Topco

Dobojované. Slovania skončili. Putovali dlho a ešte dlhšie stagnovali a stáli na mieste. Pokojne z toho mohla byť 6-dielna mini-séria s nahusteným dejom. Slovania si jednoznačne zaslúžili lepší scenár. Herecky by to lepšie u nás asi nevedelo byť a a tie dialógy (po formálnej i obsahovej stránke) – to je proste niečo, na čom musí značná časť slovenskej audiovizuálnej tvorby popracovať. Posledné diely nevytrhli Slovanov z celkovej biedy, ale aspoň sa bolo na čo pozerať a dostali sme nečakane akčnú záverečnú bitku ponorenú do hmly. Popri scenári tiež možno nebola šťastná voľba pracovať s až štyrmi režisérsko-kameramanskými dvojičkami. Záverom, naplnilo proroctvo jednej z kľúčových postáv: Avari už odtiahli do psej matere. Recenzia celého seriálu.  upravit

Záverečná epizóda už našťastie nepripúšťala priestor na dejovú vatu. Nutne sa diali veci a prirodzene sa uzatvárali hlavné aj vedľajšie linky. A často na štýl deus ex machina. Svoju rolu (celkom zábavne) zohral opäť Andy Hryc, ktorý mal s blížiacim sa koncom čoraz väčší priestor. Dočkali sme aj twistu a určite sa ani nenaplnili všetky predikcie divákov (spomeňme očakávaný súboj jeden na jedného u Maštalíra a Loja), čo je pre zmenu pochvalná zmienka. V samotnom závere sa však o slovo opäť hlásia klišé frázy a šťastlivé ukončenia...Technická stránka bola znova obstojná. Väčšina minutáže bola ponorená do hustej hmly, scéne dominovali tmavé tóny a ponurá atmosféra. Samostatnú pochvalu si zaslúži – na pomery Slovanov – nečakane akčná záverečná bitka. Meče sa tasili, šípy lietali a desiatky bojovníkov boli v sebe. Už žiadne cvičné choreografie pri ohníku.

Slovania od svojho začiatku kvalitatívne kolíšu na hrane neznesiteľného podpriemeru a znesiteľného (lepšieho) priemeru s občasnou iskierkou nádeje. Po predošlých dvoch častiach, ktoré naozaj predstavovali zlepšenie, sa seriál opäť ponoril do mútnych vôd šedého (pod)priemeru.

Slovanom treba uznať, že sa zlepšujú. A to už druhú časť po sebe. Kamera, hudba, réžia – veľmi dobre. Nahustený dej – lepšie. Herci – neutrál. Scenár a dialógy – zlé. Mne z toho začína vychádzať príjemný, miestami (aj nechcene) zábavný lepší priemer. Nutne však žiaľ dodať: na naše pomery.

Po tretí raz som mal nádejný pocit (vykresanie povestnej iskierky nádeje) a čo je o to viac potešujúce: re-la-tív-na spokojnosť prvýkrát prichádza v prípade tandemu Blaško – Adam. S odstupom času, jedna z najlepších častí, atmosferická a poetická.

Znova raz ide o epizódu, v ktorej sa väčšina vecí odkomunikuje v uši režúcich dialógoch. A príležitostná bojová akcia (celkovo, v doterajšom seriáli skôr výnimočná) pôsobí ako päsť na oko: umelo, akoby protagonisti len nacvičovali choreografiu.

Pre svoje pomalšie tempo, uchopenie témy a dejovú ukotvenosť si Kolibrík vyžaduje trpezlivého diváka. Odmenou je istota, že tvár mladučkej hrdinky vám zájde pod kožu a jej príbeh prinesie impulzy na premýšľanie a možno i rekapitulovanie istých životných kapitol. Je to príjemná úvaha o tom, že sa niekedy musí veľa úlomkov skla rozletieť a nejeden pomyselný i reálny most padnúť, aby prišlo svetlo. A prvé takéto obdobie je v živote dospievajúceho človeka vždy najťažšie. Solídny debut s decentnou filmáričnou, ktorý odporúčam len festivalovému a klubovému divákovi. https://www.kinema.sk/filmova-recenzia/37307/house-of-hummingbird.htm

Úvod i záver je parádny – expresionisticky – výtvarný, štylizovaný a atmosferický. V strede však veľa vaty. 2h sú na túto latku príliš. 3,5*

Za mňa nečakane nuda. Woody hrá týpka, vydávajúceho sa za autora, ktorý sa ocitol na čiernej listine a nemôže tvoriť pod svojím menom. Lákala téma mccarthismu, filmárske prostredie i Woody, ale žiaľ výsledok je s malým množstvom nápadov a bez švihu.

"Zakvitne prvá snežienka a Avari odtiahnu do psej matere!“