diodoros

Postapokalyptická dráma o prežití Otca a Syna uprostred pustatiny, ktorá zostala z USA po bližšie nešpecifikovanej katastrofe (atómová? ekologická? nevieme...), kde neplatia zákony, zásoby sa stenčujú, takmer nikomu nemožno veriť, a ľudia strácajú posledné zábrany kvôli vlastnému prežitiu. Vizuál a atmosféra mrazivé, hudba skvelo podfarbujúca dianie - či už úteky pred nebezpečenstvom alebo rozhovory a úvahy postáv, herecké výkony výborné, Duvall a Pearce namaskovaní na nepoznanie, posolstvo o prežívaní zo dňa na deň a pritom zachovaní ľudskosti a svedomia zaujímavé. Happy-endovský záver síce klišoidný a "americký", ale napriek tomu dojemný. Ak niekedy podobná katastrofa vypukne, tak si ju vďaka nepríjemnému surovému realizmu, s akým je film spracovaný, od teraz "kľudne" môžeme takto predstavovať...

Slováci veľa vlastných komédií nenatočili (oproti Čechom), ale táto dokazuje, že predpoklady na to mali - aj keď je to absolútna šialenosť a nie všetky srandičky sú rovnako vtipné, stále je to zaslúžená legenda s viacerými nezabudnuteľnými scénkami a hláškami. Skvelý Kroner aj celá partia, hudba mierne od veci, exteriéry pekné a záver vrcholne absurdný ako aj celá táto paródia na zbojnícke a folklórne legendy.

Bez debaty najšialenejší, najabsurdnejší, najvulgárnejší, najúchylnejší a miestami najnechutnejší film od Monty Pythonov. Dej je rozdelený na 7 epizódiek (každá zachycuje určitú časť života), ktoré na seba nenadväzujú (čiže to dej vlastne ani nie je) a každá z nich je spracovaná vrcholne cynicky, zábavne a zároveň trpko pravdivo. V tomto filme sa tvorcovia nebáli "naložiť" hocikomu, či už sú to cirkvi, armáda, školstvo alebo dejiny a pritom sem aj zakomponovali svoj pohľad a názory na spoločenské dianie, vojny, hašterenie a všetko možné, čo vás len napadne a samozrejme - na zmysel života. Objektívne je to zrejme najslabší z Pythonovských filmov, ale stále je to dynamická nálož absurdnosti a komickosti s určitou dávkou inteligentných myšlienok.

Opäť zmiešané pocity. Na jednej strane je film zaujímavý najmä zmenou atmosféry na tajomnú až hororovú v niektorých momentoch, na druhej strane je príliš skratkovitý a pôsobí prehnane - to sa týka najmä cučigumských "krtkov", malého priestoru pre niektoré nové postavy, ktoré sa na plátne zrazu objavia (starý Jagjú náhle vyhrabe svoje tri deti, ale kde boli doteraz?) a zakrátko aj zmiznú a najmä záverečnej konfrontácie so stovkou Jagjúov na lyžiach a saniach, ktorá pôsobí skôr prehnane, na efekt, nezmyselne a komicky - všetci dolyžujú k Ittóovi a ten ich rovno namieste zotne... Má to síce zápal záverečného boja, ktorý tomu dodáva šmrnc, ale divák aj tak zachová chladnú hlavu, keď sa ukáže, že konflikt sa tak ľahko neskončí a najmä keď zistí, že séria zostala otvorená a neukončená. Je to zaujímavý diel a hoci nie je najlepší ani najhorší, ako (predčasný) záverečný diel celkom podarenej ságy, ktorej tak zostal otvorený koniec ho možno s kľudom prijať.

Misumi Kendži natočil najlepšie diely zo série - nie, že by mali nejaký dychberúci dej, ale sú najlepšie podané a spracované - a tento predposledný je pravdepodobne najlepší zo všetkých. Na jednej strane je najkomornejší (spočiatku) - scenár a dej sú najprepracovanejšie (čo je v rámci série po prvom diely skvost), zložené z viacerých príbehov počnúc drsnou úlohou piatich samurajov, pokračujúc Daigoróovým "sľubom", splnením "objednávky" a záverečným aktom na hrade klanu Kuroda a spolu tvoriacich jeden celok. Na druhej strane je bez debaty najbrutálnejší, pretože to, čo sa stane v druhej polovici na hrade prekračuje všetky medze diváckych očakávaní, nech sú akokoľvek šialené - toľko krvi, odťatých končatín, hláv a celých tiel doteraz v sérii nebolo. Hry s kamerou a hudba opäť zaujímavé, erotika je preč, herecké výkony postačujúce, bojové scény dynamické a perfektne natočené (nezbrzdené spomalenými zábermi), Wakajama ukazuje, že je vražedne zručný nielen na zemi a Jagjú Recudó konečne dostal hodného predstaviteľa (do tretice...). Nie je tu veľa čo vytknúť, je to najbrutálnejší a zrejme aj najlepší diel zo série.

Môže to mať výbornú výpravu, južanskú atmosféru a perfektné herecké výkony, ale ak to má nikam nesmerujúci dej a iba pár telenovelových zvratov, tak to za viac ako priemerný film nemožno považovať. Starý manžel a otec záhadne zmizne, na rodinnú farmu sa k matke nahrnie celá rodina, otcovo zmiznutie sa tragicky vyrieši a všetci na čas zostanú spolu... Film o partii rozhádaných ženských (ich manželia stoja na kraji a občas niečo vypustia...), v ktorom sa premelie pár zaujímavých realistických myšlienok, aby ich nakoniec prevalcovali spomínané "nečakané" a "neuveriteľné" telenovelové zvraty a poslali ho do hlbín rádoby rodinných kroník... Ak niekoho baví sledovať dve hodiny rodinného fuckovania, hádok a samozrejme trošku toho princípu "každý s každým", tak by mal byť spokojný. Koho to nebaví, tomu tento film nič neprinesie a akurát sa bude čudovať, čo týmto chcel autor povedať.

