Čas

Posledný film Kim Ki-Duka je špecifický tým, že popiera tak obsahovo ako i formálne temer celú doterajšiu Kimovu tvorbu. Ranná Kimova tvorba bola charakteristická poetikou kombinovanou s násilím a jeho neskoršie filmy pôsobia harmonicky a snovo, obe však po obsahovej stránke deštruujú sociálne vzory správania sa tým, čo je pre ľudí prirodzené bez ohľadu na ich spoločenské postavenie. V Čase však práve naopak, niečo čo vyšlo zo spoločnosti – potreba byť neustále atraktívny a z toho vyplývajúca nespokojnosť so sebou samým, spôsobuje deštrukciu prirodzeného „ja“ hrdinov. Hlavná hrdinka si umelo vyfabrikuje problém a vmanipuluje seba i svojho partnera do sledu ňou umelo vytvorených situácií, v ktorých si tento problém potvrdí ako reálny fakt (áno, Kim je znalec ženskej duše) a rozhodne sa pre riešenie, ktorým zmení svoje pôvodné “ja“ na niekoho iného. Otázka je nakoľko ostáva želanie zmeniť sa prostredníctvom plastiky na niekoho iného len zbožným želaním. Pokiaľ ide o formu Kimov zmysel pre obraz je síce neotrasiteľný, výrazne však do úzadia ustúpila jeho potreba obrazom rozprávať , čo je dosť odvážny krok vzhľadom na skutočnosť, že práve toto z Kima spravilo režisérsku hviezdu. O to viac samozrejme museli prísť do popredia dialógy, v ktorých už často nefunguje to čo fungovalo pri obrazovom rozprávaní – zbytočne sa napríklad opakuje replika „musí ťa nudiť pozerať sa celé dva roky na tú istú tvár“, údernosť tejto vety tak vyšumí opakovaním do stretena, omnoho vhodnejšie by bolo použiť ho raz a presne ním niektorú zo scén vypointovať. Opakovanie scén s rovnakým obsahom tu už buď nie je také výrazné alebo plní úplne inú funkciu než v Kimových „nemých“ filmoch. Shigan mi skrátka pripravil šok, na jednej strane príjemný v tom, že Kim sa po nastavovanom Luku prestal opakovať a vybral sa niekam, kde ešte tvorcovsky nebol a na druhej strane mierne nepríjemný v tom, že i keď je to stále Kim, asi sa od neho vzhľadom k novému kurzu tvorby druhého Bin-Jipu nedočkám. 9/10 (11.12.2006)

Tuctová konverzačka, jejíž naprostá většina se odehrává na pouhých 2 (!) místech a sestává jen z emotivních partnerských roztržek a jejich následných řešení. V závěru sice začnou tryskat emoce jak z mexické telenovely, ale ke zlepšení nepomohou - naopak. Jako televizní inscenace přijatelné, jako nový Kimův snímek přímo katastrofální. (14.07.2006)

Dosť rozpačitý dojem, zatiaľ to najslabšie čo som od Kima videl. Umeleckú hodnotu snímok určite má, je to veľmi zručne natočené, páčila sa mi hlavne kamera, zato však obsahová stránka ma moc nenadchla. Postavy mi prišli nahlúple a pointa dosť naivne vymyslená, a to aj napriek tomu, že som z väčšej časti Kimove zámery pochopil. Inak Južná Kórea je známa tým, že tam je kult krásy vysoko na piedestály (hlavne u mladých dievčat a žien) a často sa jej prikladá až nezdravý význam, takže plastické operácie sú tam veľmi horúcou témou. 60/100 (28.09.2016)

Hodně dobrý psychologický snímek korejského filmového vévody Kima. Variace změn podob milenecké dvojice pomocí plastických operací a vztah těchto změn k vzájemné lásce obou protagonistů. My muži jsme jednodušší, proto ani hlavní hrdina ani já plně nechápeme důvody těchto změn mající kořeny v ženské duši. Nicméně důvod k zamyšlení tady je... Trailer: http://www.csfd.cz/film/222698-cas-shi-gan/videa/ (01.11.2009)

Korejský provokatér Ki-duk Kim má zvláštní styl filmování a jeho snímky jsou opravdu těžce přístupné širšímu spektru diváků a i když je jeho snímek "Čas" "jednoduší" a mírnější než jeho předchozí filmy, nejedná se o film pro každého. Nápad se změnou obličeje, kvůli stereotypu ve vztahu je opravdu zajímavý a herci své role zvládli velice dobře a díky tomu, že nejsou dokonalí se jim dá věřit ale hlavní problém, který mi nedovolil dát vyšší hodnocení je v tom, že je film dost jednotvárný a po první půlce se vleče jak důchodce v obchoďáku. I přes standardní filmovou stopáž jsem konec filmu vyhlížel jak námořníci pevninu a ten se zdál být víc a víc vzdálený. Zajímavý nápad nezajímavé zpracování. (03.07.2009)