Hees

Nádherná, nádherná a nádherná je Tasogare otome x Amnesia po vizuálnej stránke. Jedna nádhera pre hudobnú stránku a vynikajúci opening nie len hudobne, ale aj slová v ňom (lyrics) sú nádherné. No bohužiaľ to je pre toto anime asi z tých kladov všetko. Výborne vyzerajú jednotlivé obrázky plné symboliky atď. To sa mi po vizuálnej stránke tak páčilo, že som si urobil niekoľko screenshotov (fotenie obrazovky). Tam kde sa anime berie vážne tak tam je príbeh ešte úplne v poriadku a dá sa na to pozerať. Horšie je to s tým kde má byť "akože" sranda a postavy sa chovajú stále bláznivejšie. Na dennom poriadku sú neopodstatnené facky čo hlavný hrdina Teiichi ich dostáva jedna radosť a keď nie on tak sa fackajú medzi sebou ako sa im zachce. Minimálne sedem dielov je na tom kvalitatívne dosť zle. Potom čím bližšie je koniec tak sa to zlepšuje a tvorcovia hrajú na smutno romantickú nôtu a potom to pekne zabijú. Takže vyvrcholenie celej snahy tých dielov čo som videl bolo zničené a v podstate tvorcovia nič nedosiahli (pre mňa). Som rád, že v príbehu bolo aspoň jedno prekvapenie, inak by som bol aj s príbehom nespokojný. V podstate u každej veci čo pozerám je u mňa príbeh dosť podstatný. Postavy sa chovajú veľmi nepredvídateľne a to napriek tomu, že viem o čom toto anime bolo. Veľa scén je ecchi a veľa krát chytí Teiichi ducha Yuuko za jej obrovské prsia a potom sa proste červená, ako keby on je len muzikant čo má zapichnúť vlajku na mesiaci. Ja by som povedal, že toto anime je aj žánrom "hárem" aj keď v podstate hlavný hrdina má k dispozícii tri dievčatá. Prvá je náruživá Yuuko, ktorá je hlavnou hrdinkou celého počinu a najpodstatnejšia pre celý príbeh. Dobrý nápad bol, že sa snažili do príbehu zasadiť určité prvky psychológie a toho ako si človek môže pretvoriť svet, aby sa mu ľahšie žilo (aj keď teraz ide o ducha). Druhá je navonok nedostupná a silná Kirie, ktorá potrebuje, aby ju hlavný hrdina videl ako dievča (aby o ňu mal potencionálny záujem), Tretia je bláznivé dievčatko Momoe, ktorá rozhodne ešte nedozrela (okrem pŕs). Strašidelná a hororová atmosféra sa v Tasogare otome x Amnesia veľmi nevyskytuje.

Jedným slovom sa toto anime dá nazvať "vyvraždovačka". Ono totiž v Akame ga Kill! neviete kto prežije a ak si myslíte, že niekto proste musí prežiť lebo je dôležitý tak ste veľmi na omyle. Ťažko povedať čím okrem súbojov toto môže zaujať. Postavy sú celkom slušné aj keď na vysvetlenie svojich pohnútok dostávajú obligátnych päť minút a následne sa pokračuje ďalej. Teda do postáv úplne do hĺbky žiaľ vidieť nie je. Najkvalitnejšou aj keď v podstate zápornou postavou je Esdeath a u nej sa dá nad jej chovaním v celku zamýšľať a Esdeath ako postava má určitú hĺbku. Najhoršie je na tom bohužiaľ zo začiatku celkom sľubne vyzerajúca postava Seryuu, ktorá pre diváka z nepochopitelných príčin stáva "wtf" (čo to sakra je?) postavou. Seryuu sa stáva takouto nepochopiteľnou postavou hlavne, keď sa porovnáva jej vystupovanie počas anime. Pokus o dodanie nejakej hĺbky postavám tu je hlavne cez zobrazenie ich zvykov (radi jedia atď). Dosť zaujímavou otázkou by bolo či toto anime je hárem, alebo nie. Povedzme, že to je hárem s prižmúrením jedným okom. Hlavný hrdina je v celku normálny a bohužiaľ nie až taký zaujímavý ako by som chcel. Tatsumi je totiž v tieni lepších kladných postáv a jeho osobnosť, ako keby váhala či má mať ochranársky komplex, aký zažívame v mnoho anime, alebo nemá. Tatsumi hlavne nemá až takú silnú osobnosť a tak sa stáva v podstate obyčajnou aj keď hlavnou postavou. Tempo v anime kolíše a niekedy je fakt zdrvujúce a nestíhate ani dýchať ako, zomierajú vaše obľúbené postavy. Je tu pokus o to, aby si človek obľúbil aj druhú stranu a to cisárskych bojovníkov. Akame ga