Zlaté opojení

Stala sa mi neuveriteľná vec. Pri opakovanom sledovaní (po desiatkach rokov) som zistil, že tento slávny Chaplinov film ma nebaví tak, ako som očakával. A stálo ho to hviezdičku. Problém nebol v kvalite gagov. Tie sú aj po 90 rokoch fantastické a funkčné. Len tie nábehy na gagy sa mi teraz zdali zbytočne dlhé, ako keby mali mať aj didaktický význam pre menej chápavých divákov ("Pozor, teraz to príde"). Neviem, ako vyznieva nahovorená verzia z roku 1942, ja som videl a hodnotil iba pôvodnú otitulkovanú verziu. A po tej druhej ani netúžim. Už mám niekoľko nepríjemných skúseností s kolorovanými čiernobielymi filmami, nepotrebujem ďalšie negatívne zážitky. (02.09.2015)

Zhlédl jsem ozvučenou verzi, a tu také hodnotím, je tomu pár dní, a doteď si nemohu zodpovědět otázku, jak je možné, že si Chaplin, člověk s citem pro film, neuvědomil, že si tímto tahem naprosto zprasí svoji práci. Jeho expresivní komentář, v němž sám sebe oslovuje Little Fellow a div u toho nepláče, podráží kolena veškeré kvalitní filmařině v tomto kousku obsažené. Ale i bez přídatného zvuku je Zlaté opojení poměrně velkým zklamáním. (31.01.2010)

O filme písať priamo nebudem - načo nosiť zlato späť do zlatonosnej bane? No vyjadrím sa ku komentárom: najčastejšími výhradami sú: pomalé tempo, nuda, na časovo veľkej ploche prekvapivo málo gagov. K tempu: pravdou je, že stupeň rýchlosti dnešných kinotrhákov je v porovnaní so Zlatým opojením vysokorýchlostný. Žiaľ, príliš často takmer každý z dnešných, internetovými kritikami adorovaných kino-hitov, neposkytuje okrem závratného tempa vôbec nič. Je to len propaganda napĺňajúca heslo - dôležitý je pohyb, drajv, nasadenie a odvaha: potom sa na nejaké vedomosti môžeš vykašľať! K nude: nuž, každý sa nudí po svojom - ak niekoho Chaplin a jeho filmy nebavia, nuž prečo sa furt dookola na ne pozerajú? Tomuto naozaj nerozumiem - jedine teda, že v danom prípade ide o kultúrnych masochistov (to sú tí, čo vyhľadávajú umelecké diela aby po ich dôkladom prezretí či videní ich absolútne recenzentsky alebo len tak medzi rečou s kamošmi v bare zotreli). Nuž a k výhrade malého počtu gagov - osobne si myslím, že by stačil jeden kultový, no The Gold Rush ich ponúka hneď niekoľko - kuracia halucinácia, tanec so psom uviazaným na opasku-šnúre, balansovanie domčeka nad priepasťou, odhazovanie snehu. A tie sú tak kultové, že, ako spomína farfalla sa v 80. rokoch púšťali ako samostatné minigrotesky v rámci programu "Komik a jeho svet". (02.09.2015)

Už dávno som sa tak netešil happy-endu ako pri tomto filme (napriek tomu, že je jasný od začiatku). Ale keď ono sa to ani nedá nefandiť takej sympatickej postave, akou je chaplinov tulák, ktorý či už sa smutne pozerá psími očami, alebo sa snaží, aby mu pri tanci nespadli nohavice...vždy si ma dokáže získať. A to, čo niektorí volajú sentimentálnosť, je pre mňa kúzlo starých filmov, bez ktorého by to vôbec nebolo ono. (01.04.2009)

Hodnotenie Chaplinových diel závisí od toho, či ich považujete buďto za grotesky, alebo viac za sociálne komentáre doby v žánrovom komediálnom balení. Opojenie nie je žiadna extra vtipná gagová záležitosť, podstatnejší je v nej dej, ktorý je občas prekvapivo drsný, dokonca sme svedkami vraždy. Od niektorých scénok som očakával lepšie vypointovanie, niektoré, ako napríklad tanečné číslo s pečivom, patria ku klenotom svetovej kinematografie. U mňa o stupienok nižšie ako Svetlá veľkomesta. 70%. (13.10.2012)