Krvava bajka

Film ako by sa potácal odnikiaľ nikam. Zobrazuje síce utrpenie okupovaných obcí, ale chýba mu ucelenejší príbeh. Ale rozpoltenosť ľudí (v tomto prípade ešte detí), či sa okupantom hrdo postaviť na márny odpor, alebo s nimi vychádzať tak dobre, ako sa dá, je tu vykreslená veľmi pekne. Aj život Srbov, obyčajných (v tom dobrom význame) ľudí, ktorí sa napriek strachu a každodenným hrôzam snažia o normány život (svadba). Skutočne zaujímavým to ale začne byt až prvým partizánskym prepadom a následnými nemeckými represáliami. A ku tomu fakt, čo decká nešťastné ukradli z nacistického vlaku. Keď otvorili debnu, hneď pochopili, že toto je viac, než len šibalstvo a snaha o získanie nejakého jedla, ktoré im nemecká armáda skonfiškovala. Záver bol ale tak silný, že posúva celý film o hviezdičku vyššie. Nebude hanbou priznať, že sa človeku vtlačí slza do očú.. (16.03.2014)

Nebudu chodit kolem horký kaše, rozemlelo mě to na sračky. Nechápu, opravdu nechápu jak se někdo v dnešní době může hlásit k nacismu. Tvůrci si ze začátku hrají ze žánry, veselou balkánskou bezstarostnost vystřídá během dvou sekund smutek. Film však postupně nabírá na obrovský intenzitě a já si připadal jak na procházce peklem. Podobně syrově naturalistické válečné scény jsem viděl snad jenom ve filmu Jdi a dívej se. Tohle je sice jiná země, jiný osudy, ale stejný hrůzy. Filmu nemám co vyčíst až na to, že na některý scény jako třeba čištění bod, „to bolí, to bolí“, berle v poli dlouho nezapomenu a to už vůbec nemluvím o závěrečný scéně, závěrečném záběru a závěrečných slovech…..tohle bolelo…hodně bolelo. (21.03.2015)

Užívateľ Kragujevac (hrdý rodák z tohto mesta) mi napísal, že na tento film kedysi chodili v školských časoch povinne. Niet sa čomu diviť. Silná téma, film podľa skutočnej udalosti a počty, ktoré sme poznali i my v Československu. 1 mŕtvy nemecký vojak = 10 mŕtvych civilistov. Prvá polhodina pôsobí trochu rozťahane, ale postupne atmosféra hustne. Síce nikdy nedosiahne mrazivej úrovne ako napr. likvidácia bieloruských civilistov vo filme Idi i smotri, ale oceniť musím hlavne masové scény so stovkami komparzistov, vďaka ktorým si vieme naozaj reálne predstaviť o aký veľký masaker išlo. Trochu poetický pohľad režiséra na film detskými očami robí film o niečo prístupnejším. Každopádne je to však udalosť, ktorá sa veľkými písmenami zapísalo do histórie mesta Kragujevac i Srbských obyvateľov celkovo. Osobne by som privítal drsnejší pohľad ako napr. spomínaný Idi i smotri, ale som rád i za toto. 80%. (12.04.2014)

Asi sa nechám trochu uniesť a udelím inak "iba" nadpriemerne natočenej snímke plný počet. Dve tretiny stopáže pomerne štandartne natočená vojnová záležitosť, kde sú hlavnými postavami deti. Ich pohľad môže byť ovplyvnený ich fantáziou, ale Jankovič nám ukazuje, že ich vnímavosť je natoľko silná, že vidíme všetko absolútne neskreslene. Pri hrôzach, ktoré páchali okupanti v Srbsku počas druhej svetovej vojny, je to teda pozeranie filmu značne drastické. Explicitným momentom sa režisér vyhýba, ale vzhľadom na to, čo vraždeniu predchádza, akoby natočené boli. Záverečné pasáže sú niečo ako masovo natočeným záznamom premyslenej nemeckej operácie "mŕtvy Srb, dobrý Srb" a človeku je zase z príslušnosti k svojej rase maximálne na blití. (16.03.2014)

Spisovateľ Jozef Karika vydal dvojdielny román Na smrť. Istá časť druhého dielu knihy (Na smrť - bez milosti) opisuje efektívnosť masového vyvražďovania obyvateľov ukrajinských miest a dedín. Záverečná tretina filmu Krvavá rozprávka pripomenula práve tieto opisy. Neviem, či sa autor knihy inšpiroval filmom, isté je, že film vznikol pár desiatok rokov pred knihou. Ukazuje konfrontáciu detského sveta, spoznávajúceho život prostredníctvom nespočítateľných lapajstiev, drobných kšeftíkov a pozorovania dospelých s chladne neľútostnou nacistickou mašinériou, odhodlanou zlomiť odpor Srbov masovými popravami obyvateľov okupovaných miest. Životy detí stále viac narúša zbesilé správanie okupantov. Z každého políčka filmu cítiť nenávisť voči nositeľom hákového kríža. Zlo je jednoznačné a nespochybniteľné, nijako ho nezmenšuje ani scéna individuálneho vzdoru príslušníka wehrmachtu. Popravy sú zobrazené nepriamo, cez zvuky streľby a zástupné obrazy, vyhýbajúce sa krvavým scenériám. No symboly sú dostatočne silné - stačí pohľad na stodoly plné vystrašených ľudí či na vojakov pripravujúcich kúpaliská nehaseného vápna slúžiace ako pohrebisko tisícok mŕtvych tiel. (19.03.2014)