meave

Neobyčajní ľudia žijúci neobyčajným spôsobom na svojom vlastnom kuse zeme sú dôkazom toho, že šťastie aj neštastie je len pocit. Nepotrebujú peniaze, kreditky ani elektrinu. Dôležitá je láska, priateľstvo, pocit spolupatričnosti a pomoc. Depresia sprevádzajúca rodinu je len ďalším tmelom a dívať sa na nich je balzamom na dušu. Ľudia, ktorí sú tak prirodzení ako príroda sama, potešia každého komu sa zdá, že sa stále viac vzďaľujeme svojim koreňom.

Jedna za snahu - lebo razím trend, že aj snaha sa cení.

Nuž - asi chápem nadšenie ostatných, ale nejako ho nezdieľam. Nebolo to zlé, ale pripadala som si občas stratená v deji aj medzi postavami. Možno preto, že som nevedela do čoho idem som vôbec nechápala wocogo.Uletení mi pripadali, že sú už na obežnici a napriek sústredenému ostreniu zraku nedokážem rozoznať čo odomňa chcú. Ktovie..možno to bude na druhý pokus lepšie, ale náhliť sa s tým nebudem.

Je to omnoho slabšie /ako väčšina voľných pokračovaní/ ale Johana je stále Johanou. Trošku staršou, obúchanejšou, avšak stále odhodlanou nedať životu nič zadarmo. Páči sa mi táto plnokrvná baba aj s jej postojom a občasnými útekmi pred sebou. A som rada, že nakoniec nikto z nás neutečie..pretože samému pred sebou sa nedá.

Príbeh dievčaťa, aký sa odohráva denne. Niekedy má inú chuť, vôňu či farbu, ale stále je o naivite a túžbe. Jedného po lepšom živote, druhého po pôžitku. Dopyt - ponuka. Nakrútené pomerne jednoducho, bez omáčky - preto štyri *. Mohlo to byť lepšie - bolo by z čoho žmýkať.

Fajn film, dobrá hudba, skvelý Murray, ale predsa. Príbeh je príliš osobný, nostalgický a autorov. Pre diváka chýba širší rozmer i pohľad. Je to skôr romantika ako dráma. Revolúcia je pokazená, Fidel manipulátor, kráska obláznená.. chýba tomu hĺbka, prekvapenie, spád. Všetko je jasné od začiatku až dokonca. Škoda.

Nič človeka nezlomí viac ako láska...či skôr jej koniec. Bolesť, ktorá trhá vnútornosti nás zaskočí kedykoľvek. Schopnosť a spôsob s akým sa vyrovnávame so stratou je u každého iná. Famózna ukážka hereckého umenia Annette aj Júlie zo mňa vyžmýkala mnoho. Okrem iného závisť...že mi chýba grácia a predsavzatie..že nabudúce budem aj ja dáma. Aj keď nikto nevyhráva.

Nie že by sa na to vonkoncom nedalo dívať...máte dokonca bonus. Kľudne si popri tom môžete navariť, alebo prečítať knihu. To je asi najväčšie pozitívum tohoto snímku. Ostatné drobnosti pominiem. Slabota.

Živočíšnosť juhoamerických filmov je fascinujúca. Páčilo sa mi asi všetko. Od vášnivých vzťahov v rodinách až po spôsob, ktorým režisér oznamuje čas v jednotlivých dejových líniach. Prepletenec troch osudov, ktoré sa vzájomne stretajú len okrajovo, spája hlavne výrazná tragika. Neviem posúdiť, či je život na tomto kontinente skutočne tak dramatický, alebo je to len ich spôsob vnímania skutočnosti. Rada sa však z kresla dívam a užívam si búrku pocitov.

Simultánny preklad je strašná vec, ktorej by sa pravdepodobne podarilo zabiť takmer každý film. Som rada, že v tomto prípade to nevyšlo a vydržala som do konca. Nečítala som predlohu a ani som presne nevedela na čo sa dívam. Naozaj dobre spracovaný príbeh o posmrtnej existencii, o boji za seba. Každý z nás sa snaží občas precikať niečí obraz. Som rada, že občas sa to podarí, aj keď to vlastne nevyšlo...