Tucne.prasa

Výborná komédia, smial som sa v jednom kuse. Akčný film to nie je ani náhodou, skôr paródia.

Nemastné, neslané miestami až nudné. Pokus natočiť pokračovanie si treba vážiť, ale chýbala tomu zanietenejšia réžia, prehľadnejší scenár a charizmatickejší hlavný hrdina. Moura tu pôsobí ako mourek, s tými klipkajúcimi očami. Ešte si ho viem predstaviť v roli kuchára, ale nie drsňáka z elitenej vojenskej jednotky.

Ak neberieme do úvahy krajne nesympatických predstaviteľov rodiny Joea Starretta, je to fajn psychologický western. Len by stálo za to neidealizovať pästné súboje: v realite môže jedna taká rana súpera zabiť. Tu sa každý znova postaví a pol hodinu sviežo rozdáva a prijíma rany ďalej, pričom na konci každý ide svojou cestou, akoby nič.

Ako veľmi sme za zmenili od tých 80-tych rokov. Vtedy by som dal plný počet. Dnes je to jedna hviezda za hudbu, druhá za breakdance na ulici. Ostatné je plytčina a brak, neexistuje tam jediný zmysluplný dialóg a všetky tanečníčky tancujú akoby boli z betónu.

Oceňujem vykreslenie zla a násilia bez ukážok explicitnej brutality. No neviem, čo chcel autor filmom povedať, a neodnášam si teda žiaden konkrétny či výrazný pocit.

Kirk jedinečný, Burt nevýrazný, dej poslabší, ženy otravné, štúdiové kulisy ako krásna sladká spomienka na časy, ktoré sa už nezopakujú.

Vraví deťom stará mať: Mišo Trubka nevie hrať.

Inscenácia, fraška a ak by sa tam spievalo, trúfol by som si na vulgárny výraz: opereta. Chýba tomu všetko, ale najviac emócia. Impotentné dielo. Jedna hviezda za hlavnú hrdinku. Nabudúce na takýto dobrý námet zavolajte Coppolu.

Až na nežný výraz v očiach hlavnej indiánkyne je film o ničom.

Keď v reštaurácii servírujú na tanieri hovno, ťažko dostanú Michelinsku hviezdu. Keď to isté spraví autorka predlohy, dostane Nobelovu cenu. To je zvrhlejšie, ako dej tejto plytčiny, čo sa tvári ako umenie.