Šal

Divák dlho čaká na nejakú dramatickú situáciu, kedže prvá tretina filmu je čistá komédia - starý cap alias šal (hoci bez šálu), ktorý svoje ovce pomenúva podľa niekdajších brazílskych futbalistov, nahlas si nadáva do senilných dedov a mudruje na všetky možné témy. Tokuzakov sa skvele hodí do komedionálnych rolí. Keď sa už film konečne preklopil do dobrodružno-dramatickej polohy, začal som šípiť, že komedionálna mu paradoxne svedčala viac. Príbeh obsahuje také množstvo nelogičností, až ma začínal znechucovať a nevyhol sa aj viacerým hluchým miestam. Vlčica nemá čo na práci, iba mstiť sa. Paradoxne pritom remeselné spracovanie zasluhuje pochvalu, pretože scény v exteriéroch sú veľmi vydarené, podfarbené dobrým hudobným lightmotívom a napr. scény s vlkmi a ovcami sú vzhľadom na možnosti (teda žiadna pomoc s CGI animáciou) nadmieru zvládnuté. Na záver si iba povzdychenm, že do Kazachstanu zatiaľ nedorazili ochrancovia fauny a tak sa tu vlci bez akýchkoľvek okolkov gniavia hlava-nehlava. Akýto extrém oproti Európe. (04.03.2016)

Príbeh starca a vlkov ... podobný námet natocil Annaud vo svojom Toteme vlka , aj ked tam to bolo o poznanie lepšie. Tu sa Kazaši snažili o akusi "cover verziu" Hemingwayovho Starca a more. Či sa im to podarilo kuknite si sami. Film je zaujímavý, starček ktorému vek poznačil tvár nespočetnými vráskami to zahral dobre. Aj v tomto filme sa potvrdilo nepodceňovať a vážiť si múdrosť starcov danú životom. (09.06.2016)

Kasim je osmdesátiletý stařík. Žije na okraji nekonečné stepi (nikoliv pouště jak praví tuntavala v obsahu :-). Spolu s ním žije v nevelké kolonii ještě několik pastevců ovcí. Do civilizace skoro nejezdí. Kasim step zná jak své ruce. Vyrostl v ní a s ní. Ví, že jej může dobře uživit, ví však ale také, že jej může i zabít. Snaží se žít s přírodou i Bohem v souladu a věří, že tak je to bráno i z té druhé strany. Jednou se při pastvě ovcí v husté mlze ztratí. Zprvu to nebere jako žádný problém, spíše jako lapálii a nadává si do dědků co už ve stepi netrefí ani domů. Ví kde najít jídlo i jak si zajistit oheň a nocleh. Bohužel parta bohatých si rozhodne do té samé oblasti vyrazit zastřelit pár vlčat jen tak pro radost. Mají vybavený hummer i profi výstroj do divočiny. Ani oni však nepočítají s neskutečnou mlhou a chytrostí rozdrážděné smečky vlků. Tu vede vlčice, která přišla o vlče a která se hodlá pomstít. Problém ráze nemá jen skupinka lovců, ale i Kasim, který je v otevřené stepi s koněm a stádem deseti ovcí bez jakékoliv zbraně.... Film jsem viděl v super rozlišení a opravdu jsem hltal tu krásu přírody, byť mně tedy zábly ruce za Kasima a nejen ty. Z filmu na vás fakt půjde kosa! :-) Konec filmu opravdu patří k momentům, které vám z filmu zůstanou v hlavě navždy. A také si uvědomíte jak krásné zvíře je vlk. (Tedy pokud jej máte na obrazovce a ne dva metry před sebou) . Můj první kazachstánský film a hned taková radost! Bravo! Dávám za 4 křesnutí křesadlem. * * * * (23.09.2017)

Ďaľší z filmov človek/príroda/vlci tentokrát z Kazašskej dielne a vydaril sa. Navyše vzťahy starý otec/vnuk v časoch keď sa všetko mení, tradičný Kazachstán nevynímajúc. Mal som to šťastie a Kazachstán som videl, zvláštna krajina a mentalita ľudí z časti ovplyvnená mnohoročným pokusom o asimiláciu majoritným národom ZSSR - Rusmi. V porovnaní s podobným tématikou (Vesegonskaja volčica) je to krutejšie, ale taký je aj drsný život pastiera na Kazašskej pahorkatine (nie je to púšť ako píše niekto Obsah filmu :-), ešte tak step prosím). A tá tvár deda svečí o všetkom, in natura, takí sú. (16.12.2019)

Neviem prečo, ale Erbulat Toguzakov mi pripomenul Maksima Munzuka v nekonečne dokonalej úlohe Dersu Uzala. Namiesto famózneho Sibíru ma však ihneď schladila studená step Kazachstanu a rolu matky prírody si do rúk nevzal tiger, ale vlčica s hlbokými očami, ktoré sa mi budú v hlave ešte dlho vybavovať. Ono natočiť takýto film nie je ťažké, ale z tohto snímku je cítiť nesmierna úprimnosť, pokora a hlavne láska nielen k filmu samotnému, ale najmä k prírode. (04.03.2014)