80 metrov pod vrcholom

Obdivujem Barabášovky a obdivujem všetkých, ktorí sa podieľajú na expedýciach. 80 metrov pod vrcholom je dokument o zvládnutí nie len vrcholu 5 snehových pokladníc, ale celkového prekonaniu seba samého a prispôsobeniu sa extrémnemu prostrediu. Počas sledovania ticho počúvam komentovanie a sledujem každý moment natočený v tejto úchvatnej prírode, pred ktorou má každý z nás veľký rešpekt. Neverím že raz budem zanechávať stopy v snehu niekde pod strechou sveta, ale aspoň budem kukať spod teplej perinky na zábery kde mrznú končatiny a budem im držať palce, aby sa šťastne vrátili domov. Ešte raz ... OBDIVUJEM ! (16.01.2011)

Pěkná příroda, to se tomu nedá upřít. Dokument je dělanej formou "Vemu bandu kámošů a pojedeme zdolat nějakej vrchol", takže v tomto duchu se to celé nese. Nejvíce záběrů je ze všech těch základních a dalších táborů a jak tam je proměnlivý počasí a tak. Ale samotné lezení tam moc není. Ale vůbec to nevadí. Je to zajímavý a škoda, že jim to nevyšlo. (09.05.2007)

Myslím si, že snom každého jedného horolezca je zdolať čo možno najviac vrchov. S pokorou zdolať prírodu, pomeriť si s ňou svoje sily a dokázať aj napriek značnej nepriazni počasia, dôjsť do cieľa. 80 metrov pod vrcholom je príbeh, mapujúci snaženie slovenskej expedície, ktorá sa snaží pokoriť jeden z najťažších vrchov sveta - Kančendžongu. Film je subjektívnym dokumentom. Pavol Barabáš sa snaží ako tvorca a kameraman vtiahnuť diváka do diania a ponúknuť mu tak novú skúsenosť, ktorý by normálne nezažil. Nie je to ešte jeden s tých Barabášových dokumentov, ktorým sa to darí podstatne ľahšie, ale rozhodne si nájde svojich fanúšikov. Je to hlavne príbeh o parte nadšencov, ktorý boli veľmi blízko k dosiahnutiu svojho sna, ale neuspeli. Barabáš sa snaží zachytiť celý priebeh od príchodu a počiatočného nadšenia, cez kultúrne zvyky obyvateľstva až po snahu dostať sa na vrchol a následne na priznanie si porážky. 80 metrov pod vrcholom je jeden z mnohých Barabášových dokumentov, ktoré sa snažia predať posolstvá o miestách, na ktoré civilizovaný človek nevkročí ak na to nemá dobrý dôvod, alebo ak ho nevedie niečo vyššie. A práve preto sa stáva exotickou, ale hlavne osobnou výpoveďou, ktorá s tohto filmu robí niečo viac, než len dokument. (04.10.2011)

Každý nejak začínal. Každý režisér má svoje slabšie a silnejšie filmy. Barabáš vie vtiahnuť diváka do deja. Vie preniesť emócie s nadľudských výkonov aj cez sklo obrazovky. Pri nepodarenom výstupe na 3. najvyšší kopec planéty sa však tieto emócie kus strácajú. Strácajú sa hlavne kvôli absencii kvalitnejšieho filmárskeho materiálu. Chápem, že vziať do rúk kameru pri úplnom fyzickom vyčerpaní, či natáčať vyhrotené situácie a nemožnosť tak podať pomocnú ruku kolegovi sa nie vždy dá, ale zábery jakov zo všetkých možných uhlov či príprava jedla v rôznych nadmorských výškach diváka po čase omrzia. Som však vdačný aspoň za tých minimum záberov priamo z akcie, priamo z výstupu. Síce malé, ale aspoň nejaké nahliadnutie do extrémneho horolezectva. Je pravda, že režisér sa aj z toho mála snaží dojímavým rozprávaním niečo vyčarovať, no stále považujem 80 metrov pod vrcholom za tú slabšiu barabášovku. (22.01.2012)

Ako spomenula Nunka, v 1997 ešte nebol Paľo takým zručným filmárom a ani po technickej stránke 80 metrov nepatrí k tým naj Barabášovkám (hoci laťka je samozrejme stále nesmierne vysoko). Tá samotná príroda, ľudia a všetko okolo toho je ako vždy fascinujúce a preto je aj tento dokument (ako to u Barabáša býva vždy) zážitkom a možnosťou sa aspoň na chvíľu preniesť niekam inak. (26.07.2011)