vecnaAmbra

Prostredie, ktoré ako človek pôvodom z Petržalky úprimne závidím, prosto nádhera, ale v ktorom však vznikajú o to stupídnejšie príbehy. Naozaj ma fascinuje ten kontrast krásneho okolia, útulných drevodomov a žiarivých kvetov na oblokoch a utrápených tvári obyvateľov tohto kraja, ktorým prosto stále niečo je. Občas zhliadnem niektorú časť ako kulisu či na zasmiatie, no uvážte- napr. fakt som myslela, že tá vychudnutá baba čo stále cvičí, ráno odmietla raňajky starostlivých rodičov a odpadla na ihrisku podľa všetkého trpí anorexiou, čo by som aj považovala za pádny problém na riešenie, ale napokon časť vyústila v dojímavé slzy a prehlásenie dievčiny: "Ja nechcem byť žena". Ukázalo sa totiž, že má málo estrogénov a nechce byť žena. Ešte že je tam doktor Gruber.

Opäť jeden príjemný diel na podzimný podvečer ladiaci s počasím v tejto časti, len sa mi napokon niektoré veci zdali trocha moc pritiahnuté za vlasy.

Toto som videla prvý krát asi ako 16- ročná, nevedela som že je to nejako známy film no viem, že vtedy ma veľmi zaujal. Lenže- vtedy som bola vášnivou čitateľkou brakových románov ako je napr. Gričská čarodejnica, Angelika či Večná Ambra. Preto nerozumiem čo môže na rovnako brakovom filme založenom na pletkách a intrigách vtedajšej vyššej spoločnosti zavážiť na nejaké čestné ocenenie. Malkovich ako vikomt bol možno pri nejakých tých bojoch celkom pôsobivý, ale inak vlastne odporný, raz sa tam tak zalizol, že sa mi antisexuálne zhnusil, pritom za všetkým je ako tomu väčšinou býva v pozadí sex a sex, až je to už jedna veľká obohratá nuda. Na Glenn na chvíľku bez toho make upu a oblečenia proste psycho pohľad. Známi herci a prosto ma nezaujali ani Uma nie. No nič moc.

Pamätám si túto časť ešte z čias základnej školy, vonku bolo tak poobede pološero a do toho tento diel s britskou atmosférou. Prezieravý Poirot, Japp je samozrejme pragmatický a s nejakou Saphrou sa na neho nedá ísť :-) Hastings sa na mladú dámu, ktorá k nim prišla vo vlaku pravdaže nadšene zahľadel, proste klasika. Celkom zaujímavý diel, aj keď myslím že Poirot nemohol vedieť k akej situácii ku koncu dôjde a proste ten záver bol trocha čudný... no ale to sú klasické pripomienky, ktoré proste v agátovských zápletkách občas pripadajú do úvahy.

Robertsová bola proste začiatkom 90 rokov v plnom kvete a napriek tomu mi jej filmy akosi berú toho príjemného ducha, ktorého mám spojeného s mnohým z týchto rokov. A to aj filmy ako Zomrieť mladý, Hráči se smrtí ani nehovorím, ale dokonca aj Pretty Woman. Neviem čím to je, že všetko s ňou je tak zvláštne špecifické. Na film sme sa vtedy tešili spolu so staršou sestrou, ktorá mala knihu prečítanú odpredu odzadu a mne ju ako mladšej nasledovníčke prepožičala. Keďže Julia bola už na obálke, ani sme si vlastne Lauru nepredstavovali inak. Pre mňa moc thrillerová depresia.

Ono to je dobrý film, ale za psychické stavy, ktoré som mala po jeho prvom zhliadnutí asi ako 12 či 13 ročná- nemôžem inak. Uznávam, že na podobné kúsky je to ešte asi dosť citlivý vek, ale keď som ešte asi aj o pol roka neskôr videla podobného chlapca v kapucni ako "jeho" a zostalo mi ďalších pár dní špatne, tak to je dosť čo povedať. Snažila som sa nahovoriť si, že mi má ho byť vlastne ľúto- kvôli tomu záveru ale moc mi to v hlave týmto smerom nefungovalo. Aj ostatné bolo dosť hrozné, aj to navracanie medzi živých.... Neskôr som sa na to pozrela už s odosobnením a žijem s vedomím, že smrti sa neni treba báť, napriek tomu radšej pre svoj pokoj v duši a dobré sny podobné filmy obmedzujem na minimum.

