Od Fica do Fica

Tento projekt zlyhal hlavne v producentsko-tvorivej fáze. Už názov filmu všetko pokazil. Ten film je vlastne iba o Gorile ale túžba autorov napochytro šokovať a kritizovať totalitný Smer-SD, ich priviedla k rade nesprávnych rozhodnutí. Názov nemal evokovať nič o Ficovi. Mal sa zamerať na tému Gorily, čo je vo väčšinovej spoločnosti stále horúca téma a hlavne sa vníma v spojitosti s kritikou pravicových strán. Takže by na film nakoniec možno prišli aj nejaký smeráci. Hlavný problém je teda v názve, marketingovej a distribučnej stratégii. Keby to išlo do multiplexov ako film o Gorile, tak by to nikto ani nezakázal (práve naopak by sa mohol Fico radovať, že celospoločenská túžba kopnúť si do chudákov z kauzy stále neutícha), film by mal prinajmenšom rovnakú návštevnosti ako pri aktuálnom názve. S touto zmenou by sa aj množstvo protiargumentov stalo zbytočných, nikto by viac nemohol namietať, že film nie je o Ficovi a vôbec by nevadilo, že na pozadí Gorily by presvitli aj nové skutočnosti o Ficovi v rámci Gorily ilustrované prilepenými pasážami. Tomu sa vraví podvratnosť. Divák by si sám poskladal súvislosti dokopy a účinok filmu by bol mnohonásobne vyšší. Teraz pôsobí trochu ako agitka, kde sa na dobrý materiál naliepajú strihom a inými výrazovými prostriedkami ideologizujúce tézy. (Tento rozpor sa dá demonštrovať aj na úrovni žánru. Piussi totižto neelegantne a neúčinne kríži publicistiku a umelecký autorský film observačného módu). Sila je v exploatačných pasážach vyvolávajúcich smiech cez grcanie, za to klobúk dole. Nechápem výtky ohľadom kvality a trčiacich mikrofónov. Nejedná sa o žiadny iluzívny mediálny produkt, takže trčiace mikrofóny a iná technika a Piussin (autentický) hlas môžu na dôveryhodnosti len pridať (To ste nikdy nevideli nič od Vacheka? Dokument nie je prírodopisný film o párení kačiek v nedeľu poobede na STV.)................. Ďalšou veľkou chybou bolo neponúknuť film iným distribútorom, keď mal po kauze s cenzúrou reklamu ako máloktorý blockbuster. Tu však treba byť zdržanlivý. Ponuky a podmienky niektorých distribučných spoločností a ich jednanie je niekedy pekné svinstvo. Ťažko vidieť hlbšie do biznisu. Za pokus to však stálo. Na internete videli film opäť len ľudia, ktorí dané súvislosti už poznajú, alebo frustrovaní organizátori protestov Gorila a tiež voliči Smeru-SD (tí čo majú doma internet a pozerajú aj niečo iné ako TV SMER) ale tí by mohli zbadať aj Večného žida, aj tak budú furt spomínať na komunistické mlieko za dve koruny. A že by sa film dostal najbližšie štyri roky do telky, tak to nehrozí ani zďaleka. (08.01.2013)

Ide o môj prvý dokument od autorky, pardoxne sa jej a jej podobným filmom vyhýbam, hoci politickú situáciu na Slovensku pozorne sledujem. Možno len nemám potrebu pozerať sa na niečo, o čom mám dosť vlastných informácii. Alebo ma len neláka pohľad na neúhľadnú kameru, nepríjemný strih a - nemajte mi to zlé - nie práve atraktívnych ľudí, ktorí nás sprevádzajú filmom. A tým teraz nemyslím politické hieny, na ktoré obzvlášť teraz po Kuciakovej vražde, nemôžem ani pomyslieť bez toho, aby som im nepriala peklo na zemi a hnitie zaživa, nie, nie... Myslím na zjavne nehercov čítajúcich úryvky z Gorily, či samotný nepríjemný hlas režisérky. Asi ten perfekcionista díp insajd mí nepochopí, prečo sa autorka nesnaží vypustiť do sveta dielo, ktoré formálne síce nie je dokonalé, ale aspoň najlepšie možné. Zvoliť na prerozprávanie popisných častí filmu niekoho so zrozumiteľmým hlasovým prejavom mi pripadá ako naprosté minimum. Ale k obsahu. Vysoko oceňujem odstup autorky a to, že do matriálu nevstupuje, iba ho zaznamenáva (aj tak to nie je sorry pre trasľavú kameru a tie veci popísané vyššie). Zábery zo zasadnutí organizačného výboru protestov sú naprosto unikátne (tu mi je jedno, aká je kamera). Viem si predstaviť čistý dokument iba a iba o nich. Chýbalo mi bližšie rozpracovanie ich motívov či dynamika vývoja konfliktu a následného roztrieštenia skupiny. Možno je odo mňa len naivné čakať hĺbku od niečoho, kde žiadna nebola, všakže. Väčšina organizátorov boli totiž naivní hlupáci/hlupane, svojím spôsobom nebezpeční. Nemali mentálnu, inteligenčnú a možno ani charakterovú kapacitu na zvládnutie organizácie masových protestov. Ak tam bolo aj rozumné krídlo, nedostalo priestor vrámci skupiny, ani priestor mediálny (nespomínam si na nich) a ani u Zuzany. Škoda. Celý čas sa tak nemôžem zbaviť dojmu, že z celého materiálu, sa dalo vyťažiť viac. Alebo nie? (15.06.2018)

Film som prvýkrát videl 8 rokov po udalostiach, ktoré zobrazuje (ktoré som vtedy nevnímal, keďže som v roku 2012 mal 15 rokov a politika má príliš nezaujímala.) Toto sledovanie malo veľmi pochmúrny nádych. Vláda sa odvtedy vymenila, no situácia vyzerá stále rovnako, človek dostáva pocit že sa my, naivný, hlúpy, zamindrákovaný a konfliktný národ, nikdy nepoučíme. Čo sa formy týka, bola klasicky "Piussovská" - dramaturgicky neujasnená, rozhádzaná. Zobrazenie udalostí v dokumente bude mať však nepochybne každým ďalším rokom od premiéry väčšiu historickú váhu. (02.12.2020)

Když někdo populárně prezentuje nepopulární téma, vždycky mi to trochu zavání. Asi proto je mi tak sympatický nepřikrášlený styl režisérky Piussi. Události prostě zaznamenává tak, jak přijdou a stejně tak je prezentuje.. a především u toho na sebe neupozorňuje. Právě v tomto případě se hlavní objekt zájmu prezentoval, projevil a znemožnil zcela sám. (31.07.2014)

Dokument, ktorému by sa dalo (tak ako každému jednému od autorky) vyčítať množstvo chýb. Počnúc amatérskou formálnou stránkou, až po to, že "sme sa nedozvedeli predsa nič nové". Zuzana Piussi mi nie je síce dva krát sympatická, ale myslím že minimálne rešpekt si za svoju činnosť zaslúži. To v akých (ne)podmienkach pracuje alebo za to, že sa s tvrdohlavosťou púšťa do tém, ktoré ľudia radšej vidieť nechcú. Od Fica do Fica je takým malým nastaveným zrkadlom, kde si každý myslím nájde to svoje (prípadne to celé poriadne ofrfle). Nie tak výpovedné ako Nemoc Tretej Moci, ale aj tentokrát dávam palec hore. (22.12.2012)