Kill! patrí k jedným z tých krvavejších a brutálnejších anime (nič pre slabšie povahy), kde sú techniky zabíjania prevádzané striekajúcou krvou. Samozrejme existujú aj brutálnejšie anime, ale Akame ga Kill! v tomto ukazovateli uspeje. Súboje sú čo sa týka konkurencie podobných anime na tom dobre a sú v podstate priemerné. Aj keď nečakajte nejaké súboje mozgov a extra taktiky. Toto je spôsobené možno (nie som si istý) aj tým, že ide o vrahov a tí musia proste zabíjať čo najefektívnejšie a najrýchlejšie. Súboje sú okorenené rôznymi schopnosťami zbraní, ktoré majú k dispozícii jednotlivý bojovníci (vrahovia atď). Tieto Cisárske zbrane "pasujú" sú kompatibilné len s niekým a to je v celku zaujímavé. Postavy síce trénujú, ale ich napredovanie v podstate vidíme veľmi málo a v tomto nie veľmi dlhom anime ani nešlo o to aby sa "from zero to hero" z nuly stal bojovník extra kvalít. Takže klady sú v tom, že Akame ga Kill! nenudí po celý čas, postavy sú milé a anime si neberie servítku pred ústa a zomrie ktokoľvek a kladom je aj dosť výrazná brutalita. Málo, ale veľmi málo v pozadí tu je aj nejaká politika a taktické myslenie jednotlivých postáv, ktoré bohužiaľ neukazujú aj iné možnosti, ako by sa mohli rozhodnúť. Riadil som sa teda hlavne tým, že ma to bavilo a nenudilo ani sekundu. Hudobne tento počin je dosť dlho nezaujímavý, ale neskôr sa objavujú pekné melodické kúsky (kde boli dovtedy?).

Toto staršie anime z roku 1997 budem hodnotiť z pohľadu diváka v roku 2015 a nebudem ho šetriť. Čo bude ťažko niesť divák z tohto obdobia a aké kvality má Shoujo Kakumei Utena? (ďalej len Utena). Utena trpí prílišnou repetetatívnosťou (opakovaním) niektorých scén a to dnešný divák čo chce vidieť stále niečo nové nenesie tak dobre. Aj keď u mňa to malo taký efekt, že som si začal tú pesničku spievať, aj keď som toto anime nepozeral. Ďalšia vec je, že človek čo vidí prvý diel tak postupne zistí, že rovnakých dielov s rovnakým priebehom je približne dvadsať ak nie viac. Priebeh je stále rovnaký a to predstavenie Duelanta a ku koncu dielu súboj s Utenou pri scénkach, ktoré naháňajú čas, aby bol diel dostatočne dlhý. Poslednou škvrnou (chybou) je (približne) pät úplne hlúpych dielov. No lenže napriek tomuto všetkému sa v Utene toho skrýva oveľa viac, ako si na prvý pohľad (po prvých dieloch) človek všimne. V tomto anime je totiž veľké množstvo skrytej symboliky a filozofie a divák nemá šancu toto všetko postrehnúť. Napríklad môžeme spomenúť vyťahovanie meča z ľudí. Utena tiež obsahuje veľa sexuálnych narážok a celkovo je to veľmi úchylné anime. Úchylné anime to síce je, ale sexuálne akt nezobrazuje, ukazuje len náznaky tak, aby divák vedel čo sa deje. Veľa postáv sú zlé úchylné "hyeny" a v jednotlivých dieloch sa vyplavuje na povrch veľké množstvo ľudských nie veľmi ventilovaných pocitov. Takže nečakajte nejakú rozprávku plnú vtipov. Vtipné situácie sa nejaké nájdu, ale drvivá väčšina je v už spomínaných hlúpych dieloch. Inak si Utena v podstate zachováva svoju vážnosť a úchylný podtón. Skoro všetci muži čo sú v tomto anime sú playboy (kovia) čo majú zástup svojich obdivovateliek. Jediný výrazne kladný hrdina je Utena (kladná hrdinka), ktorá ako keby bojuje proti všetkému (všetkým), ale nezabúda sa ani na jej výrazne zvláštnu osobnosť. Plusom je výrazná možnosť pochopiť zmýšľanie jednotlivých postáv z dôvodu, že dostávajú dostatočný priestor a anime sa venuje do hĺbky ich pocitom. Posledných pár dielov, kde sa v podstate divák dozvie veľké množstvo dôležitých informácii je vážne kvalitných a divák to po tej porcii dielov fakt potrebuje. Utena sa pohráva dosť výrazne s tým čo je vlastne "večné" a či niečo také môže v smrteľnom svete existovať. A koniec? Tak ten je výhrou aj prehrou zároveň.

