Svět na houpačce

Vlastne je to zvláštne, pretože sa jedná o smutný film o tom, aké je to ťažké. Maniodepresívny rodič sa stará o svoje dve deti, zatiaľ čo druhý rodič sa snaží získať vzdelanie a nájsť prácu, pretože žijú na hranici chudoby. Podstatnú úlohu tu zohrávajú práve deti. No napriek tomuto celému mám po filme pozitívne pocity. Krása tohto filmu spočíva v hercoch, malých i veľkých a hoci som si to na začiatku nemyslel, tak dobrú robotu odviedla aj režisérka a scenáristka v jednej osobe. Podľa mňa je to výborný film vymykajúci sa bežnej hollyúdskej produkcii a určite si ho ešte niekedy pozriem. Hmmm, čo všetko dokážeme my rodičia urobiť pre svoje deti. (01.05.2016)

Mark Ruffalo je prostě borec. Představuje složitý lidský příběh s takovou lehkostí, že se s ním musím smát, ale zároveň s ním musím klesat na samotné dno deprese. Ono to s člověkem, co má maniodepresivní psychózu vlastně ani jinak nejde. Jenže to, jak sympatický on je, Vám tak vleze pod kůži, že to z ní nesundáte ani po týdnu, natož pak po zbytek života. (07.03.2017)

Mark zase raz výborný a veľmi presvedčivý. Citlivý film o jednom sakra dobrom otcovi. V maniodepresívných poruchách správania nie som vôbec doma, ale myslím si, že to tu bolo zabalené do takého pekného obalu, na ktorý sa v pohode dalo pozerať, no v živote sa to ale určite ťažko žije. Atmosféra a muzika veľmi podmanivá. (25.01.2016)

Klasická arto-drámo-komediálna ruffalovina. Dobre zahraná, i keď na prvý pohľad obyčajná, ale to boli aj takmer oscarové DECKÁ SÚ V POHODE i takmer romantický LOVE SONG. Výborné sú rozhovory mániodepresívneho otca s nadmieru inteligentnými deťmi, v čom film pripomenie AS COOL AS I AM, ale tu je práve Ruffalo tou pridanou hodnotou, vďaka čomu na tento nenápadný filmík tak rýchlo nezabudnete... (29.03.2017)

V sedmdesátých letech minulého století bylo na (alespoň filmovou kamerou) psychické nemoci a poruchy nahlíženo se značnou nedůvěrou: je to flákač a bohém, nebo je to maniodepresivní porucha, která Camerona nutí rozebírat telefony, kola, běhat v rudých trenkách za svou ženou a chodit popíjet do baru? Je strašná škoda, že se film zasekl na půl cesty. Snaží se totiž vybalancovat mezi psychickými problémy Camerona a zároveň zachycuje touhu Maggie po tom, aby sehnala dobrou práci a aby jejich děti byly šťastné. Volila bych buď jeden pohled, nebo druhý. Ty skoky v čase to pak celé zazdily a ta finální emotivní scéna nebyla tak silná, jak mohla být. (11.01.2016)