IceQueen

Biblia director's cut.

Pravidlá Vreskotu : 1. Nesnažte sa odhaliť vraha podľa výšky a telesnej konštrukcie. 2. Nestrácajte čas logickými rozbormi, rozbijete si hubu o stenu v slepej uličke. 3. Akceptujte, že rozpárané brucho sa dá rozchodiť. 4. Všetky cesty vedú do Woodsboro aj keď nie ste vo Woodsboro a k Sidney, aj keď tam Sidney nie je (pretože je chamtivá a nestačil jej honorár). 5. Vždy niekto vysvetľuje pravidlá hororu. 6. Ghostface je extrémne odolný voči fyzickému poškodeniu. 7. Veľa sa behá, kričí a pichá... Takže teda - "What's your favorite scary movie?" Tra la la

Bill "áno madam a nie pane" Baker, jednoduchý pracant z USA a úplne obyčajný chlap, pravidelne prichádza do Marseille za svojou dcérou do väzenia, aby od nej schytal značnú dávku opovrhnutia. O jej nevine nemá pochýb a my môžeme len hádať. Modlenie akosi nepomáha, francúzsky súdny systém, napriek novým stopám, o jej oslobodenie nejaví záujem, tak sa do boja pustí na vlastnú päsť. V krajine plnej ignorantov, ktorí sa ešte všetci nenaučili hovoriť americky, je nútený požiadať o pomoc. Myslím, že Stillwater je viac dráma o strete dvoch opozitných kultúr a nečakaných vzťahoch, ako thriller s vraždou v hlavnej úlohe. Mattovi toho burana verím, Camille je ako voľnomyšlienkárska Francúzka tiež fajn, ale výber Abigail Breslin je masívnym krokom vedľa. Herečka by mala byť minimálne buď krásna alebo talentovaná, prípadne krásna aj talentovaná... no a potom je tu ešte Breslin.

Vizuál "tieňového" sveta Johna Wicka je vždy pohladením pre moje znavené oko. Je nasýtený hutnou atmosférou a plný odhodlaných bojovníkov/tragicky zosnulých bezmenných zabijakov, ktorí sa v stovkách, nepoučení prvými troma kapitolami, naivne rozhodli čeliť nevyhnutnej smrti pod rukami, nohami a zbraňami chlapskej verzie Baby Jagy (nie, stále nie som ochotná akceptovať jeho prezývku). John je výdatne charizmatický, nárazuapáduvzdorný hlavný hrdina, lenže v tejto kapitole s ním súťaží niekoľko pamätných, výrazných a prepracovaných postáv, že sa trochu dostáva do úzadia. Skarsgårdov hajzlík u mňa vyhral na celej čiare, na scény s Yenovým slepým zabijakom je radosť pozerať, McShaneov hoteliér bez hotela je čarovne sarkastický a arogantný a Sanadov japonský manažér s dcérou ma zaujali tiež (uvidíme, či sympatickú Rinu a jej Akiru ešte niekedy uvidíme). Potom je tu ešte trhací psíček, ten dostane svoju vlastnú vetu, lebo aj on dosť zásadne ovplyvnil smerovanie udalostí. Súboje sú miestami jednotvárne, ale pri takej kvantite niekedy kvalitu nezaručíte. Ten Paríž je vám predsa len úžasné mesto. Síce tam nemajú policajtov, ale ani streľba a 20 zrazených ľudí, lietajúcich vzduchom, nezastaví premávku okolo Víťazného oblúka. A teraz už len čakať, čo bude ďalej, predpokladám, že ešte prídu nejaké sequely, prequely, spinoffy, nadquely a podquely, animáky, bábkové divadlo a maňušky.

Kripke pustený z reťaze. Nekorektná a morbídna zábava, násilná smrť na sto spôsobov, masívne špliechance krvi a lietajúce telesné súčiastky. Tlieskam Amazonu za odvahu vyrobiť seriál, ktorý je 18+ a obsahom tomu aj zodpovedá.

Mano Khalil hovorí celkom slušne po slovensky a keďže hovorí rád a pútavo, povedal nám, že zhruba 60 % filmu je autobiografických. Príbeh Sera, šesťročného kurdského chlapca, ktorý najsamviac na svete túži po elektrine a televízore, aby mohol pozerať kreslenky, je chvíľu úsmevný, chvíľu tragický, chvíľu drsný a niekedy až neuveriteľný (predsa len je tam stále tých 40 %). A keďže Mano Khalil študoval v Československu a neskôr pracoval na Slovensku, je to vlastne jeden z najlepších (česko)slovenských filmov, ktoré som kedy videla.

Prvé epizódy mi pripomenuli seriál Charmed (v čase vzniku Supernatural už nejakých pár rokov fungoval a vlastne takmer aj končil) o rodine čarodejníc, ktoré by, pravdepodobne, za hysterického vreskotu zhynuli rukou Winchesterovcov skôr, než by našli knihu tieňov, make-up a použili silu troch. Po jemne rozpačitom rozjazde som sa s každým dielom utvrdzovala, že Supernatural je predsa len o triedu vyššie a snáď si nebudeme klamať, na bratov sa mi rozhodne pozerá lepšie, ako na sestry.

Izolovaný ostrov, temná atmosféra, náboženský fanatizmus, komunita obyčajných ľudí s (ne)obyčajnými životmi, deti v dôležitých úlohách a krvilačná bytosť. Akoby Midnight Mass, Storm of the Century alebo Salem's Lot jedna mater mala... alebo vlastne otec, žeáno. Nie vykradnuté, ale dosť podobné, aby ste si na vyššie menované spomenuli.

Ak si zvyknete na to, že sa dievčatá z času na čas nesprávajú tak úplne ako intelektuálne atlétky a nejako príliš veľa nevydarených aktivít im prejde, na oboch stranách zákona, bez väčšej ujmy, nevidím dôvod, prečo by ste sa nemali zabaviť (v rámci žánru, samozrejme). Aspoň ja som sa.

Príbeh Florence nech je nám mementom, že nie všetko, čo milujeme, je vhodné robiť na verejnosti.