Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Animovaný
  • Akční
  • Komedie
  • Drama
  • Krimi

Recenze (72)

plakát

Zohan: Krycí jméno Kadeřník (2008) 

Ja neviem, dnes sa komédie, ak sa to tak dá v niektorých prípadoch vôbec nazvať, robia strašne nasilu a potom je z toho iba náhodne poskladané puzzle s trápnym humorom a plytkým dejom. Pre mňa osobne fakt nič moc, za celý film som sa pousmial len párkrát a aj to nasilu z ľútosti. Jediné, čo zaujalo, bol akurát tak ten koniec v štýle "happyendu", čo aj tak nie je nič výnimočné pri predvídateľnom náhodne vyskladanom deji. Na nudu možno fajn, viac nudiť sa už nebudete, takže tým nič nepokazíte, no ak chcete stráviť večer príjemnejšie a zbaviť sa nudy, odporúčam siahnuť po niečom inom. /nekomedialných 30%/

plakát

Mimi šéf (2017) 

Deti to zabaví, dospelí si to pozrú v rámci víkendovej pohody so svojimi ratolesťami, odpovedia na pár otázok ohľadom príchodu detí na svet a užijú si rodinný, pohodový animák, ktorý síce ničím veľmi nezaujme, ale ako priemer sadne v pohode. Začiatok mi trochu nesadol, potom to už bolo lepšie. /šéfovských 60%/

plakát

Dívka ve vlaku (2016) 

Zo zaujímavého námetu nakoniec len obyčajný priemerný film s alkoholickým podtónom, ktorý tiahne celý dej, a so snahou o poprepletané rozprávanie deju, no tento efekt veľmi nefunguje a skôr diváka zmiatne ako zaujme. /vlakových 70%/

plakát

Annabelle 2: Zrození zla (2017) 

Už z prvotných dojmov som mal obavy z R-ka, ktoré sa v o niečo väčšom merítku naplnili. Milovník hororov teda veru vôbec nie som, no nevyhýbam sa žiadnemu žánru a po skúsenosti s pár horormi s ratingom PG-13 som do toho išiel, že vyskúšam niečo nové a iné. Zo začiatku mal úvod pomerne dlhý spád - predstavovanie postáv, deju pár rokov dozadu, zoznamovanie s prostredím atď. Určité časti v úvode by som prijal o trochu dlhšie a niektoré zase skrátené. Toto kľudné tempo pokračovalo asi tak do polovice filmu, kedy to začalo - viac aj menej predvídateľné lakačky, stupňovanie hudby, obyčajné prvky. Po tomto úseku filmu sa to z momentu na moment rozbehlo a dané prvky sa zvýšili na pomerne vysokú úroveň a keď som si myslel, že to už horšie nebude, režisér ma presvedčil o opaku a jednoducho si išiel svoje, robil to geniálne. V danej jednej scéne na mňa došiel taký strach, že isté zábery som až do konca sledoval so zavretými očami, z čoho som usúdil, že asi tento žáner nebude až tak pre mňa, aspoň nie v R-kovej verzii. Zaujala ma ale dosť hra so svetlami, naozaj využili každý moment a napríklad také preblikávačky lampy a hranie sa so svetlom a tmou boli pekne premyslené a tma vo filme mala značnú časť. Najúsmevnejší moment bol v kine asi ten, keď pri napínavom tichu a obave z toho, čo sa stane, v tú najlepšiu chvíľu jednému z divákov zazvonil mobil, na čo sa následne celé kino zasmialo. Inak pre mňa osobne až príliš strhujúci zážitok s úžasnými prvkami a oproti jednotke oveľa lepšie. /démonských 55%/

plakát

Dunkerk (2017) 