So zmenou režiséra nastala aj malá zmena štýlu - súboje sú stále krvavé, brutálne a vzduchom lieta viac končatín ako múch, ale celé je to po novom navyše popretkávané otravnými spomalenými skokmi, premetmi a saltami, ale napriek tomu sú súboje stále dobre spracované. Jednoduchý a veľmi naťahovaný dej zložený z jednej objednávky vraždy hore bez potetovanej vrahyne hľadajúcej pomstu a jednej duelovej miniepizódy podfarbený voice-overom a flashbackom o vstupe Ittóa do bývalého úradu (ktorý minulý dej trochu rozvinie) pred priamočiarosťou zachraňuje výborný záverečný boj v "púštnom" labyrinte, ktorý dej posunie do priamej konfrontácie s klanom Jagjú a najmä vodcom Recudóom, ktorý dostal nového predstaviteľa. Hudba je tentoraz skôr otravná a na dobu filmu príliš elektronická, kamera nové hry a nápady ako v predošlých dieloch veľmi neprináša. Celkovo je to asi najslabší diel zo série.

Z tohto dielu mám zatiaľ najrozporuplnejšie pocity. Spočiatku sa vyvíja perfektne, krvi je tu najmenej z doterajších dielov (čo nie je na škodu), ale dôraz sa kladie na príbeh - 2 počiatočné epizódky (odhaľujúce jednak krutosť japonskej spoločnosti a jednak Ittóovu ľudskejšiu stránku) vyústia ďalšou objednávkou a v závere sa všetko pekne spojí a výborne ukončí. Hry s kamerou a hudba opäť výborné. To, čo tento film kazí sú dve veci - prvou je absolútny technologicko-historický nezmysel - čiže revolvery. Nechápem, ako mohli tvorcovia do príbehu zo 17. storočia zakomponovať westernové revolvery (???) a tváriť sa, že zapadajú do obdobia. Ďalším problémom je záverečný boj - natočený je síce perfektne, aj to že je prehnaný sa dá prekúsnuť, rovnako aj to, že filmári úplne vynechali, odkiaľ Ittó nabral strelné zbrane do káry, ale to "čestné" seppuku, krvavý gejzír a záverečná pieseň už boli príliš a filmu skôr uškodili... Je to škoda, po dejovej stránke to vyzeralo na zatiaľ najlepší diel a až do záveru sa mi film páčil zatiaľ najviac z úvodnej Misumiho trilógie. Ale tie pištole sú fakt moc...

Technické nedokonalosti so zvukom z prvého dielu sú viac-menej odstránené, hudba je výborná, Wakajama dokazuje, že je s mečom ešte lepší, ako sa zdalo, erotika sa zredukovala, hry s kamerou sú zaujímavé a na film sa výborne pozerá. Film je oveľa krvavejší a brutálnejší ako prvý diel a je v ňom viac súbojov, ktoré sú síce prehnané (gejzíry striekajúcej krvi, odtínanie všetkého, čo sa len dá - od uší po nohy...), ale zároveň majú výbornú choreografiu, sú skvelo nasnímané, kvalitne zahraté a detailne ozvučené. Príbeh je jednoduchší ako v prvom diely, ale vzhľadom na dĺžku filmu nenudí a okrem brutálnych bojových scén prináša aj dojemný pohľad na vzťah hlavných postáv otca a syna a ich vzájomnú starostlivosť jedného o druhého. Výborné pokračovanie, ktoré prvý diel po dejovej stránke posunulo minimálne, ale ponúklo ďalší pohľad na éru Edo a priblížilo osudy a prežívanie hlavných hlavných protagonistov a ich obojstranné "dopĺňanie sa".

Skvelá a verná adaptácia výbornej mangy. Hudba je zaujímavá, kostýmy, výprava a kamera perfektne vyobrazujú danú dobu, ústredná dvojica je zahraná majstrovsky. Príbeh je jednak verný predlohe a zároveň je spracovaný pútavo, nenudí a presne zobrazuje krutosť panujúcu za časov obdobia Edo - od vrchných šľachtických vrstiev až po sedliakov a spodinu. Súboje sú dynamické, extrémne krvavé a brutálne (a samozrejme prehnané), vrcholom filmu je záverečná bitka, ktorej pánom je samozrejme hlavný hrdina, ktorého Wakajama jednak výborne zahral a ešte lepšie zvládol bojové scény, - so zbraňami zaobchádza majstrovsky. Napriek tomu to na 5* nie je a to z dvoch dôvodov - prvým je miestami slabé technické spracovanie, najmä zvuk - niektoré scény sú skoro bez zvuku na pozadí a vyzerajú pomaly ako nemý film. Druhým je stvárnenie úhlavného nepriateľa, ktorý nevyzerá ako šedá eminencia stojaca v tieni a ťahajúca za nitky, ale skôr ako starec po porážke - a to hlasom aj celým hereckým výkonom (+ niekoľko okatých hereckých výkonov ostatných hercov filmu tiež nepomáha). Napriek týmto malým detailom sú to silné 4* a film sám o sebe je výborným úvodom do série.