V šedých tónech

Zo zvedavosti som sa do toho pustil, pretože ne tému sovietskych gulagov tu nemám veľa moderných filmov. Ashes in the Snow je však príliš mdlým filmom, ktorý sa nám síce snaží servírovať krásne obrázky na vlakové transporty alebo hrozivé uniformy NKVD, no samotný dej je až príliš nevýrazný a málo vygradovaný. Dialógy sú totálne o ničom a bez náboja, stále dookola tie isté sentimentálne sračky bez štipky prirodzenosti. Naviac hlavná hrdinka je dosť nesympatická, prehrávajúca herečka, ktorá sa do tohto druhu filmy vôbec nehodila. Aspoň nie ako hlavná postava. Sovietsky strážcovia tábora sú zase slabí, hlúpi a takmer vôbec nevyvolávajú strach alebo hrôzu ako je to zvyčajné u SS-sákov. Až na toho ulízaného bradáča... Ale tak to v realite nebolo. V ruských gulagoch boli tak ukrutné životné podmienky a mimoriadne zákerní dozorcovia, ku ktorým sa tento film nepriblížil ani z časti. Čož je škoda... 40 %!! (14.02.2019)

Nečekejte naturalistické scény plné hrůz, které pobyt v gulazích či trestaneckých koloniích přinášel. Ne že by se jim film vyloženě vyhýbal, ale v porovnání s realitou je k uvězněným rodinám příliš mírný. Nicméně tady je to především o postavách a to jak o Litevcích, kteří se snaží zachovat si důstojnost i v těch nejtěžších podmínkách, tak o příslušnících NKVD, mezi kterými nejsou výhradně krvelačné bestie. A vyšlo to. Ne dokonale, ale díky solidní britsko-skandinávské herecké sestavě se daly některé nedostatky snadno přehlédnout. Celkově se z filmařského hlediska nejedná o žádný zázrak, ale podobných filmů není nikdy dost. 70% (21.01.2019)

Veľmi ťažký príbeh, ktorý sa nedá vyvážiť ničím, nakoľko je výpoveďou svedkov za všetkých tých státisícov, čo po nich nezostalo nič, len kosti, popri Kolymskej diaľnici aj Ceste kostí. To sú svedectvá o hrôzach, aké si civilizované ľudstvo nedokáže predstaviť. Ako chlapec som sa zabával, že keď nejaký ruský športovec zlyhal pošlú ho na Sibír. Teraz keď sa odkrýva Stalinova krutá opona mi chodí mráz po chrbte a nepovažujem to už za zábavu, ale jednu obrovskú a nedoceniteľnú tragédiu ruského národa. Film je nehodnotiteľný, pretože jeho zmysel má veľmi hlbokú myšlienku. (17.01.2019)

Film je spracovaný na základe románu americkej spisovateľky s litovskými koreňmi Ruty Sepetys „V šedých tónech“. Ide o príbeh z Litvy a pokojne by mohol byť aj z inej pobaltskej krajiny (Estónsko, Lotyšsko). Škoda, že je podávaný tak jednostranne bez akéhokoľvek historického podkladu. Trocha histórie. Nezávislé štáty Litva, Lotyšsko a Estónsko na začiatku leta 1939 usilovali o podpísanie zmlúv o neútočení s Nemeckom a začiatkom júna takéto zmluvy aj boli podpísané. Obdobnú zmluvu mali podpísanú aj so Sovietskym zväzom. Keď došlo k podpísaniu zmluvy o neútočení medzi Nemeckom a Sovietskym zväzom (tzv. pakt Ribbentrop Molotov). Pobaltské štáty a Fínsko uzatvorili tajnú dohodu o vzájomnej vojenskej pomoci. Nemecko nemalo o tieto štáty politicky záujem, prevažovali len hospodárske záujmy. A tak sa tieto štáty dostali do záujmovej sféry Sovietskeho zväzu. Keby Sovietsky zväz považoval svoju bezpečnosť za ohrozenú, mohli by sa baltické štáty ale aj Ukrajina stať bojiskom (nebojovalo by sa po prepadnutí Sovietskeho zväzu priamo na ruskom území a to sa nakoniec aj naplnilo). Po vojenskej intervencii dňa 16.7.1940 bola Litva obsadená. Nasledovali presuny nepohodlných ľudí za Ural. Po vpáde vojsk Osi do ZSSR bolo územie Litvy (od júna 1941) obsadené a stalo sa súčasťou Ríšskeho komisariátu Ostland. Počas nemeckej okupácie bolo židovské obyvateľstvo Litvy Nemcami úplne vyhladené, pričom podiel Litovcov na týchto zločinoch je prekvapujúco vysoký. Litvu oslobodila Červená armáda (júl 1944) a sovietska vláda nad Litvou bola obnovená. Teraz troch k filmu. Ak sa napíše, že film je založený na pravdivých zážitkoch a že sa jedná o skutočný príbeh, predpokladám, že by malo ísť o historický doložiteľný akt. Niečo o tom viem, otec bol v gulagu a pátranie v ruských archívoch je síce náročné, ale v dnešnej dobe úplne reálne. Chýbali mi tam materiály z osobných spisov uväznených ľudí získaných z archívov. Popol v snehu má pravdepodobne dôležitý príbeh o sile ľudského ducha ale nie je natoľko presvedčivý aby ma zaujal. V drsných podmienkach sa postupne odhaľujú charaktery trestancov ale aj ich strážcov. Aj tu sa dá prejavovať ľudskosť, súdržnosť, súcit aj pokora. Film je o dospievajúcej dievčine, ktorá bola vyslaná na Sibír a tu bojuje o prežitie, bojuje proti tyranii ale aj proti ťažkým prírodným podmienkam. Robí všetko pre to, aby prežila a pomohla aj svojmu bratovi. (03.06.2019)

Teda udelat film o svem narodu a dostatecne filmem nesdelit jeho utrpeni, odvahu, statecnost a historicke ukrivdeni, kdyz to tak skutecne bylo, je naprosto trestuhodne. Ja jsem si z toho filmu vlastne poradne nic neodnesl, nic mi to nesdelilo, moc jsem se nedozvedel a to by tenhle typ film SAKRA MEL! (05.02.2019)