jhrasko

Kongeniálne spojenie autorskej odvahy, inteligencie, individuálnej múdrosti a pokory. Jednoduchý nápad, univerzálna myšlienka - VIERA, viera v seba samého, zmysel existovania, miesto pod slnkom vs. všeobecné i konkrétne očakávania spoločnosti (a normy). Silne polarizujúci film, v ktorom sa pochybnosti dajú vnímať i ako hrozba, ale zároveň poľudštenie hlavy cirkvi. Je len na každom z nás, čo hľadá (a čo nájde). Plný počet za zimomriavkový záver.

WHERE IS WALLY? O tom, ako nám internet priblížil svet, ale vzdialil život. O tom, ako nás unavuje zdravý životný štýl (chodíme plávať len preto, aby sme si počítali bazény a nie pre čistú radosť). O "až" budhistickej vlastnosti - tzv. náladovom termostate - nastaviť sa tak, aby veselý deň nebol až tak veselý a smutný až tak smutný. O rane kladivom do hlavy, o ďalšom rovitrole. O Woodym, o námorníckom tričku. Pre tých, čo nepochopili pointu (a že nás bolo): opýtajte sa v záverečnej scéne WHERE IS WALLY? LÁSKA.

LARS & HIS REAL GIRLS. A môj vlastný svet absolútne odlišný od Larsovho, "vďaka" čomu sa tentokrát naše planéty obišli. Dobré pre mňa, čoby človeka, horšie pre mňa, čoby diváka. Vizualizácia v snových sekvenciách, očividne inšpirovaná pánom Crewdsonom, ma každopádne dostala. Gregory Crewdson

* * * * * každý hľadá svoje miesto, kde sa zloží, kde mu ráno buchne slnko o zem tieň. Kde sa len tak sedí, na vlnenom svetri, z cigariet sa dymí...milovať chuť marhúľ, mrviť doma upečený chleba, veriť v božie mlyny, keď po niečom túžim, že sa stane, v odpustenie viny a na veštenie z dlane * * * * *

nemá zmysel písať čokoľvek iné, než napísal kamarát Martin (marvan). Dopozeral som piatu časť a premýšľal, prečo ma MP nechce pustiť a nenájdem lepšie slová, tak len pretlmočím jeho postreh, ktorý presne vystihol moje pocity : geniálne je najmä pojatie hrdinov, ktorí nie sú profilovaní ako tí, ktorým by sme mali/nemali fandiť, nie sú ani kladní alebo záporní či sympatickí. Divák si musí neustále hľadať k nim svoju cestu a s každou ďalšou zápletkou meniť postoj. Inými slovami: DOKONALÁ (a tým fascinujúca) AMBIVALENCIA. Časť 4, 49minúta, videné minimálne 20X.

My 99 minutes with Michelle Williams, s nepochopiteľne skarikatúrovaným Arthurom Millerom, nehanebne zanedbávanou Dame Sybil Judi, s prebytočnou Lucy Emmy Watson, s parfémom, ktorý vyprchal za vedľajším rohom. Odkaz autorom: Marilyn bola ĽAVÁČKA !!!

Fincherov návrat ku koreňom s príchuťou štúdiovej objednávky je každopádne najdizajnovejším filmom roka 2011. Súkromný Oscar za kostýmy. Ako by povedal ktorýkoľvek brat Čech, VYMAZLENÉ.

Strohé, úderné, soderberghovsky osobité a úsporné vo využití hercov, s paradoxne najdôležitejšou postavou, ktorou je prototyp "antihviezdy", Jennifer Ehle. Osobne radosť z čistej filmáriny.

Milé, spočiatku dokonale odzbrojujúce, pomaly ale strácajúce dych asi tak ako takmer každá "love story všedního dne".

"Angels always speak German or how sweet it must be to die..."...a miesto komentára malá poznámka na okraj: načo v mnohých snímkach poslednej doby tvorcovia riešia akcenty ? Prečo sa Keira pokúša o akýsi ruský prízvuk, Viggo nemecký, obzvlášť ak Michael hovorí vlastnou krásne britsko-írskou angličtinou ? Akýkoľvek podobne nezmyselný akcent nemá autenticitu, ruší (a mne osobne píli uši).