"The Man who Killed the Sun Named Moon" (Muž, ktorý zabil Slnko s menom mesiac). Casshern Sins obsahuje určitú poetiku už len v názvoch jednotlivých epizód. Casshern Sins zo začiatku veľmi málo vecí vysvetľuje, veľa si musíte domyslieť a trpí tým, že jednotlivé diely na seba nenadväzujú. Už len z popisu k anime čo je na Čsfd sa dozviete niečo čo ste si museli v anime v podstate domyslieť (mne sa to podarilo). Hlavná a najdôležitejšia časť príbehu je snáď v 6-7 dieloch. Tak čím vlastne Casshern boduje? Ono v podstate tým, že každá jedna epizóda je dostatočne kvalitná a postupne navodzuje chmúrnu, tmavú atmosféru tohto zničeného sveta bez nádeje. V podstate tu ide o to aby sa hlavný hrdinovia spolu hrali na rodinku. Majú muža čo je besná beštia, ktorá objavuje city (Casshern), pomstychtivú ženu (Lyuze), robotického psa (Friender), detského protagonistu (Ringo), dedka (Ouji), nevlastného brata (Dio) atď. Hranie na rodinku sleduje jediný cieľ, aby na konci celé melancholické dielo čo najviac zapôsobilo na diváka. Zdá sa, že v podstate na Casshern Sins nadávam a nepáčilo sa mi, ale pravda je opakom. Celé anime je prepletené niekoľkými dôležitými myšlienkami. Napríklad myšlienka o tom, že či človek, alebo robot naozaj žije ak je nesmrteľný. Casshern Sins väčšinou kladie takéto premyslené otázky, ale odpoveď necháva na divákovi, aby sa divák mohol čo v najväčšej miere zamyslieť aj nad vlastným životom. Casshern je postava, ktorá zabudla na to čo vykonala a pri putovaní zničeným svetom stretne veľa rôznych osôb či už sú to roboti, alebo ľudia. Každý robot či človek, ktorého Casshern na svojej púti stretne má svoj vlastný osud a svojské vyrovnávanie sa so skazou, ktorá postihla celú zem. Roboti sú v tomto anime v podstate ako ľudia a majú svoje city a preto máme možnosť vidieť širokú škálu rôznych "ľudských" pocitov, aj keď tieto pocity majú v podstate roboti. Sú tu aj veľmi posadnuté osoby, ktoré sa na sklonku svojho života sústredili len na jednu vec a o nič iné im nejde. Je to pochopiteľné lebo tento svet poskytuje možnosť zachádzať do extrémov. Človek (v tomto prípade robot) nevie ako sa zachová v situáciách, ktorým nikdy nečelil. Takto zasiahnuté a posadnuté postavy sú Dio (boj), Sophita (boj), Dune (ochrana), Leda (krása) a do istej miery aj Ouji (Ringo). Máme aj postavu, ktorá sa dokáže z posadnutosti vyliečiť (nepoviem lebo je to spoiler). Takže Casshern Sins má veľké plusy v zobrazení postáv v tragických situáciach a zobrazení toho ako sa tieto postavy vyrovnávajú s chátrajúcim svetom. Ďalšia vec samozrejme je v podnetoch na zamyslenie, kde toto anime diváka objíma zaujímavými myšlienkami. Avšak Casshern Sins nie je pre-filozofované anime a neobsahuje tých myšlienok veľa, ale obsahuje väčšinou tie najlepšie. Hudba, ktorá bola v dieloch sa mi veľmi páčila, ale nebolo v nej dostatočne variácií. Pri hodnotení sa prikláňam k 5 hviezdam z dôvodu, že si to zaslúži určite viac ako 4 (pikoška : zvýšil som tomu hodnotenie z 81 percent na 82). (Hodnotenie 4,5)

Pokračovanie anime Log Horizon sa ťažko hodnotí ako celok. Prvá sezóna najviac ťažila z vyrovnanosti jednotlivých dielov a tým, že po celú dobu 25 dielov absolútne nenudila. U Log Horizon 2 je to pravý opak a medzi jednotlivými epizódami je obrovská kvalitatívna priepasť. No ťažko sa mi to hodnotí z dôvodu, že prvá polovica anime do trinásteho dielu (1 až 12) je dokonca lepšia ako prvá sezóna. Lepšia je hlavne z dôvodu, že postavy začnú rozmýšľať nad svojím údelom a na povrch sa vyplavuje veľké množstvo rôznych pocitov jednotlivých postáv. Jednoznačne ma prvá polovica veľmi bavila a som smutný, že nemohla dostatočne ovplyvniť moje celkové