Maskhead

Podľa názvu , som čakala smrtiacu záležitosť. Mám rada extrém - vo filme ešte viac. Aj tento " titul " je v podstate extrém , no zároveň aj dôkazom toho , ako Vogel stráca vitamíny. Bábkoidno / inscenačná ničota , kde sa opakujú motívy z Jeho predošlích snímkov a tá úsmevná snaha , za každú cenu šokovať ( tentokrát sadlom ovešaný šašek s prasoidnou figúrou - face pre istotu ofačovaný ).....ma unavuje! ( Svetlana / Iskanov to zmákli ďaleko presvedčivejšie ). Yo - a ten ketchup !!! Som si istá , že Fred Ma už neprekvapká . Proste DRILLSHOCK je v inom balíku ! (30.08.2010)

Těžko říct,jak tohle hodnotit....Fetishfilmečky všechmožných druhů dohnané pod taktovkou dvou ujetých "umělkyň" a za pomoci slabomyslného tlustého siláka v cool masce až do místy pěkně výživného snuffu...Skoro by se daloříct,že to zní jako ideál pro lecjakého fetish-snuff-úchyla..ale ono né--Nemá to téměř žádnou dějovou linku-jen se prostě opakuje dokolečka furt to samé s drobnýma obměnama...Ten amatérský look,který má dodávat efekt opravdovosi moc nefunguje..Ty dvě hlavní záporáčky pusobí takovým tím nesympaticky pozérským=héč my jsme superzvrhlé=dojmem....Samotný maskhead je prostě dement bez osobnosti-jen s dobrou maskou...A celé to tak něják nemá tempo a občas to nudí(hlavně ze začátku je to fakt otrava).........Je tam ale pár zajímavých momentů a nápadů,díky kterým bych to úplně nezatracoval.....tři stárs jsou myslím tak akorát :) (11.10.2010)

I když se jedná o snímek pro menšinové publikum, neznamená to, že musí jít o prostoduchý blábol. Nudné konverzace jsou prokládány rádoby mučením a sexem (který je otevřenější v kdejakém průměrném pornu). Nevyvážené gore efekty smrdí až na pár vyjímek latexem a kečupem tak, až je to komické. Vcelku realisticky působilo třeba zlomení ruky, jenže i v Cronenbergově Mouše je to uděláno lépe. Směšné, vyumělkované, bez nápadu. K odpadu to nemá daleko, jelikož těžký amaterismus z toho čiší na všechny strany. (01.09.2014)

Po Vogelovoej trilógii August Underground (2001) / Mordum (2003) / Penance (2007) som od tohoto filmu očakával naozaj viac. Nemyslel som si, že Vogel by mohol vo filme vyprodukovať toľko blbých, nudných, stupídnych, (jebnutých) dialógov a tak málo krvi (samozrejme tej krvi je tam málo vrámci Vogelových filmov). No keď tak uvažujem ani násilné scény a gore ma nejako nenadchli. Buď je gore dobrý a herecký výkon k tomu hrozne slabý, alebo je herecký výkon vynikajúci a gore zle spravený. K tomu sú tie gore scény krátke. Zaujímalo by ma kto by si kupoval snuff, kvôli dvom minútam mučenia... asi nikto. Filme je pre mňa dosť veľkým sklamaním, som, ale zvedavý na ďalšie. (13.05.2010)

Hnusák Fred Vogel sa v spolupráci so Scottom Swanom a jeho scenárom, rozhodol vrátiť po odbočke “MURDER COLLECTION V.1“ späť ku svojmu obľúbenému “fake snuffu“. Zvolil ale polovičné riešenie – “fake snuff“ v kombinácii s normálnym hororom. Či skutočne normálnym, to je na zváženie. Vcelku inovatívne spracovanie z prevažnej časti nasnímané ručnou kamerou, sa môže okrem charakteristického rukopisu a Vogelovej posadnutosti výrobou snuffu pre zmenu popýšiť aj jednoduchou zábavou. Swan a Vogel predstavujú svojho nového hrdinu, obväzmi a drátom ofačovaného mäsiara zabíjajúceho nevinné obete, ktoré sú mu predhodené ako dobytok určený na porážku. Záhadná postava popravcu zvaná MASKHEAD nie je ale tým hlavným článkom jednoduchého príbehu. Slúži iba ako bonbónik a zároveň ako záverečná pointa domáceho videa dvojice lesbičiek Syl (Shelby Vogel – žienka Freda Vogela) a Maddie. Fetišizmom posadnutý pár organizuje spolu s externou pomocou Cowboya (Daniel V. Klein) nábor na pozíciu hlavnej postavy v ich projekte. Podivné scénky plné fetiš nádychu, erotických fantázii a nesplnených túžob, končia pre nové hviezdičky tragicky. Maskhead prichádza na scénu ako utajená postava nepísaného scenáru! ### Film o filme, domácom videu Syl a Maddie ponúka pre spestrenie aj krátke šoty – úvodná modelingová scénka s tipmi ako uspieť na poli špecifického biznisu orientovaného na krásu a jednoduchý kvázi trailer zdôrazňujúci zrodenie Maskheada čoby hrdinu hodného pozornosti. Aj napriek akej takej rôznorodosti je výsledok z môjho pohľadu vysoko nezaujímavý. Domáca goreteska sa ničomu poriadne nevenuje, iba naznačuje. Preto ju pokladám skôr ako kulisu ku, nazvem to “hrátkam“, než ako plnohodnotný film. Diery v zážitku si divák musí zaplátať sám a to či už použitím intenzívnej predstavivosti alebo reálnym stimulom. Alebo to vypnúť a jednoducho sa na to vykašlať. Klubová projekcia kdesi v zafajčenom a povoľnom prostredí mladých, tak trochu zvrátených experimentátorov, by ale nemusela byť na škodu. Čisto ako film – nudnejšia slabota s príležitostným zábleskom. Záverom by som spomenul ale ešte jeden postreh. Predchádzajúci Fredov projekt “MURDER COLLECTION V.1“ inšpirovaný z časti štýlom FACES OF DEATH, je postrehnuteľný aj tu. Hneď úvodná vražda elektrinou je odkazom na scénku z FACES OF DEATH – poprava na elektrickom kresle. Sranda je, že v spomínanom shockumente z roku 1978 vyzerala a pôsobila jednoznačne presvedčivejšie. (02.03.2010)