Basket Case 3

Henenlotterovi pri nakrúcaní tretieho košíkového šialenstva začalo definitívne zajebávať, čo je len dobre. Trojka je rýdza chujovina ktorá ma naozaj solídne pobavila. Zgerba zmutovaných príšer sa vyberie na výlet a šaškujú jedna radosť. Pri muzikálovom výstupe babky Ruth v autobuse som sa naozaj musel rehotať, to bola taká strašná kokotina až to praská. Snaživý policajti však idylku poserú a neurotický Belial ( pre tých čo nevedia - je to ten zmutovaný degen čo vyzerá ako Quasimodove vajcia ) musí ísť pomstiť smrť svojej frajerky ktorá tesne predtým stihla porodiť dvanástorčatá. Masaker na policajnej stanici je taktiež ukrutne zábavný. Belial sa neserie, černochovi odhryzne hlavu a ďalšieho chudáka chytí pod krk až mu vylezú oči ako volovi. Gore efekty sú technickým prevedením naozaj smiešne, čo umocňuje celú srandu. Vo finále potom Bleial vyfasuje od jedenásťrukého kutila nemotorné robotické telo, pri pohľade na ktoré som skoro skapal, aby mohol zviesť rozhodujúci súboj so šerifom. Ak si pri tomto človek nepovie "WTF", tak už asi pri ničom.Čo dodať, nič iné než totálna chobotovina z toho ani nemohlo vyliezť. (24.04.2013)

Tretí príbeh o súrodeneckej láske je podobne zábavný ako predošlé dva filmy, akurát na rozdiel od dvojky vrcholom nie je záver ale podľa očakávaní úvodný pôrod a všetko čo ho sprevádza. Frank Henenlotter opäť servíruje rôzne bizarné postavičky (šerifova dcéra!), ktoré doplňujú monštrózny ansábel. Strašná škoda, že po Basket Case 3 v podstate prestal nakrúcať. (01.11.2023)

Kvalitatívne je trojka približne na tej istej úrovni ako dvojka. Henenlotter opäť vsadil najmä na bizarný humor, ktorý ale bohužiaľ prevažuje nad hororovou stránkou. Objaví sa tu síce zopár pozoruhodných mordov, doprevádzaných menšími úchylnosťami a nie najhoršími trikmi, kreatúram madam Ruth tu však bol dopriaty na môj vkus príliš veľký priestor a tie ich lacné, sťaby karnevalové gumenné masky a detinské šaškovanie z môjho pohľadu trochu kazia dojem z filmu. (10.06.2012)

Ztřeštěná monster komedie, která si s hororem tyká jen díky maskám a levnému gore. Takže v podstatě to samé, co nabídla už dvojka. Belial se už stává otcem dvanácti (nebo třinácti?) dětí, jenže krátce po porodu je jeho milá zabita a všechny ratolesti navíc uneseny skupinkou policistů. Jednoduchou zápletku se Henenlotter snaží nešťastně kompenzovat přehlídkou roztodivných příšer (muž s 23 nosy a silnou rýmou), která však už v prvním sequelu plnila funkci přiblblé sebeparodie. Nemluvě o jedné extrémně debilní postavě, kterou zastoupila šerifova dceruška. Minimalistická, místy však kouzelně znepokojující jednička tak zůstala nepřekonána. (06.05.2014)

Na rozhraní mezi sračkou a ultrasračkou. Nechutná odporna slatanina plná vypulírovaných xichtu plus hnusnej netvor rodící nějaký desetirčata. Šerifum se to samozřejmě nelíbí tak vzniká hantýrka. Stejnej zážitek jak z lidský stonožky po tom co jsem viděl dvě odporniny zdeformovaný jak spolu pachaj píchačku. Jedna hvězda za to, že jsem se párkrát fakt pobavil leč je to fakt spíš na ten odpad, ale ten už si zabrala dvojka. To byl blaf. Bleju. (17.10.2018)