jhrasko

McCarthyho jednoznačne najdiváckejší film a pre mňa sklamanie 46.MFF KV. Na rozdiel od The Station agent a The Visitor, ktoré ho vďaka dokonalej symbióze silného príbehu a práce s hercami zaslúžene vystrelili na autorské výslnie, je chyba Win Win v príbehu podsúvajúcom modelové situácie tak typické pre americké rodinné filmy (a feel good movie), ktoré nemám rád. Herecky absolútne (Alex Shaffer je objav), pocitovo naopak absolútne neuspokojivé.

To the creators: "Please don´t blow me again..."

- už je to tak, digitálne opice sú herecky zdatnejšie než James Franco -

Sedemdesiatpäťminútová super light reklama na dámsky & pánsky dezodorant.

I keď pani Lloyd neprekročila hranice priemernej biografie, niečo sa jej predsa len podarilo. Dať Meryl úplne novú tvár, herecky nepoznanú a veľmi cen(e)nú. Vďaka za to (i keď silne preflashbackované). FlyBoy rules.

Dôsledok 500 days with Autumn ?!

Nedokonalé ako život sám, nevyrovnané ako život sám <- (a tým pádom pre mňa) -> výnimočné v optike, ktorou nazerá práve na ups and downs priemerného človeka. Výborná predloha, rozumný režisér, herci vediaci presne čo a ako hrať. Navyše vtipné cameos kanadskej režisérskej elity: Denys, Atom, David. Prekvapenie. Píšem si: Mordecai Richler, Argo, v hľadáčiku. Jeden z mojich TOP filmov roka 2010. Miloši, ďakujem za nakopnutie.

Svet je plný renesančných bytostí. A mne sa zdá, že každú druhú z tých cinematerapeutických som už stretol, resp.denne stretávám - čo je paradox, subjektívne deja vu i najväčšia sila tejto duševne explicitnej reality show. A keby sa SMSkovalo, ja hlasujem za Darinku: "Udělej mi pořádného bubáka. Měls pravdu. Od té doby, co se neholím, mě nebolej vaječníky. Seš můj brácha, já sem Tvoje nejlepší ségra.“ CAST-in-gové agentúry, traste sa. Fuj, ale som cynický. Inými slovami: autoterapia.

Myslel som si, že obsadiť do hlavných úloh Seana Beana, Eddieho Redmayena a Carice van Houten je castingový mega přešľap. Prekvapujúco ale nie, ich spojenie funguje a nielen to - i konštatovanie, že hoc som nesúhlasil s jedinou postavou, pochopil som konanie väčšiny z nich. A to je kompliment smerom k autorom snímky, ktorá si pýta veľké plátno.

Rozporuplné v detailoch, zaujímavé v celku, resp. v tom, aké pocity v ľudoch zanecháva, k akým otázkam a diskusiám vedie. Scenár plný modelových situácií a dialógov z príručky AKO VYCHOVÁVAŤ plne kontrastuje s individuálnym sebapozávaním (sa) najbadateľnejším v postave Nic, ktorá je vďaka herečkinmu umu (AB) najkomplexnejšou a tým i najzaujímavejšou postavou Cholodenkovej mozaiky (napriek vďačnému označeniu "independent" slušne mainstreamovskej). ALE: zvidititeľnila Marka Ruffala, ktorý hrá proste všade rovnako a tým pre mňa jedinečne (ambivalentnosť a lá William Hurt), zaradila Annette do súkromnej TOP ligy a pripomenula jednu z najväčších, Joni Mitchell.