Prisahám, Nolanovi sadne každý žáner a z každého dokáže vytiahnuť maximálny filmový zážitok. Zatiaľ niet jedného jeho filmu, ktorý by nebol dobrý a verím, že to tak aj ostane a bude nás zásobovať ešte slušnou dávkou kvalitných filmov, medzi ktoré patrí zaslúžene a bez debaty aj tento. Veľmi ma zaujalo spojenie historického, vojnového filmu a Nolana, no musím uznať, že naozaj príjemné prekvapenie. Od prvého výstrelu som ostal sedieť ako prikovaný a prvých 5 minút sa zvuky výstrelov synchronizovali s mojimi klepkajúcimi očami, ktoré ostali v milom šoku a ďalej hľadeli s úžasom na plátno, ktoré vyrážalo zábermi a samotným strihom dych. Brilantné zábery s pekne čitateľným rukopisom Nolana úžasne doplnené zvučným, dramatickým soundtrackom z dieľne Hansa Zimmera, ktorého meno je už istou známkou kvality. Film ponúka divákovi naozaj detailné záznamy okolitých zvukov, čo krásne nadobúda realistický efekt, ako by ste danú situáciu prežívali na vlastnej koži. Zaujímavá dejová línia, s ktorou sa Nolan veľmi rád hrá a divákovi tak zamotáva hlavu. Opäť fascinujúce vykreslenie celého filmu od reálnych lokácií, modelov lietadiel a lodí, až po samotný typ záberu, strih či hudbu, ktorá vytvára ohromujúcu drámu spolu so samotnými hercami a príbehom od prvej sekundy až po koniec. Jednoducho, tento film vám nedá vydýchnuť od prvého výstrelu až do posledného tónu. /dunkirkských 100%/

plakát

La La Land (2016) 

Keďže som doposiaľ nevidel poriadne žiaden muzikál, mal som mierne zmiešané pocity s malou dávkou predsudkov, lebo som nevedel, čo od toho očakávať. Na moje prekvapenie ma ale tento film naozaj nadchol a zaujal. Z očakávaní z niečoho nového som celý čas hľadel na plátno, vychutnával si záber po zábere a čakal, čo sa stane ďalej. Žáner ako taký spája užitočné s užitočným a dáva dokopy silné zbrane - hudbu a slová s myšlienkami. Pekný príbeh prekypujúci láskou dvoch ľudí bol dostatočne pútavý a milý na to, aby dokázal zaujať a vyvolať vnútorné pocity nejedného diváka. Vtiahnutý do deja a osobností postáv som pociťoval príjemné pocity a lásku hlavných postáv, ktorú celý čas hojne rozdávali. Neviem si veľmi predstaviť príjemnejšie a vhodnejšie obsadenie než úžasnú a krásnu Emmu Stone, ktorá vynikajúco ukázala svoje herecké zdatnosti, po boku so sympatickým Ryanom Goslingom, ktorí spolu tvorili vo filme krásny pár s veľkou dávkou lásky. Ako je u muzikálu nevyhnutné, aj tu doslova hrala hlavnú rolu úžasná hudba s melodickými, spevavými piesňami, a krásne tak vykresľovala celú atmosféru a dopĺňala samotný film svojou jemnosťou a milosťou. Nechýbala popri príbehu ani slušná myšlienka založená na putovaní za snami, ktorá sama uvádzala veci do pohybu a tvorila vlastné zápletky medzi hlavnými postavami. Ako vyhrotenie prišiel silný, svojím spôsobom nečakaný a smutný záver, ktorému nechýbali city a istá nostalgia príbehu s túžbou hlavných postáv a myslím, že aj divákov. Musím uznať, že tento muzikál bol pre mňa naozaj milým prekvapením a som rád, že som mohol vyskúšať zase trochu niečo iné. /jazzových 90%/

plakát

Andílek na nervy (2015) 

Hneď, jak som to videl v telke, povedal som si, moderný český film a tá téma, to nedopadne dobre. No na moje prekvapenie to nebolo až tak strašné. Pani Vacvalovú počúvať bol veľký boj. Tie slovenské recitačné dialógy v jej podaní, nočmá mora pre uši. Postava Lukáša Latináka jak keby sa celý čas nevedela rozhodnúť, či bude hovoriť po slovensky alebo česky a potom tá nejasná česko-slovenská reč pôsobila nie pozitívnym dojmom. Najlepšie to tam zvládali ostrieľanejší herci, na moje prekvapenie aj mladá herečka ako Viky. Scenár mal veľa štrbín, nechápavých častí, scén a dialógov, ale nebola to úplna katastrofa, dalo sa to nejako prežiť. Téma a spojenie zrkadlovej modernej doby s dedinským prostredím v pohode, no ich samotné spracovanie toho veľa neukázalo. Poprepletané časti prázdneho humoru, nechápavosti, pri ktorých sa niekedy pozastavuje rozum s tými viac znesiteľnými. Priemerný film, ktorý síce neprekvapí, ale ani neprinesie veľké ovocie. /premake-upovaných 35%/

plakát

Doba ledová: Mamutí drcnutí (2016) 