Typicky Poirotovské, záver bravúrny, aj keď väčšinu času som mala pocit, že postavy sa len tak presmrádzajú hore dole ako nejaké figúrky na šachovnici a hneď od začiatku vidíme, že zúčastnení majú medzi sebou akési tajomstvá na ktoré nemáme šancu prísť. Pri týchto rodinných dieloch naozaj človeka napadne či tí milenci nie sú náhodou príbuzní, ale ani náhodou si nespomeniete z ktorého kolena. Ešte tieto menšie výtky- SPOILERY: Poirot s právnikom vedeli, že závet je falošný a teda neplatný a aj tak ďalej delili zariadenie medzi príbuzných, neviem či možno len naoko aby pozorovali ich reakcie? Skutočný závet ukrytý v domčeku veľkom asi ako štvrť izby? Tak to je fakt "inteligentné" miesto na zbavenie sa závetu. Šanca, že by akéhokoľvek smrteľníka napadlo, že pod plátnom je ukrytý vzácny obraz je podľa mňa skoro nulová- ale tak- toto je Poirot ).

Priznávam, že film som občas preskákala, hlavne ten začiatok kým prišlo k vražde mi prišiel trocha dlhý a išlo mi najmä o porovnanie verzie so Suchetom, ktorú som čerstvo zhliadla. Nuž Ustinov je skôr milý bravko než graciózny detektív, ale na takúto atmosféru starších filmov spolu s nádherným prostredím mám veľkú slabosť. Niektoré detaily pri vysvetľovaní vraždy sú aj prepracovanejšie ako vo verzii so Suchetom. Zvedavá som bola aj na Jane Birkin, ako spoluautorku slávnej mileneckej piesne so Sergeom Gainsbourghom- prekvapilo ma, že vlastne ani nebola až tak pekná ako som si myslela :-) možno okrem záveru kde kráča s tou noblesou- nuž asi make up a oblečenie robia naozaj veľa. Ale- a viem že to znie opakovane a otravne- Suchet je Suchet (Poirot).

Táto časť z roku 2001 chytá taký uhladenejší obraz a mierne vynovenejšiu zvučku a pritom si zachováva prvky starého dobrého Poirota- jemný humor (ja som sa tentokrát skôr len tak pousmiala už asi z nostalgie), Hastings (síce tĺk ako vždy, ale v tejto časti mal správne poznámky a to mu svedčalo), klasika Japp a slečna Lemonová (prišla mi ešte elegantnejšia ako zvyčajne). Dostala som chuť zasadnúť si k obedu spolu s Poirotom, Hastingsom a Jappom a dopriať si v tej atmosfére niečo dobré. Konečne jedna z postáv povedala nahlas Poirotovi holý fakt: "Jak to, že tam kde se objevíte, lidé odpadávají jako mouchy". Veru, okolo Poirota sa to vraždami vždy len tak hemží. Na druhej strane, môžete byť už trocha presýtený či znechutený klasickým záverom- (môže byť SPOILER: všetci podozriví v jednej miestnosti, Poirot najprv nezmyselne niektorých z nich obviní, pritom už pozná výsledok, ktorý je viac menej čistou dedukciou no pádny dôkaz, ktorý by naozaj mohol uznať súd chýba, ale stačí keď vinník zmení tvár, zlostne zasyčí a prizná vinu vlastne sám. Divné tiež, že istá osoba by počas celej "akcie" zostala skrytá čakať v jaskyni a nič nepočula, či si nevšimla- zbežne som porovnala verziu s Ustinovom, kde sú tieto detaily troška šikovnejšie dotiahnuté do konca- obeť omráčená, dôkazy bližšie objasnené, nič nemení na veci že Ustinov je skôr milý bravko než graciózny detektív). Dobre sa na to dívalo, bavila som sa, tvorcovia si dali záležať.

Natočiť seriál, kde je podstatnou ak nie hlavnou postavou pes, musí byť dosť náročné a už len za to by som dala päť hviezd. Keď v Komisárovi Rexovi po Morettim prišiel ten namyslenec, z mojej strany nastalo okamžité a už trvalé sklamanie, lebo vieme čo sa potom so seriálom neblaho dialo ďalej. Pre mňa je to už nostalgia a spomienka ako mi v rokoch 90 o prvej časti rozprávala ešte spolužiačka na základnej škole a veľmi som to túžila vidieť, pretože som veľmi chcela psa (nemohla mať- rodičia), neskôr boli večery pri telke so sestrou, čokoládou a týmto seriálom....a vždy mi prišlo zvláštne smutno, keď jedna časť skončila a v ušiach mi doznievala známa znelka. Morretimu výborne vybrali po Stockingerovi aj jeho nového parťáka, ale to že Morreti v seriáli zomrel moje srdce na rozdiel od Rexovho neprijalo a ďalší nástupcovia si ho nikdy naspäť nezískali. Nový nástupca sa páčil viac iba ak jednej mojej kamarátke, ktorá sa napokon tiež vyfarbila ako riadna mrcha. Áno, pre mňa až priveľa spomienok sa vynára spolu s týmto seriálom a dnes som si na neho spomenula hlavne preto, že som si nedávno kúpila vlčiaka (už mi do toho nikto nemôže kecať) a na seriál už nemusím čakať kým pôjde v televízii (môžem si ho jednoducho stiahnuť). Nuž, áno, byť dospelá a v roku 2021 má predsa len svoje výhody!