I Am the Pretty Thing That Lives in the House

Oz Perkins vo svojom druhom diele dáva jasne na známosť, ako bude vyzerať jeho tvorba a komu je určená. Nakrúca horory s veľmi pomalými, dlhými zábermi zameranými na puntičkársku tvorbu atmosféry. Dej je riedky, táto duchárska báchorka by si vystačila na pol hodinku, ale osobne mi to vôbec nevadilo. Osamelosť všetkých troch žien žijúcich si vo vlastnom svete je tak omnoho hmatatelnejšia. Zvolený formálny štýl navyše vzbudzuje strach určite účinnejšie, než klasické lakačky, niečoho takého sa tu dočkáme snáď iba raz. Môžete sa tak nerušene venovať vnímaniu premysleného záberovania, hudbe, ruchom alebo aj strihu, ktorý plynule dokáže prejsť troma časovými rovinami v rámci troch nasledujúcich záberov. Je to trochu na úkor spomínaného deja s vopred odhadnuteľným záverom, ale to je tiež len otázka preferencií. (12.02.2020)

Tak hlavne je tu spočiatku úžasná „zasnená“ atmosféra, podporená melancholickou rozprávačkou a poetickou kamerou (miestami niektoré scény pripomínajú hispánsku tvorbu Guillerma del Tora, napr. Princa bez kráľovstva). Ale Ruth Wilson alias magorka z Luthera mi dlhodobo pripadá nesympatická a hoci film netrvá ani hodinu a pol, už po 30. minútach začne zasnená atmosféra skôr otravovať (alebo „iba“ uspávať), než že by ňou bol človek nadšený počas celej minutáže. Biedny a až neuveriteľne riedky scenár (v podstate to ani nemá zápletku, ehm?) tomu tiež príliš nepomôže a záver už len bezmocne šumí do prázdna. Názov famózny :-) (08.03.2017)

Plížící se duchařina nikam moc negradující. Děj se posouvá línými krůčky a nadpřirozené jevy se projevují stále na stejné úrovni děsivosti. Navíc jsem pomalý, tichý, atmosférický horor sledoval za denního světla v jedoucím vlaku, což popravdě zážitku moc na hodnotě nepřidá. Těžko říct, jak bych reagoval být soustředěný a nerušený zápachem jakéhosi vandráka vedle přísedícího... (02.04.2019)

Perkins ve February přesvědčil, že talent má a lákadlem byla i Ruth Wilson. Ale bohužel. Filmu neupírám místy hutnou atmosféru, ale bylo to prakticky bez napětí. Téměř celou dobu se film věnuje sledu myšlenek, které se hlavní hrdince honí v hlavě. A to mě nebavilo. Po půlhodině jsem začal ztrácet pozornost a po necelé hodině jsem jí ztratil docela. Duch se tu jen párkrát mihne a i když mě potenciál postrašit, vůbec se o to nesnažil. Velká nuda. 15% (11.04.2018)

Keďže má Lily (Ruth Wilson) mnoho skúseností s doopatrovávaním seniorov pred ich smrťou, neváha a prijme ponuku starať sa o slávnu autorku mnohých bestsellerov Iris Blum (Paula Prentiss). Jej najznámejšia kniha hovorí príbeh o dievčati s menom Polly, ktoré za záhadných okolností zomrelo. Kvôli stereotypu a kope času začne Lily študovať knihy, ktoré sú v dome. To jej pomôže zistiť, že jej príchod nemusel byť úplne náhodný. - Nikdy by som nebol očakával, že by ma niečo takéto mohlo zaujať, ale práca pána Osgooda Perkinsa mi sedí tak vynikajúco, že som od toho nemohol odtrhnúť zrak. To pomalé tempo, uhladené interiéry, špičková hudba a zaujímavé podanie celého príbehu mi nesmierne sedeli a budem nad týmto hororom ešte dlho rozmýšlať. Trochu ma mrzí, že bol platformou pre tento počin zrovna Netflix, pretože takýto horor do takého komerčného programu podla mňa vôbec nepatrí a to je očividné aj na hodnotení v zahraničí, keďže obyčajný divák takýto štýl vôbec nevyhladáva. Pre mňa to je ale srdcová záležitosť a päť hviezd nedávam len preto, že to moje emócie nezasiahlo až tak, ako predchádzajúce horory tohto tvorcu. Už teraz som napätý z toho, s čím príde tento pán ďalej. + herečka z February a Don't Knock Twice (02.12.2017)