118 Days in the Captivity of Ice
Režie:
Pavol BarabášScénář:
Pavol BarabášKamera:
Ivan KuželivskijHudba:
Víťazoslav KubičkaObsahy(1)
Veľký klinec - tak nazývajú Eskimáci Severný pól. Odjakživa ako mocný magnet k sebe priťahoval odvážnych dobrodruhov. Po jeho dobytí sa najväčšou výzvou pre polárnikov stal prechod z Ruska do Kanady cez Severný pól bez leteckej podpory - športovo, len vlastnými silami. Reinhold Messner ho označil za najväčší problém Arktídy. Slovensko-ruská štvorica polárnikov štartovala zo Severnej zeme - z miesta najväčších zím, hojného výskytu ľadových medveďov a silného driftu. Severný pól dosiahli po 75 dňoch. Od tejto chvíle začali zápasiť nielen s neustálym protiprúdom ľadových krýh, ale aj s množstvom otvorenej vody a veľkými výkyvmi počasia. Filmový príbeh 118 dní v zajatí ľadu vás vtiahne do neuveriteľného príbehu, aký môže poskytnúť len dobrodružný život polárnikov. (K2studio)
(více)Recenze (50)
118 dní v zajatí ľadu je dokumentom, ktorý mapuje úsilia 4 ľudí zdolať pohybujúcu sa ľadovú plochu a dostať sa po nej z Ruska, cez severný pól do Kanady. Máme možnosť vidieť tuhé mrazy, topenie ľadu a cestovanie po kryhách, ľadových medveďov, úbytok potravy, a scenériu Arktídy. Aj keď je to expedícia na ktorej sa Pavol Barabáš nezúčastnil, vytvoril na základe 19 hodinových materiálov 56 minutový dokument, ktorý je na expedičnom poli raritou. Nehostinné podmienky a sila ľudského ducha tu dostala obrovský priestor. Ako divák som mal možnosť prežívať s dobrodruhmi každú jednu prekážku a prinútilo ma to rozmýšľať, či by som ja niečo také zvládol. Tieto otázky na ktoré som si sám dával odpoveď robia s tohto filmu niečo viac než len záznam cesty, ktorá sa na všetkých zúčastnených podpísala. Je to film, ktorý sa oplatí vidieť a ktorý ma v sebe aj vďaka Barabášovi a aj vďaka prostrediu a schopnosti kameramana zachytiť ho v takej miere v akej ho zachytil, drsnosť, poetickosť a krásu. ()
Hľadám dobrovoľníkov pre nebezpečnú cestu. Nízka mzda, krutá zima, kruté hodiny v úplnej tme zaručené. Návrat neistý. Uznanie len v prípade úspechu. sir Henry Shackleton. ... Čo človeka núti siahnuť až na dno svojich fyzických či psychických síl? Čo núti riskovať svoj vlastný život či ho zveriť do rúk niekoho iného? Odpoveď je pocit, že som spravil niečo jedinečné, niečo čo predo mnou nedosiahol ešte žiadny človek. Pavol Barabáš vie ako obrúsiť surový práve vyťažený diamant a vie ako ho premeniť na nádherný žiariaci klenot. Vie sa vcítiť do kože aktérov i keď nieje priamym členom expedície. A čo je dôležitejšie, vie všetky tie silné emócie telepotrovať cez obrazovku priamo na diváka. Silné rozprávanie podfarbené dojímavou hudbou, heroickými výkonmi skutočných ľudí a romantické pohľady na silu prírody. Najväčšia vďaka za dokument však patrí nenápadnemu hrdinovi Ivanovi Kužilevskému, ktorému sa podarilo získať skutočne nádherné obrázky a zachytiť mnohé situácie nehľadiac na vlastnú únavu bezpečnosť či pohodlie. Viac takýchto klenotov! ()
Zajímavý dokument o pár Slovanech, kteří si usmysleli přejít Severní pól bez jakékoliv podpory. Hodně při tom MRAZÍ dech, můj obdiv má především kameraman, který i přes všechny problémy a únavu dokázal zachytit a vystihnout celé to martirirum, ale samozřejmě mají můj respekt všichni, i když nechápu proč chce někdo dobrovolně trávit 4 měsíce v takových podmínkách - 80 %. ()
Ačkoli mám zimu rád, tak tuhle výpravu bych si rád nechal ujít. Opravdu extrémní cesta na severní pól. Hazard se životem v teplotách pod 40 stupňů Celsia. Za sebou zapřáhnuté těžké saně obsahující životně důležité věci a všude kolem ledová pustina, kterou oživují jen hladoví lední medvědi. Záběry z této výpravy byly excelentní a krásně diváka vtáhly do děje, kdy se cítil jako pátý člen výpravy, ze které nejde odtrhnout oči. 118 dní nekončícího utrpení v ledovém pekle. [90 %] ()
Najväčšou devízou tohto dokumetárneho skvostu je jeho forma, nenútený štýl. V porovnaní s tým množstvom silených a afektovaných dokumentárnych filmov o rôznych amerických dobrodruhoch a ich cestách, ktoré vo svojej podstate síce môžu byť naozaj zaujímavé, avšak svoj potenciál ubíjajú úplne zbytočnými, emotívne veľkohubými a typicky americko patetickými prejavmi zúčastnených, pôsobí tento film úplne opačným dojmom. Naoko chladné zábery z večného prekonávania krýh či bezradného zápasenia so saňami sú tak strhujúce práve vďaka minimalistickému štýlu, ktorým boli spracované (pohltili ma tak, až som sám zatínal päste a škrípal zubami, aby som trochu pomohol). Zároveň sa filmu darí aj určitý filozofický presah. Schválne, skúste sa po tomto filme zamyslieť nad tým, či ani vaša duša nepozná hranice. ()
Reklama