OMO - Cesta do praveku

Abyste navštívili pravěk, nemusíte listovat knihami Josefa Augusty a Zdeňka Buriana. Stačí vzít raft a pokusit se splavit největší etiopskou řeku OMO, až ke končinám, kde noha turisty nepáchne jak je rok dlouhý. Ničím neohromující, i tak ale zajímavý dokument, v němž nejvíc upoutá agresivita zlodějského kmene Mursí, na jejichž území se musí platit snad i za to, že dýcháte jejich vzduch a zamrazí ze "zkrášlování" jejich žen způsobem, při kterém si rozřezávají dolní ret a do něj si postupem času vkládají čím dál větší talířky. Dále uvidíte, že lze přežít i ušknutí zmijí gabunskou, jejíž jed bez problémů dokáže usmrtit několik desítek lidí a s hořkým pocitem zjistíte, že jediné, co bohužel dokáže poskytnout naše "vyspělá" civilizace primitivním kmenům hluboko v afrických džunglích, jsou smrtící samopaly ´kalašnikov´ v rukách křováků. (31.07.2006)

Ďalšia drsná výprava Barabáša a spol, kedy sa až nechutne veľa vecí môže pokaziť. Ostáva nám len fandiť skupine, nech ich nezožerú krokodýly, nezabijú ich hrochy, nepoštípu hady, neumrú na dehydratáciu, na doštípanie muchami tze tze, na utopenie v neznámej divokej rieke.. no nakoniec sa pre mňa najstrašideľnejšie zdalo stretnutie s domorodcami. Proste hocikedy ich mohli pobiť a uvariť v hrnci alebo zastreliť tými kalachmi. Krásne natočené, zvládnuté, nadabované, nastrihané ako je u Barabáša zvykom. Dokument svetovej úrovne s kusom srdca a odvahy. (29.03.2021)

V slovenskom kinematografickom kontexte veľmi kvalitný dokument. Dobrodružná výprava so zaujímavými obrazmi africkej scenérie a zážitkami s domorodcami. Vadili mi len komentáre, nesadol mi hlas a spôsob komentujúcej. Avšak súhlasím s jej komentárom, že je to desivé, že jediné, čo majú domorodci s nami spoločné sú akáčky (samopal kalašnikov). (02.04.2017)

"Zamrazilo ma pri pomyslení, ako ľahko by sme sa tu mohli stratiť." Ďalší Barabáš vyrozprávaný podľa osvedčeného (ale kvalitného) receptu o zdolávaní neprebádaných končín nášho malého veľkého sveta. Na rafte splavíme tisíce kilometrov po africkej rieke Omo. Navštívime miesta, kde sa údajne zrodil človek. Rozprávačom je tentokrát žena (Zuzana Fialová), čo je zaujímavé a osviežujúce. Dočkáme sa niekoľkých strhujúcich záberov a výstižných komentárov so zmyslom pre humor („Ponúkli nás kvaseným nápojom, ale vyzerá, že už bol raz vypitý.“). Naopak, škoda, že zvieratá (hroch, krokodíl, opica) tvoria len nepatrnú kulisu tohto putovania. Každopádne, oproti tomu, čo si prežila (vlastne celá nie) expedícia do Mamberama, je to len nedeľný čaj. Ale Becko je super. (19.11.2005)

Omo je ďalším z príbehov Pavla Barabáša v snahe prerozprávať príbeh súžitia človeka s prírodou a o objavovaní krás tých území našej Zeme, ktoré ešte neboli prebádané. Sledujeme 6 dobrodruhov, ktorý splavujú cez 1000 kilometrov dlhú rieku Omo v ktorej prvom úseku sú konfrontovaní zo silami prírody - od búrky cez mohutné pereje, zvieratami - hrochy, krokodíly a všade prítomné, maláriu prenášajúce komáre. V druhom úseku začínajú spoznávať domorodé kmene žijúce pri povodí rieky v snahe zachytiť ich zvyky a kultúru a popritom odháňať jedovatých hadov, škorpiónov a muchy Tse- Tse. Pavol Barabáš tu dokazuje aký je znamenitý filmár. Jeho práca s kamerou nám sofistikovane odhaľuje neprebádaný svet a jeho autorstvo a miera subjektivity, umocnená ďalšou päticou dobrodruhov zase emócie a pocity. Omo je dôkazom všestrannosti tohto režiséra, ktorému nerobí problém vystúpiť kamerou na najvyšší vrch sveta, zliezť do hlbokej jaskyne, alebo objektív konfrontovať s domorodcami a ich kultúrou. Keby nebolo toho otravného hlasu Zuzy Fialovej, bolo by to za plný počet. (11.11.2011)