Reklama

Reklama

Tenká modrá čára

  • USA The Thin Blue Line (více)
Dokumentární / Krimi / Mysteriózní
USA, 1988, 103 min

Obsahy(1)

Třetí celovečerní dokument Errola Morrise se zabývá problematickou rekonstrukcí vyšetřování vraždy dallasského policisty z roku 1976. (Hans.)

Recenze (22)

neoBlast 

všechny recenze uživatele

Bez ohledu na to, co film znamenal po uvedení pro jeho aktéry musí divák obdivovat srdcovou práci Errola Morrise jako zarputilého autora. Takto vypadá když se přidá to pověstné něco navíc a vznikne snímek za hranicí běžných dokumentů. Nejenom z těchto důvodů se stala Tenká modrá čára v zámoří kultovní. Morris jako tvůrčí legenda dokumentárních snímků mi zatím až na jednu vyjímku unikal - a to se teď musí co nejdříve změnit. Jo a abych nezapomněl zmínit hudbu od Philipa Glasse... víc vlastně dodávat ale nebudu, protože stále stejné, obdivné, superlativy okolo něj háži pokaždé. 85 % ()

Radko 

všechny recenze uživatele

Tenká modrá čiara, symbolizuje políciu, ako hranicu medzi spoločnosťou a anarchiou. Dokument poukazuje na inú hraničnú pozíciou polície, prokuratúry i súdnictva. Hranicu, po prekročení ktorej sa v tomto svete ocitne človek v priestore zneužívania právomocí. Policajní šerifovia aj prokurátori sú totiž v USA priamo volení občanmi. Ich práca preto musí zohľadniť verejnú mienku. Ak tá požaduje potrestanie polo tuláckeho niktoša za vraždu policajta, mašinéria sa rozbehne, bez ohľadu na skutočné skúmanie viny. Svedkovia sa dotvoria, svedectvá vynútia, média zmanipulujú. Všetko funguje v jednej zovretej policajno-trestajúcej mašinérii. No a potom nastúpi akýsi Erol Morris. Nakrúti formálne neveľmi zaujímavý dokument, plný hovoriacich hláv, opakujúcich sa záberov rekonštrukcie a hypnotickej hudby, a prevráti filmom smutnú realitu na doživotie odsúdeného údajného vraha. Dokument totiž slúžil ako jeden z dôkazov pre znovuobnovenie procesu, na základe ktorého bol krivo obvinený aj odsúdený chlapík po 12 a pol ročnom väzení prepustený na slobodu. Tam sa aktívne zapojil do práce v kampaniach odsudzujúcich trest smrti. Jemu samotnému reálne hrozilo elektrické kreslo, čo zvrátil až Najvyšší súd USA. ()

Reklama

radektejkal 

všechny recenze uživatele

Shrnutí, které povžuji za alespoň zajímavé: 1. Došlo ke zbytečné vraždě policisty. 2. Vrahem byl člověk sedící za volantem. 3. Za vraždu policisty je adekvátní pouze poprava vraha. 4. David Ray Harris byl mladistvý a nemohl být popraven. 5. Proto musel být vrahem Randall Adams. 6. Přestože následně předložená prohlášení svědků proti němu byla zpochybněna, soud se řídil modelem "za vraždu policisty poprava". 7. Tímto modelem se justice chrání před násilím na osobách patřících k systému "vyhledávání, souzení a trestání". 8. Člověk, kterému projde vražda policisty (odsouzen za ní je někdo jiný), nemá už žádné zábrany. ()

MissJ 

všechny recenze uživatele

Ten závěr je fakt silný kafe. Z dokumentu čiší až neuvěřitelná houževnatost Errola Morrise, s jakou se dopídil ke všem faktům. Na jména Randall Adams a především David Harris už nezapomenu. Nejen obsahová stránka, i ta vizuální stojí za povšimnutí (hodně se mi líbilo, jak Morris využívá barvy). Plus skvělá hudba, mínus jediná připomínka: taky mi (hlavně na začátku) chyběly titulky kdo je kdo. Hodnocení je tady podružná záležitost, tohle je špičková věc. ()

Shadwell 

všechny recenze uživatele

Ač tím asi mnohé naštvu, tento dokument dokazuje existenci Boha. Obrácením slavného Anselmova důkazu Boží existence může být totiž dokázáno, proč popravení nevinných ukazuje na existenci mnohem vyšších sil, než je člověk. Jestliže by totiž tato vyšší existence neexistovala, nemohlo by být jsoucno větší než my, a popravování nevinných by bylo ve vesmíru standardem. To je nesmyslné, proto předpoklad, že neexistuje něco nad nás, je nepravdivý. Klíčové je, že na těchto popravách není krušné ani tak to, že byly připravovány a v mnoha případech i provedeny, nýbrž skutečnost, že se o ně zasloužila „spravedlivá“ justice, která samozřejmě nikdy úplně spravedlivá být nemůže, protože chybující člověk má daleko k dokonalosti, takže musí existovat něco dokonalejšího, něco, nad co nemůže být myšleno nic většího. ()

Zajímavosti (12)

  • Napriek rázu dokumentu sa Morris pri rekonštrukciách vyhral s postupmi z fikčných filmov. V jednej sa odkazuje na film-noir, keď sa policajt blíži k autu, no najprv vidíme jeho obrovský tieň. (Biopler)
  • Motívy farieb majú rolu upriamiť na policajnú autoritu, no i pokrytectvo. V úvodných záberoch dominujú mrakodrapy mesta Dallas, na ktorých sa týči blikajúce červené svetlo. Po strihu na Randalla Adamsa, ktorý rozpráva svoj príbeh, je zobrazené rotujúce červené svetlo majáka na policajnom aute, záber, ktorý sa ešte viackrát zopakuje. Až po tomto je predstavený David Harris, ktorý spomína ako sa dostal do Dallasu. Motív červenej farby spája Dallas a políciu do spojenectva, ktoré sa spikli proti Adamsovi a vytvorili, ako on sám hovorí, peklo na zemi. Zmienené atribúty naznačujú prečo je v úvodných titulkoch na názov filmu slovo BLUE napísané červenou farbou. (Biopler)
  • Keď sudca Metcalfe hovorí, že mal odjakživa rešpekt k zákonu, lebo jeho otec bol svedkom ako FBI zastrelila Johna Dillingera, tak Morris kriticky túto vsuvku doprevádza scénou z béčkového filmu, počas ktorej je zastrelená akoby postava utečenca. Neskôr keď očitá svedkyňa vykladá ako si predstavovala samú seba ako detektívku, Morris ukazuje ďalší záber z béčkového filmu, v ktorom mladá žena pomáha detektívovi chytiť zlodeja. Skrz tieto postavy sú Adamsovi protivníci vykreslení ako osoby, ktorých predstava boja so zločinom je odvodená z predstáv, ktoré načerpali počas sledovania filmov. (Biopler)

Reklama

Reklama