Nerád dávam mojej obľúbenej sérii animáku Ice Age len 3 hviezdy, ale tento posledný diel už nefungoval ako tie predošlé, nehovoriac o tých samotných prvých. Dej už trošku nudil, chýbala tomu proste šťava a nápad, ktorý by to nejak okorenil. Spor mamutov už po čase začal byť otravný, no našťastie bol po boku aspoň ten Sid, ktorý so svojími hláškami nesklamal a opäť pobavil - tejto postave by som dal za celú sériu ocenenie najlepšej postavy, ktorá jediná dokázala udržať nie len deti pri obrazovkách aj pri horších častiach a dieloch. Snaha o nové postavy sa trochu vymkla z rúk tvorcov a chcené skrášlenie príbehu prešlo do zbytočne preplneného deja, do ktorého stačilo len zopár nových, no zato zaujímavých postáv. Scrat, ktorý celý ten čas vytváral zápletku každého dielu, stále v pohode, ale občas mi už trochu tými "náhodnými" činmi prišiel, že tvorci nevedeli, čo z neho ešte vyžmýkať, a tak to aj vyzeralo. Na jednej strane som trochu sklamaný, že to nebolo podľa mojich predstáv, ale ako posledný diel tejto ľadovej série s pekným záverom, ktorý púť týchto spokojných zvierat ukončil, môže byť a som celkom rád, že to aspoň takto milo skončilo bez žiadnych vážnych výčitiek. /mamutích 55%/

plakát

Příchozí (2016) 

Už od začiatku som vedel že to bude silné. Prvé zábery to jednoznačne potvrdili a ich poslanie v neskorších častiach filmu úžasne funguje na pocity diváka. Tie prejdú na moje prekvapenie veľmi rýchlo a prichádza očakávaná invázia. Niekto by možno čakal sci-fi s obrovskými likvidačnými scénami, akciami, inváziou neľútostných mimozemšťanov a bojom za planétu, ale táto snímka je pravým opakom. Stavia na neskutočnom spojení famóznej atmosféry, s ktorou sa režisér Villeneuve hrá priam geniálne, hlbokého príbehu a myšlienky v slede ohromujúcich logických a psychických záberoch, ktoré nútia premýšľať a nechať sa pohltiť atmosférou a samotným príbehom, doplnenými čarom detského sveta v podobe malého dieťaťa s ťažkou chorobou, milosti, jednoduchosti a bezbrannosti vo svete dospelých, a obdivuhodného hudobného sprievodu, čo dokáže pri správnej dávke slušne emotívne odzbrojiť. Toto spojenie na moje prekvapenie v sci-fi žánri úžasne funguje a vytvára tak nezabudnuteľný divácky zážitok z filmu, ktorý srší svojou jedinečnosťou a originalitou. Svoju zásluhu na tom má, samozrejme, aj herecké zastúpenie vedené na čele výbornou Amy Adams stvárňujúcou odborníčku na lingvistiku Louise, ktorá tvorí istý most medzi budúcnosťou a mimozemšťanmi. Tí sú celú dobu veľmi záhadní a až pri prvom kontakte s nimi sa ukáže ich pravý výzor, ktorý ma príjemne prekvapil, a spôsob komunikácie, čo na mňa zapôsobilo úplne najviac. Neskôr sa divák začína dostávať do deja viac a viac, prispievajú k tomu aj miestami komentované scény pre uľahčenie rozprávania a, samozrejme, ničím nenudiaci príbeh. Ten je jednoducho ohromujúci, silný, hlboký a treba ho vstrebávať v hlave ešte aj po návšteve kina celkom dlhú dobu, čo hovorí, že tento film určite nie je pre každého diváka a treba sa pripraviť na silnú myšlienkovú jazdu, ktorá na mňa fungovala celú dobu a od druhej polovice filmu som sa nechal pohltiť atmosférou a dejom natoľko, že som v nemom úžase bez jedného zaváhania a pohybu v sedadle sledoval zvyšok filmu až do polovice titulkov s neopísateľnými silnými pocitmi a vysokým tepom, z čoho som sa musel až do samotné koncu projekcie vydýchať a uležať si v hlave to, čo som práve videl a počul. Veľmi silný a nezabudnuteľný zážitok, ktorý ma nesmierne prekvapil. Pre mňa osobne minimálne film roka a jeden z najlepších sci-fi filmov poslednej doby. /atmosferických 100%/

plakát

Lady and the Lamp (1979) 

Milá pixarovka z dôb prvých kreslených filmov od talentovaného Johna Lassetera, ktorý si touto jeho prvou kreslenou snímkou rozbehol veľkú kariéru. Má to nápad, dobre sa na to pozerá a človek sa pri tom zamyslí, akým úžasným vývojom si prešli tieto kreslené filmy až k tým počítačovo animovaným. /nápaditých 85%/