hodnotenie. No čo príde od dielu 13 je hotová pohroma. Neuveriteľné diely v podstate o ničom, pripomínajúce mne najhoršie fillery, ktoré som kedy videl. Anime, ktoré u mňa dovtedy malo nejaký kredit sa mení na "zájazd škôlky" a veľakrát čo sa mi fakt nestáva často, som sa bil do vlastného čela, aby som vydržal pozerať ďalej. Áno, potom finále niečo zachraňuje a posledné dva diely sú v podstate "slušne" dobré. Príbeh je veľmi zvláštny hlavne z dôvodu, že sa v ňom otvárajú stále nejaké problémy, napríklad problém obyvateľstva a podobne. Tieto problémy sú len načrtnuté a nikto ich nerieši a celé je to potom rozhárané, nesúdržné. Plusom je formujúco sa vylepšujúci vzťah medzi Shiroem a Akatsuki. Veľká škoda je, že som nevidel žiadny "wau" efekt a nič čo by ma vytrhlo zo stoličky (z postele). Dochádza k výbornému napredovaniu a vývoju jednotlivých postáv, ktoré sa nad sebou neraz zamýšľajú. Keby sa môžem opýtať tvorcov jednu otázku, tak by som sa spýtal, že čo zamýšľali s postavou Tetora, komu a akej skupine ľudí sa mala ona páčiť. Najhoršia postava s prvej sezóny Nyanta, si u mňa vylepšila kredit a už mi vôbec nevadila. No čo s tým keď ma to bavilo aj nebavilo zároveň? Pol boda navyše si Log Horizon 2 zaslúžil. (Hodnotenie 3,5)

Okamžite sme vhodený do "reality" nereality jednej hry zvanej Elder Tale, ktorá je kategóriou MMORPG. Hráči sú v tejto hre uväznení, ale nemôžu zomrieť. Vôbec netušíme, že prečo sa nemôžu z hry odhlásiť a hráči sú tým úplne zmätený. Neskôr aspoň nejaké informácie čo sa vlastne stalo získame. Log Horizon zvládol na výbornú v prvom rade vykreslenie herného sveta MMORPG hry. Vidíme jednotlivé štatistiky hráčov, aké majú rôzne "spelly" (kúzla) a podobne. Ostatné aspekty v tomto anime sú čisto buď nadpriemerné (tých je málo) či priemerné (tých je veľa), ale jediné čo je naozaj kvalitatívne vysoko je vykreslenie herného sveta. Postavy majú rôzne triedy a podtriedy podobné klasickému rozdeleniu tank, mág, a ten ďalší čo vás práve napadne. Ďalej máme možnosť vidieť nejakú politiku riadenia mesta a nejaké politické "čachre machre" s inými mestami a vladármi. Asi dve, alebo možno o chĺpok viac sú premyslené zaujímavé situácie. Log Horizon rozhodne nenudí vôbec počas celých 25 dielov, ale bohužiaľ ani jeden diel nie je "masterpiece" majstrovské dielo. Na súboje môžete pri Log Horizone zabudnúť a ak nejaké sú, tak pred kladné postavy tohto anime nie sú postavený žiadny silný protivníci a tým pádom napätia je dosť málo. Kvalita animácie je na stredne vysokej úrovni, aj keď v zopár dieloch to trocha škrípe, ale dá sa to vydržať. Anime sa málo sústreďuje na niečo výnimočné a snaží sa rôzne zabíjať čas diváka. Čo postavy? Log Horizon má veľmi nevyrovnané postavy aj keď je pravda, že každému sa môže páčiť nejaká iná postava. Od hrozných postáv pre deti, ktorého je zástupca Nyanta, cez milú ninju Akatsuki, ktorá sa mi najviac páčila z postáv. Ďalej spomeniem neskrytého nohavičkového úchyla Naotsuga a bojovníka Krustyho. Nechápem prečo ku koncu sa snaží toto anime spadnúť do háremu, kde všetci idú po okuliarnatom géniovi Shiroem, ktorý prináša už spomínané zaujímavo taktické situácie. Dochádzajú ku koncu nápady, alebo sa anime proste snaží o všeochuť, ale nič neurobiť poriadne? Toto uvidím v druhej sérii. Ak je nutné porovnanie so Sword Art Online či Sword Art Online II tak Log horizon je na úrovni horších dielov Sword Art Onlinu, ktoré sa v SAO vyskytujú v ich druhej polovici. Inak povedané na SAO svet (arc) a Gun Gale Online svet (arc) sa to nechytá a nedosahuje takú kvalitu. Keby chce ešte niekto anime kde sú hrdinovia vhodený do herného sveta tak No Game, No Life. Ending a opening sa mi páčil.

