Anderton

Od začiatku do konca napínavý a pomerne málo predvídateľný drsný triler. Áno, ide predovšetkým o veľmi drsný krimi príbeh zo totálneho zapadákova, kde sa bojíte si ísť kúpiť aj zmrzlinu cez cestu, pretože sa môžete na niekoho omylom škaredo pozrieť. S prvým twistom by množstvo scenárov otáľalo až do samotného záveru, ale Brooks svoj príbeh veľmi rýchlo nakopne a postavy musia ihneď jednať. Každý podľa vlastnej inteligencie, morálneho kompasu, ale predovšetkým do výsledného riešenia musia započítať aj faktor strachu. Okrem scenára sa s ničím nepára ani réžia, samozrejme z dnešného pohľadu to násilie nepôsobí až tak šokantne, ale zase pôsobí šokantne, keď si uvedomujete, na ako starý film sa pozeráte.

Vzhľadom na tak málo maximálnych hodnotení dám prednosť emóciám pred racionalitou a ohodnotím plným počtom. Logické nedostatky plynú zo samotného námetu, ale nakoniec je dôležitá samotná scéna v supermarkete a jej vyznenie, než premýšľanie nad tým, kedy začne prípad riešiť polícia, čo sa týka aj iných scén filmu. Ono ani záver nie je "absolútny", život je tiež iba sled zážitkov s neustálymi zmenami, všetko je skrátka otvorené, ako aj interpretácia, akú si divák v hlave sám vytvorí. Je to dojímavé, inteligentné, kvalitne zahrané, neponúka to jednoduché otázky a ani jednoduché odpovede. A možno je to trochu aj mierny indie feelgood gýč, ale prečo kritizovať film, ktorý osvojí diváka srdcom aj rozumom zároveň.

Hardcore "smack my bitch up" Henry obsahuje viacero skvelých nápadov, ako napríklad útok na tank či spievanie Under my skin. Zrejme bol svojho času určený predovšetkým pre hráčov bodycount strieľačiek a tí ho aj viac docenili ako ja. Pre mňa ide skôr o ultraintenzívnu jazdu s množstvom tupého násilia. Sharlto Copley v mnohoúlohe je skvelý v každej polohe, avšak v ktorom inom filme sa vám pozerá priamo do očí Haley Bennett a občas vám povie, že vás miluje? Môžete si z týchto scén urobiť slučku. Každopádne už od dôb Ženy v jazere sa vie, že POV v rámci celej stopáže nie je budúcnosťou kinematografie, skôr tento ťažko pozerateľný kameramanský prístup poteší tak raz za desať rokov.

Téma, rok vzniku a napríklad aj plagát by mohli napovedať, že pôjde o príjemnú vianočnú sentimentálnu selanku s množstvom pátosu a neznesiteľne vtieravej hudby. Avšak výsledok je omnoho dospelejší než by jeden čakal. Ľudia od 30 do 70 rokov skrátka pragmaticky a realisticky reagujú na záležitosť, kedy jeden starý pán začne tvrdiť, že je Santa Klaus. Zničí to marketing, alebo ho naopak nakopne? Bude kľúčom k vyšším ziskom než má konkurencia? A čo na to politici a ako vzhľadom na výsledok súdu dopadnú voľby? Trocha tej naivity sem prináša jedno malé dievčatko, ale aj dejová línia s prianím vianočného darčeka vyznieva logicky a skvele zapadá do celkového obrazu. No a právnikov konečný dôkaz nemá najmenšiu chybu.

