Suri
Režie:
Pavol BarabášScénář:
Pavol BarabášKamera:
Pavol BarabášHudba:
Martin BarabášObsahy(1)
Dobrodružná cesta po neznámej africkej rieke nás zavedie k unikátnemu prírodnému kmeňu Suri. Počas putovania ich územím spoznávame spoločenstvo, ktoré sa rozhodlo bojovať za zachovanie svojich tradícií a pôvodného spôsobu života. Film je vážnym zamyslením nielen nad ich budúcim osudom a zanikaním jedinečných kultúr, ale aj nad potrebou rôznorodosti ľudstva, nevyhnutnej na prežitie našej civilizácie v globalizujúcom sa svete. (ASFK)
(více)Recenze (36)
40% - komentář 20ti slovy: "Nezáživný", "vyumělkovaný" a schválně "dramatizovaný" "dokument" s ospalým komentářem, kde padne 3589x slovo Donga. Když tohle všechno pominu, tak život domorodců byl zajimavý. ()
Príroda a tá troška, čo ukázali zo života kmeňa, boli fajn. Mne sa Suri zdal zatiaľ najslabší Barabášov dokument, akýsi povrchný, odfláknutý. Rothov hlas mi tam nepasoval, tí účastníci výpravy mi pripadali ako amatéri a najviac ma štvali tie prebleskujúce zábery pre nechápavých divákov skoro ako podprahovky v nejakom konšpiračnom videu. A stále len donga, donga. Mám pocit, že Barabáš nejako skomerčnel alebo mu stúpla sláva do hlavy alebo čo. A možno už ide kvantita dokumentov na úkor kvality. ()
Barabášové filmy stále majú svoje osobitné čaro - poetickosť. Pekne sa počúvajú a príjemne pozerajú, majú v sebe čosi hlbšie. Výnimkou nebol ani tento dokument, avšak ponúka v podstate to isté, čo OMO - Cesta do praveku (2002), len v inom pozlátku. A iste - neupieram, že je prínosný... Ibaže Barabáš si svojou konštantnou kvalitou vytvoril očakávania, ktoré majú rastúcu tendenciu a táto snímka, naopak, budí dojem prešľapovania na tom istom mieste, a to aj napriek relatívne dlhej dobe s ohľadom na roky natáčania porovnávaných diel. Podobne ako u Hobbita vo vzťahu k Pánovi prsteňov je preto jej najväčším nedostatkom predošlá vysoko nastavená latka. ()
Takýchto dokumentov by sa malo točiť na tony. Spoznávanie nových civilizácií, ich spôsobov života a faktu, ako nezmyselne môžu byť ohrození nevinní ľudia, ktorí len chcú žiť inak ako väčšina ľudstva. Klobúk dole pred odvahou tvorcov dokumentu a taktiež pred samotným obsahom, ktorý človeka skutočne nabudí uvedomiť si veľa vecí. Pekný snímok z pera slovenskej dokumentaristiky. 90 % ()
80% ()
Na rafte to medzi desiatkami rozzúrených hrochov určite nebola sranda, mňa však dostalo najmä to, ako sa koná pravidelné kravské darovanie krvi. ()
Namiesto síce pravdivých, ale na kosť ošúchaných patetických výchovných pasáží by filmu u mňa prospelo viac tiež učiteľskej, ale poctivejšej opisnosti. A možno by som to na mieste autora odvrátil od úvah o chorej modernej civilizácii ešte viac k tomu ako vlastní vládnu nad síce menej vyspelými, ale predsa len trochu vlastnými, lebo tam skôr vidím koreň problému. Alebo by som sa vybodol na úvahy, predsa len patria tak trochu do iného žánra. ()
Vynikajúci dokument od pána Barabáša, nadchýňal ma od začiatku po koniec miestami som pociťoval až zhnusenie, sklamanie a nenávisť voči tým ľuďom ktorým berú tieto spoločenstvá ako prekážku. Ale nato ma znova nadchol aká je Zem krásna a rozmaniná :) ()
Mám trochu rozporuplné pocity. Čo sa technického prevedenia týka, opäť vidíme klasickú dobrú prácu P.Barabáša (tentokrát bez pateticky predneseného doprovodného slova Mariána Geišberga). Až na tú prestrelenú minutáž o raftovaní, veď film má byť o kmeni Suri. Problém mám skôr s posolstvom filmu a jeho výpovednou stránkou. Čo sme sa vlastne o Suri dozvedeli? Aké majú zvyky? Pôvod? Organizáciu? Život? V čo veria? Prečo? Na tieto otázky odpovede nedostanete. Namiesto toho sme svedkami až priam fanaticky prehnaného záujmu o jeden z ich obradov. A aké je posolstvo filmu? Prestrihy záberov