Nikdy výjimečně někdy vždycky

Malé drama o velkém a v Americe kontroverzním tématu. Spoustu času se (jako ve skutečném světě) jakoby nic neděje, než přijde několik velkých momentů. Nicméně nečekejte žádné velké emoci ani katarzi. Ve srovnání s rumunským 4 měsíce, 3 týdny a 2 dny je toto skutečně slabý odvar. Nicméně pokud jste pozorní, dojde vám, že se v životě hlavní hrdinky děje něco dramatičtějšího a ošklivější, než co na první pohled vidíme. Říká ostatně, že za poslední rok měla dva milence. Toho prvního, o kterém si myslela, že je otec dítěte, na začátku vidíme. Toho druhého na začátku vidíme taky... (26.03.2021)

Môj komentár bude obsahovať SPOILERY. V tomto prípade mi je ťažké hodnotiť film. Poviem to takto. Stále som dúfala, že si to dievča rozmyslí, do poslednej chvíle...a som sklamaná, že predsa do toho šla. Ak by si to predsa len bola rozmyslela, je možné, že by to ovplyvnilo aj moje hodnotenie a možno od radosti by som dala aj plný počet. Viem, že tu sa hodnotí film a nie konanie postáv, ale aj tak mi je ťažko sa odosobniť. Je poznať, že režisérka je žena a pravdepodobne feministka, lebo všetci chlapi tu vystupujú ako takí hmh ani neviem nájsť ten správny výraz. Vadilo mi, že dôležité veci tu boli iba naznačené, ale divák sa skoro nič nedozvedel. Chýbalo mi tu viac dialógov, nejaké vysvetlenie, ujasnenie, ako napríklad kto bol otcom dieťaťa? Bol to ten spolužiak alebo nebodaj šéf v práci, atď.? Never Rarely Sometimes Always mi nestačilo, chcela som sa dozvedieť viac. Tiež možno viac o rodine, o mame, atď. Naozaj som tak dúfala, že zavolá mame a vráti sa domov a dieťa dá aspoň na adopciu. Keby bol ten záver podľa mojich predstáv, brala by som to tak, že možno ten film niekomu pomôže a povzbudí, že možno pre mnohé ženy v rovnakej alebo podobnej situácii by to bolo skutočným povzbudením a odhodlaním. Ale takto? Neviem presne čo tým režisérka chcela docieliť, je tu pravdepodobne zobrazený štandardný postup, ale v 18. týždni, och veď to je hrozné, škoda, že tam nepremietli nejaké video, čo všetko už má také dieťatko vyvinuté. Smutný film, pomalé tempo, minimum dialógov, silná téma a neokukané mladé herečky. Komentár dopísaný, a stále neviem ako film ohodnotiť. Možno si to ešte rozmyslím, zatiaľ dávam také slabšie tri. (01.02.2021)

Zdánlivě neokázalé female empowerement indie, které se vrací k tématu potratů a snaží se nezúčastněně, ale empaticky, sledovat pouť dvou dívek z rodného města do NYC, kde má jedna z nich podstoupit interupci. I když velmi cením typicky zrnité, anti-euforické a poeticky autentické snímání Hélène Louvart, dělá mi problém tenhle film přijmout jako skutečné působivé a naléhavé dílo. Jeho konstruovanost a tezovitost vyplouvá na povrch až příliš často (dívčí sounáležitost redukovaná na stylizovaná gesta, karikovaný svět plný toxické maskulinity), zatímco přirozená procedurální síla jen zřídka (skvělá pasáž, která filmu dala jméno). Navíc to celé vyznívá zvláštně inertně, unyle, rozvlekle, empatie se tu omezuje na blízké snímání fyzických detailů a důsledně utrápenou hrdinku, jejíž setrvalá apatie chvílemi vyvolává indiferentnost. Ani jednou nevidíme prolnutí prostředí a vnitřního světa hrdinek s takovou lehkostí, s jakou tuhle mystickou operaci dokáže provést Andrea Arnold. Výsledek je navzdory aktuálnosti a naléhavosti vlastně trochu jako karaoke o třídu lepších artových filmů. (15.05.2020)

Námetovo určite zaujímavé a pozoruhodné, ale ten štýl spracovania a indie feeling ma akosi vôbec nebrali. Nič proti filmom, kde sú dialógy nahradené epickou stopou, ale v tomto prípade tu bol absolútne akútny nedostatok dialógov, ktoré by tú dilematickosť Autumn vyjadrili určite lepšie. Možno niekomu bude takýto "surový" štýl vyhovovať, ale mne bohužiaľ nie. Ale čo sa týka kostry príbehu a samotnej dejovej línie, tak to bolo určite na úrovni - ale potenciál sa dosť utopil v tom spomínanom štýle. Škoda, ale je to len 2* (28.04.2020)

"Never, Rarely, Sometimes, Always" podľa mňa funguje ako film veľmi dobre. Má tému, vie ako s ňou pracovať a podáva nám ju od začiatku až do konca veľmi dobre. Sú tu určité malé zakopnutia, no ako celok ustál film svoju cestu veľmi dobre. Môj názor je, že o potratoch je treba hovoriť. Je potrebné túto tému otvoriť a diskutovať. Netváriť sa, že je len jedna cesta, že všetky dôvody sú len ilúzia a podobne. No kým minulý rok sme tu mali film, ktorý pôsobil vysoko manipulatívne ("Unplanned"), tak tento pôsobí oveľa úprimnejšie a skutočnejšie. Žiadne scénky, kde pracovníčky povedia, aby ste do toho išli, lebo ste sa predsa raz tak rozhodli... žiadne momentky, kde budeme mať info, že to robia iba pre peniaze a podobné veci. Komunikujú so svojilmi pracovníčkami správne, majú na ne veľké množstvo otázok a dokonca to pôsobí ako keby sa viackrát snažili aspoň jemným spôsobom zistiť, či sú si so svojim rozhodnutím naozaj isté. A to veľmi oceňujem. Naša hlavná hrdinka Autumnn toho veľmi veľa nepovie a rovnako ani jej sesternica Skylar. No v takomto prípade slov asi nie je veľmi veľa treba. Tento film robia často malé momentky, ktoré pôsobia veľmi silne. Ako keď sa pracovníčka kliniky vypytuje na rôzne otázky a je potrebné, aby vybrala jednu zo štyroch možností (názov filmu). Dáva nám tak predstavu, čo sa jej asi prihodilo a aké sú jej dôvody. Scénka, kde na moment zavolá mame, alebo tiež keď si udiera do brucha. Sú to krátke, no veľmi efektné scénky. Kde film trošku zlyháva je, že na niektoré detaily postupne zabudneme. Ako fakt, že dievčatá išli na kliniku za spreneverené peniaze. Ako telefonát z domácej kliniky. Je to možno pocit, že my ako diváci na tie momentky zabudneme tiež, no nie je to tak. Ale je to skutočne film, ktorý nepotrebuje veľa slov na to, aby bol efektívny a veľmi ho oceňujem. Myslím si, že sa téme potratov postavil zodpovedne a vďaka tomu je silný. A určite hodný vášho času. Hodnotenie: A- (10.04.2020)