Rozhodne nemožno Lubinovmu filmu vyčítať, že nemá spád a že postavy nie sú zaujímavé a nemajú tie správne motivácie. Avšak ide o to, čo od značky s názvom Fantóm opery očakávate. Pokiaľ farebnú technicolorovú melodrámu s komediálnymi prvkami, tak si ho dokonale užijete. Temnejší nádych získa film až v záverečnej štvrťhodinke a osobne pri Fantómovi opery preferujem, keď sa v katakombách prechádzame viac ako iba zopár záverečných minút. Logiku význam riešiť nemá, viď "geniálny" policajný plán, vďaka ktorému o niekoľko minút príde o život jeden policajt, pričom nikto sa nad tým príliš nepozastavuje. 70%

The Goonies ma v mojej mladosti z nejakého nepochopiteľného dôvodu minuli a pri doplnení tohto restu tým pádom chýbal nostalgický faktor. Pri čítaní krátkeho obsahu som si film predstavoval vizuálne zaujímavejší, pobehovanie po tuneloch s pascami a prenasledovanie zločincami znie lákavejšie  akým je výsledok. Každopádne cítiť, a nie je to vôbec zanedbadeľný poznatok, že pre mladé ročníky v osemdesiatkách to musel byť vrchol tvorby pre deti a mládež a pravidelné opakovačky tento pocit v nich iba utvrdzovali. Ako by som vnímal Nekonečný príbeh, ak by som ho prvýkrát videl dnes? Netuším. Ukričanosť mi neprekážala, mierne ale sklamalo finále na lodi a dovetok na pláži je na facku.

Aj z každej strany preskúmaný invazívny subžáner sci-fi sa dá stále nakrútiť inovatívne. A to aj tom zmysle, že si niečo berie od slávnych predobrazov a výsledok pretvorí do trochu inej podoby. Napríklad nemého filmu. Je to sci-fi, horor, psychologický film a aj čiastočne komédia v jednom, pričom sa dá očakávať, že nezaujme každého, skôr len správne naladené publikum. No One Will Safe You je veľmi intenzívny film, ktorý umne pracuje s béčkovými klišé a nechce ostať nič dlžný svojmu názvu. Za mňa je pointa prekvapivá, logická a niektoré veci si bude musieť divák domyslieť sám. Skvelá Kaitlyn Dever by mohla byť novou scream girl, avšak v nemom filme ešte kričať nemohla.

Vyzbrojený informáciou, že ide rozhodne o lepší kúsok než tohtoročný hraný celovečerák som aj napriek postupnému a nezvrátiteľnému  odklonu od superhrdinských komiksových adaptácií dal tomuto animáku šancu. Tie od DC sú dlhodobejšie kvalitnejšie než kvázi temné a nabubrelé hrané filmy a Flashpoint Paradox nie je našťastie výnimkou. Máme tu začiatok tretej svetovej vojny, vybuchujú atómové bomby, je tu množstvo záporných postáv a ono je tu toho nakoniec tak veľa, že by to vydalo na seriál, kde by som sa v deji strácal asi menej a všetkého by som si aj viacej užil, pretože by tu bolo viacej priestoru na všetko a divák by si občas mohol aj vydýchnuť. Hodnotím v rámci animovaných DC filmov, v porovnaní s DCU pre kino je to o triedu vyššie. 70%

Veľmi originálna japonská detektívka reznutá mysterióznom, avšak ako horor by som ju nešpecifikoval. Bohužiaľ som film videl s divnými titulkami a lepšie som nezohnal, takže mi čiastočne skazili zážitok. Problémom číslo jedna však bola pre mňa inak vyzdvihovaná atmosféra. Príbeh sa odohráva v bytoch, v ktorých by som nechcel žiť, vo štvrtiach, akým by som sa v japonských mestách vyhýbal a v nemocnici, kde by som nikdy nechcel byť hospitalizovaný. Nepripadalo mi to temné, skôr len nepríjemné a málo vygradované. 70%

Objektívne, ak sa taký termín vôbec použiť dá, jedna z najlepších Marveloviek. Avšak už som tak mimo toto univerzum (vekom, vkusom, ale aj tým, že si nedávam MCU maratóny a tak si dokopy nič nepamätám), že subjektívne ma inak kvalitne spracovaná trojka minula. Všetko je ale na svojom mieste, postavy slušne hláškujú, výprava je taká, ako má vyzerať pri vesmírnom sci-fi, obsahuje to silné emócie a má to aj posolstvo. Záchrana v štýle Noemovej archy patrí bezpochyby k vrcholným sekvenciám celého univerza. Náročnejší fanúšikovia Marvelu by tak mali/mohli byť maximálne spokojní. 70%