ale bude záležať aj na tom, či ste muž, alebo žena. Napriek všetkým kladom som ale od Auto Focus očakával predsa len niečo viac, keďže film dostal kedysi v Premiere 100%.

Kultová atmosférická záležitosť, ktorej výrazne pomohlo zasadenie do New Orleansu. Film o hľadaní našej pravej identity sa na žiaden art nehrá, čo je podľa mňa tak trochu škoda. Nechýba ani nejaká tá ľahká erotika, zväzovanie pred sexom či zopár explicitných scén, len film až príliš skoro odkrýva všetky karty, divák vie súvislosti skôr než postavy a tak ho v priebehu deja nič špeciálne neprekvapí. Zámerom Schradera ani nebolo diváka strašiť, takže ono ide viac o to fantasy, než horor. No a u mňa je Anette O´Toole ešte o stupienok vyššie než Nastassja, čo je vecou vkusu.

Samozrejme nejde o žiaden žánrový zázrak, ale takto nízke hodnotenie pôsobí ako na truc voči tvorcom. Má to svojskú atmosféru, herci sú skvele vybratí, Harris je pochopiteľne nedosiahnuteľný a bez neho by som túto ošúchanú bubu historku hodnotil asi nižšie. Každopádne u mňa lepšie ako napríklad Žena v čiernom či posledný Conjuring, tu sa nehráme na žiaden veľkofilm, ktorý by lákal do kina státisíce, takže byť zhovievavejší je úplne na mieste.

Tak takúto kombináciu artu a béčkovej zápletky som už dlho nevidel. Ale Gus Van Sant zo Sparlingovho scenára robí umenie čo to len ide, bohužiaľ v závere sa ukáže, že v podstate to mohla byť pokojne aj zápletka pre nejaký horor od Blumhouse. Každopádne The Sea of Trees omámilo uhrančivou melancholickou atmosférou, čím nemyslím len les, skrátka všetky lokácie sú vybrané tak, aby film pôsobil celistvo. McConaughey sa drží pri zemi a neprehráva, Watanabe občas povie niečo gýčové a Naomi uvidíte aj bez vlasov. Mimochodom mi pripadá veľmi dôležité, že na Arthurovom mieste by sme chceli zomrieť asi všetci.

Po Červoch mierne sklamanie, ale najmä preto, že som očakával, že po tak skvelom filme príde už absolútna špička. Skôr ale ide o štandartný príspevok k téme rýchlo sa šíriacej nákazy bez špecifickej atmosféry. Ak išlo Cronenbergovi o nastupujúci AIDS, tak to ale vo výsledku až tak vysoké body snímke nepridáva. Má to ale slušné tempo a adekvátnu stopáž a skrátka je to stále Cronenberg. I keď okrem toho jedného cudzorodého prvku v tele by som povedal, že je to skôr Carpenter či Craven.