Dopozeral som Hunter x Hunter (2011) a som veľmi spokojný s úrovňou anime. Vysokú úroveň si HxH zachoval celých 148 dielov ak samozrejme vyjmeme dve rekapitulačné epizódy, ktoré som aj tak pozeral, lebo som si nebol istý či tam nebude niečo navyše (a bolo, ale málo). Každá arc (zoskupenie epizód) je, ale o niečom inom a má iný prínos. Ak treba celkovo hodnotiť treba povedať, že HxH (2011) je veľdielo plné všetkého možného. Toto anime nie je o súbojoch, ale oveľa viac o kvalitných postavách, ktoré majú kvalitné motívy bytia a boja. Ak hľadáte súboje nájdete aj iné anime, ktoré je lepšie. HxH obsahuje nesmiernu kvalitu v premýšľaní a zvažovaní postáv, ktoré niekedy premýšľajú nad svojím ďalším ťahom aj jeden celý diel. Obrovským prekvapením je rozprávanie deja, ktoré sa nezameriava na hlavné postavy, ale rozpráva úplne všetko. Niekedy sa teda stane aj to, že vidíte päť dielov pre Vás až tak nezaujímavej postavy a sledujete ako sa jej darí. No jediná pravda je v tom, že kvalita postáv je taká vysoká, že všetky postavy sú veľmi zaujímavé (zámerne si odporujem s minulou vetou). Takéto rozprávanie príbehu, obrovská pretaktizovanosť súbojov mozgov, kvalitné postavy musia proste baviť každého človeka. V neskorších dieloch sa dokonca pridáva (Chimera Ant arc) cielená kritika našej modernej spoločnosti. Mrzí hlavne nesústredenie sa na súboje, ktoré pre príbeh nie sú také podstatné ako jeho hlavné myšlienky. Z tohto dôvodu niekedy nevidíme kompletné súboje a musíme sa zmieriť iba z ich skrátením zobrazením. Hlavným motívom hlavného hrdinu Gon(a) je hľadanie jeho otca Ging(a), ktorý odišiel ako mľadas za svojím snom so svojej rodnej krajiny. Gon nájde počas svojej cesty svoj pravý opak, ktorý ho bude presne doplňovať vo všetkom a ním je Killua. Už len kontrast týchto dvoch osobností, dvoch mladých chlapco-mužov je na zamyslenie. Obrovskou devízou HxH sú záporní hrdinovia. Najprv sa stretneme s Hisokom, ktorého motívom je hlavne boj a jeho osobnosť je nesmierne zložitá. Meruem je druhou kvalitnou vysokointeligentnou postavou, ktorá svojimi myšlienkami útočí na hlavnú podstatu života a v pozadí sa ukrýva kritika ľudstva. Spomeniem ešte Illumiho, ktorý má svoje záujmy a je to veľmi zložitá postava. Diely 13 a 26 sú tými rekapitulačnými dielmi. Krátke zhodnotenie podľa Arcov : Hunterská skúška (1-21) : Zo začiatku to vyzerá ako milé oddychové anime, ktoré poskytne nejaké tie súboje. Sú nám predstavený jednotlivý hrdinovia Gon, Killua, Kurapika, Leorio a veľa priestoru dostáva Hisoka a jeho zámery. Od ôsmeho dielu začína veľmi kvalitná taktická časť, ktorú musia hrdinovia prekonať hlavne premýšľaním. Vynikajúci úvod anime, ktorý preverí schopnosti hrdinov a divák si na nich zvykne a obľúbi si ich (hlavne Gona). Zoldyck rodina (22-26) : Tieto diely sú tu hlavne pre utuženie kamarátstva dvoch hlavných hrdinov Gona a Killuu. Tiež fungujú ako lepšie zoznámenie s rodinou nájomných vrahov Zoldyck(ovcov). Nebeská Aréna (27-36) : Je tu na zosilnenie hlavných hrdinov (Gon a Killua) a pre vynikajúce súboje vo veži zvanej Nebeská Aréna. V Nebeskej Aréne sú poschodia podľa