na tie najhoršie prvky našej západnej civilizácie zrejme v nás majú navodiť pocity viny, či nachádzať paralelu, či poukázať kam smerujeme. Je to prvoplánové, účelové. Západ je ten, ktorý priamo zabíja kmene, akým sú Suri. No západ sú aj takéto výpravy, ktoré ostatným odkrývajú to, čo nám si myslím má zostať utajené, skryté. Musíme všetko vidieť? Priamo alebo nepriamo tým otvárame Pandorinu skrinku. To čo sa v Afrike deje ale nie je len vina západu. Bez lokálnych vlád by to nešlo. Film nehľadá ani jedinú paralelu. Aj keď - mal by? Veď v podstate to je len jeden z mnohých dobre spravených dokumentov z výpravy nás belochov túžiacich za každú cenu spoznať cudzie obývačky. ()
Bez otravného pátosu a moralizovania by ten film bol oveľa zaujímavejší. ()
Dokument rozdelený na dve časti. V tej prvej partia Slovákov splavuje divokú rieku, nechýba zábava a dobrodružstvo. V druhej časti sa už iba dvaja z nich vydávajú ku kmeňu Suri. Odhaľujú ich zvyklosti, unikátnosť a spôsob života. Film šokuje, zabaví a prinúti nás zamyslieť sa. Vynikajúca práca. ()
Takovéhle dokumenty svět potřebuje. Měl by je vidět úplně každý....škoda že většina lidí je na ně hluchá, slepá a zatvrzelá. Díky, tomu, co se nám Pavol Barabáš snaží svým dokumentem říci, je to jasných 5 hvězdiček. Protože tady jde o sdělení. O zamyšlení. Mohl to samozřejmě pojmout úplně jinak. Akční podívaná při proplouvání hroších teritorií? Senzace z natočení utajeného domorodého rituálu?....pak by to byl jen průměrný dokument, ale nebyl by to Pavol Barabáš. Děkuji!!!! ()
Kto pozná Barabáša, už dopredu vie, že nebude sklamaný. Náročná expedičná výprava, ktorá po strastiplnej ceste k domorodému kmeňu Suri (výborné scény s hrochmi), približuje modernej civilizácii nekonečne vzdialený no zároveň zázračný svet kmeňa, ktorý nepozná a nepotrebuje čas. A bohužiaľ tiež sveta, kde majú, resp. budú mať chápadlá konzumnej spoločnosti deštrukčné následky. Vo vlastnom mikrokozme kmeňa sa postupne pre nás odhaľujú nezmyselné tradície a rituály, ktoré však ich životu dávajú zmysel. Čo by som mohla vytknúť, možno menej sugescie a viac faktov pokiaľ sa jedná o dokumentárny žáner, ale inak plne zaslúžené 4*. ()
Pěkná výprava za kmenem pygmejů, padron suri. Film jako okopírovaný přes Pygmejové - děti džungle, kde mi ještě tolik nevadilo násilné "musíme to změnit". Pokud chce Palo něco změnit, tak toč anglicky! Možná si pak těhle problémů někdo všimne. ()
Barabášove filmy som kedysi hltal, ako každý iný divák. Až do momentu, keď som ich začal konfrontovať s osobnými skúsenosťami z niektorých miest, kde sa odohrávali a ktoré on videl možno zámerne inak. Lebo najdôležitejšie je šokovať diváka. Mysticky či skôr mystifikujúc? Je to dokument, alebo prifarbené posolstvo? Ale veci nie sú čierne a biele. Každá kultúra a civilizácia má svoje pozitíva a negatíva. Ale prečo navodzovať pocit kolektívnej viny? Som absolútne za to, aby sa zachovali územia a zvyky kmeňov. Ale ak aj som členom "kvázi západnej" civilizácie, nie som ja tým chamtivcom, čo je priamo vinný drancovaním zdrojov, stavbou priehrad, atď... A nemám pocit, že žijem neskromne, i keď prírodné kmene to iste dokážu oveľa lepšie. Politici a vlády by mali kontrolovať práve tie nadnárodné spoločnosti, lenže "peniaze nesmrdia". Napokon - ani tie, utŕžené za úspešné a tak "trochu" prifarbené dokumenty. Apropo: ten Barabáš má i tak "z pekla šťastie". V každom filme mu ide toľkokrát o holý život a vždy to napokon ustojí... Alebo veci nebudú až také horúce?... ()
Raftovy uvod divaka vhodne uviedol do lokacie "je to v takej divocine ze tam nie su ani splavne rieky". Zaujimava delba prace, filozifia, absolutna znalost prirody. Bez Dongy, zjazvovania a detailov vytahanej spodnej pery by to bol prijemny dokument. ()