John Lasseter

„My v Pixare nenakrúcame filmy pre deti. Nakrúcame filmy, na aké by sme radi išli do kina.“

John Lasseter, rodák z Hollywoodu. Do animácie sa zamiloval už počas stredoškolského štúdia. Všimli si ho v Disney Pictures, odporučiac mu štúdium animácie na Kalifornskom umeleckom inštitúte. Jeho tunajšie krátkometrážne filmy (napr. LADY AND THE LAMP) získali študentských Oscarov. Ako Tim Burton, i Lasseter pracoval pre Disneyho. S Burtonom sa dokonca stretli v zákulisí nakrúcania LIŠIAKA A PSA. Lasseter mal následne prsty napr. aj v trikovo na tú dobu revolučnom filme TRON. V polovici 80. rokov odchádza do dnes už notoricky známeho štúdia Pixar (ešte predtým nazberal skúsenosti v Lucasfilm). Tu naplno rozvíja talent pre animáciu a zmysel pre príbeh a humor (kraťas KNICK KNACK o platonicky zamilovanom snehuliakovi). Za svoje tunajšie krátkometrážne snímky získava oscarové nominácie (vôbec jeden z prvých „počítačových filmov“ LUXO JR.) aj Oscarov (TIN TOY).

Režijne debutoval celovečerákom TOY STORY o malom Andym a hračkách, ožívajúcich v jeho neprítomnosti. Kým prvý príbeh rozprával o súperení kovboja Woodyho (hlas Toma Hanksa) a novo kúpenej hračky, namysleného astronauta Buzza (Tim Allen), dvojka bola o záchrannej misii za Woodym, ukradnutým do cennej hračkárskej kolekcie. TOY STORY 2 bol film pôvodne určený na video, ale keď Lasseter a spol. videli, do akých béčkarských vôd ich postavy mieria, chopili sa činu, zapracovali na scenári a z video-kúsku sa stal plnohodnotný kino-celovečerák s mamuťou tržbou a povesťou vynikajúceho voľného pokračovania. Prvý diel (1995), ocenený zvláštnym Oscarom, bol prelomový v tom smere, že sa jednalo o prvý celovečerný film kinematografie, komplet stvorený v počítačoch.

Že sa nejednalo o náhodu ani o šťastie, potvrdil Pixar ŽIVOTOM CHROBÁKA. Tu sa nechali inšpirovať Kurosawaovou klasikou „Sedem samurajov“ (resp. jej americkým remakeom „7 statočných“). Pre účely tohto movie vyrobili miniatúrne kamery, zachycujúcimi život v tráve. Toho času im konkuroval DreamWorks a jeho viac na dospelejšieho diváka zameraný (ale tiež vo svete mravcov sa odohrávajúci) „Mravec Z“.

Lasseter je viceprezident Pixaru a okrem réžie sa často podieľa i na produkcii a scenároch. Takže hoci dodnes nakrútil, vrátane ÁUT, len štyri celovečeráky, je s každým dieťaťom Pixaru neodmysliteľne spojený z pozície producenta, šéfa výroby alebo scenáristu. On a Pixar sa nedajú oddeliť. Navzájom si vyhovujú a táto chémia a z toho vyplývajúca chuť do práce sa prejavuje na výslednej kvalite filmov.

Vzájomná dôvera, flexibilnosť, talent, ochota podstúpiť drinu, špičkové modrené PC technológie, tímová práca... to sú len niektoré základy, na ktorých dnes Pixar stojí. Aj po niekoľkých rokoch a príbehoch (ich výroba je natoľko náročná, že vznikne zhruba jeden za dva roky) je úvodné logo s hopsajúcou lampou (odkaz na „Luxo Jr.“) zárukou špičkovej rodinnej zábavy. Firma má výborné renomé. Preč sú časy, keď sa počas prvých celovečerných pixaroviek vynárali otázky, či takto nakrúcané filmy nemôžu spôsobiť pád klasickej kinematografie.

Treba vysloviť otázku, či by dnes bol Pixar na vrchole spoločností, tvoriacich najvydarenejšie animované projekty (umelecky aj komerčne), nebyť spojenia s Disneym. Kým Pixar filmy tvoril, Disneyho kolos mu ich pomáhal prevažne presadiť pomocou razantnej reklamnej kampane. Ešte počas premiéry „Toy Story 2“ Lasseter poznamenal toto: „Všetky rozhodnutia ohľadom obsahu filmu sa robia u nás v Pixare“. Po rokoch Pixar získal špičkové renomé a v roku 2005 sa s Disneym rozišiel. Ten vlastní práva na pokračovanie všetkých filmov, ktoré s Pixarom stvoril. Ich posledným spoločným projektom sú AUTÁ, po oboch „Hračkách“ + „Živote chrobáka“ v poradí štvrtý celovečerný projekt, na ktorom sa Lasseter podieľa ako režisér. Režijne sa nepodieľal na MONSTERS, A.S. (2001), HĽADÁ SA NEMO (2003) a RODINKA ÚŽASNÝCH (2004).

Trademarky pixaroviek: len občasná prítomnosť pesničiek („Keď ma milovala“ z druhého príbehu hračiek), hudba Randyho Newmana, hlasy prvotriednych hercov (Kevin Spacey ako zloduch Hopper v „Chrobákovi“, Willem Dafoe ako skalár v „Nemovi“), krásna animácia, napínavý aj vtipný príbeh s vkusne podaným morálnym poučením a pestrá galéria rôznorodých postavičiek. Ďalej: uvádzanie starších kraťasov pred celovečerákom a nepodceňovanie detského diváka (a schopnosť pobaviť aj rodiča). A nezáujem realisticky spracovať ľudský element. Ten teda alebo hrá nepodstatnú úlohu (Andy a jeho mama „Hračkách 2“, zubár v „Nemovi“) alebo je zámerne skarikatúrovaný („Úžasní“). Najčastejšie nám pixarovčiny rozprávajú príbeh zvierat alebo neživotných vecí (stolné lampy, bicykel, atď.). Samostatnou kapitolou sú „pokazené zábery“ v záverečných titulkoch. Na tom by nebolo nič zvláštne, keby sa počítačové filmy nakrúcali ako celovečerné; počítačové mravce brepty ale v realite skutočne nerobia.

Lasseter nie je zakladateľom Pixaru, ale na jeho zlomových chvíľach sa podieľal i on. Konkrétne je reč o stvorení pravdepodobne prvej vyložene trikovej postavy v hranom filme, v Levinsonovom MLADOM SHERLOCKOVI HOLMESOVI (a.k.a. PYRAMÍDA HRÔZY z polovice 80. rokov). V roku 1997 produkoval GERIHO HRU, legendárny kraťas československého rodáka Jana Pinkavu. Okrem J.L. sú ďalšími stabilnými piliermi štúdia Andrew Stanton, Ash Brannon alebo Peter Docter.

Ivan "tron" Kučera