úrovne bojových schopností. Yorknew mestký (37-58) : Hlavne zamerané na Kurapikove pohnútky (motívy). Kurapika teda dostáva dosť priestoru a je predstavená aj skupina Phantom Troupe. Slušne taktický arc. Greed Island (59-75) : Gon a Killua idú do počítačovej hry hľadať otca Gona. V počítačovej hre budú používať karty (hracie karty) a tie majú pozbierať a môžu ich aj rôzne využívať. Mravenčia chiméra (76-136) : Zvykajte si na to, že hlavných hrdinov nebude až tak vidieť. Musíme pochopiť mravcov, ich zámery a pozerať sa dovnútra ich mraveniska. Meruem je vynikajúci záporný hrdina, ktorý v tomto arcu započne kritiku ľudskej spoločnosti a tento arc je teda najviac na zamyslenie. A má vynikajúci emotívny koniec. Voľby trinásteho predsedu (137-148) : Názov veľa napovie. Potom je tu ešte zachraňovanie jednej hlavnej postavy. A nakoniec emotívne celkom slušné zakončenie celého 148 dielneho počinu.

Ivan Locke je do určitej miery podarený malý film, ktorý používa len jedného jediného herca Toma Hardyho a ostatní herci tam majú len svoje hlasy. V podstate ide o drámu kde hlavný hrdina chce zmeniť históriu svojej rodiny a byť niekým iným ako bol jeho otec. Paradoxne padá každou sekundou stále hlbšie a ja sa čudujem, že sa v tom aute nezrúti. Psychicky sa nezrúti asi len preto, že Tom Hardy hrá veľmi silného priameho muža, ktorý vydrží v podstate všetko, aj keby ho hodíte do Vezuvu. Locke (ako je aj meno hlavného hrdinu) postupne ako film beží svojho diváka kolíše v stále zväčšujúcej sa depresii. Nesnaží sa šokovať, ale skôr krôčik po krôčiku v tejto nie veľmi dlhej (stopáži) dĺžke filmu diváka ukolísať do stavu v akom je hlavný hrdina.

Taliansky, hovorený Charlie Chaplin hraný bravúrnou Giulietta Masina, ktorá podala neuveriteľný výkon. Bez nej by toto bol len obyčajný film čo vyšumí za desaťročie. Masina mi hneď pripomenula Charlieho Chaplina a nádherne ovládala svoju mimiku. Postava Gelsomina vzbudzuje u diváka rôzne pocity a niekedy aj rôzne pocity zároveň (smútok a smiech zároveň napríklad) a to len svojou tvárou. V jednu chvíľku sa Geslomina smeje a za päť sekúnd má smutnú tvár. Niečo takto zahrať ako Masina je klobúk dole a keď nemáte klobúk dajte dole všetko čo je na stole. Anthony Quinn hral tiež výborne. Takže máme film, ktorý je pozdvihnutý do výšin hlavne za herecké výkony. Nemám celkom v láske takýto prechod ku koncu, ale La Strade to odpúšťam a páčila sa mi.

Bravúrny jednohoviezdičkový počin, ktorý si zaslúži absolutórium v scénkach aké mám rád keď sú vo filme raz, alebo dva krát, alebo päť krát a nie dvadsaťpäť tisíckrát. Niektoré scény sa opakujú stále dokola a jediné čo naozaj dostávam je kvalitná "tuhá" hororová atmosféra. To budem za toho čo tento film nechápe? No hold niektoré scény ma naozaj zaujali boli samy o sebe veľmi nápadité a utkvejú mi v pamäti ešte dosť dlhú dobu. Príbeh sa dá pochopiť po svojom a vyvodiť vlastné konklúzie (závery) (to mi vôbec nevadí). Odporúčam tým čo chcú začať s drogami keď chcú ušetriť a nekaziť si svoje telo hlúposťou ako sú drogy. Tým odporúčam pustiť si tento film desaťkrát dokola. (Hodnotenie 1,5)