maddy

Russel Crowe si povedal, že nestačí, že natočí jeden priemerný exorcist horor, on chcel dokázať, že sa dá klesnúť ešte nižšie a tak natočil aj podpriemerný exorcist horor. Nudné, nezaujímavé a (pod)priemerné vo všetkých ohľadoch. Viac písmen na tento horor ani nemá význam plytvať. CELKOVO: 3/10

Vo všeobecnosti mi pokračovania vôbec nevadia, práve naopak. Pokiaľ sú kvalitné, tak rád uvítam aj desiaty film z tej iste série. To však nie je prípad Kung Fu Pandy 4. Spotrebné, zbytočné pokračovanie s priemernou animáciou, priemerným príbehom a priemerným humorom, ktoré pôsobí ako ten najgenerickejší animák, ktorý niekto vyprodukoval iba preto, lebo veď známejšiu značku ešte treba trochu podojiť. V závere je síce pár slušených animovaných akčných scénok, ale už to vôbec nie je taká Kung Fu Sranda ako napríklad prvý diel. Absolútne zbytočné pokračovanie, pri ktorom som mal celý čas pocit, že sa tu nikto vôbec nijako nesnažil a ktoré sériu nikam neposúva ... akurát tak ku dnu. CELKOVO: 5/10

Zaujímavá premisa, ktorá napadla pri sledovaní akéhoľkovek zombie hororu snáď každého a to tá, čoby sa stalo, ak by mŕtvi skutočne ožili a vrátili sa medzi nás, ale nie ako krvilačné beštie bažiace po mozgoch, ale jednoducho ako trochu prehnilé, živé mŕtvoly. Asi by nikto svojich milovaných nezačal strielať do hlavy, ale skôr by sme sa k nimi chovali ako postavy v tomto filme. Problém je však v tom, že celý tento nápad Handling the Undead nijako viac a zaujímavo nerozpracuje. Je to film, ktorý prakticky nemá žiaden príbeh, ani nosné postavy, nedopracuje sa k žiadnej myšlienke, ani vlastne k ničomu. Po celý čas sledujeme iba ponurú, pomalú, severskú atmosféru, ktorá mňa osobne síce baví, no čo z toho. To, že Handling the Undead nie je horor vôbec nevadí, je to čistokrvná dráma, resp. melodráma s hororovým motívom, akurát on ten film nie je ani poriadnou drámou. CELKOVO: 4/10

Niečo úplne iné než som čakal. A to čo som čakal malo skôr bližšie k hravým Príšerky s. r. o., no dostal som niečo čo by radšej chcelo byť ako Soul. Akurát Soul sa tej tématiky vyrovnávania so smrťou skrz animák pre deti chopilo o niečo nápaditejšie a zaujímavejšie. IF sa síce tématiky chytá jemne a s citom, no často skĺzne do takej tej prílišnej americkej sentimentality. Pre deti tak bude IF možno až príliš vážnym filmom, pre dospelých zase málo podnetným filmom. Vyrovnávanie sa so stratou blízkych pomocou imaginárnych kamarátov je zaujímavý koncept, no nedopracuje sa k nijako zaujímavému vyústeniu (hlavne ohľadom postavy Ryana Reynoldsa). Vo výsledku tak pár štandardných vtípkov, aby sa občas bavili aj deti, načrtnutých pár vážnejších tém pre staršie publikum, ale výsledný film je skôr priemerným animákom, ktorý je natočený až príliš bezpečne. A vlastne neviem, či má šancu tým pádom skutočne zaujať ktorúkoľvek skupinu divákov. Obidva na začiatku komentára menované animáky totiž robia čokoľvek z toho čo chce robiť IF mnohokrát lepšie. CELKOVO: 6/10

Na pomery slovenského filmu technicky/vizuálne slušne natočný film, aj s pomerne zaujímavým konceptom varenia fetu vo Vrakuni, a ktorý navyše vďaka striedmej stopáži aj veľmi rýchlo utečie. Akurát medzitým ponúka iba tisíckrát obohraný krimi príbeh s postavami, na ktorých vám nebude nijako záležať, ani vás ich osud akokoľvek zaujímať. Ono vlastne celá tá krimi zápletka je tu úplne nevyužitá, až zbytočná a film by mohol byť pokojne len o tom dealovaní drog a stačilo by to. Pokúša sa však zbytočne rozohrať viaceré línie (vyšetrovanie na polícii, životný príbeh hlavnej hrdinky, problematiku varenia drog), ale v ledva hodinu a pol dlhom filme vlastne žiadnu hlbšie nerozpracuje. Vo výsledku je to taký očakávaný sled príbehových zvratov, ktoré sme už videli inde a lepšie. Neurazí, nenadchne. PS: Slováci by sa však mali naučiť ako robiť mix zvuku pri filme, pretože tu dialógom polovicu filmu skutočne ledva rozumieť. CELKOVO: 5/10

Ishana Shyamalan sa očividne inšpirovala u svojho slávnejšieho otca, akurát sa však inšpiruje skôr v jeho horších kúskoch, než v tých lepších. The Watchers sa síce v úvode hrajú na inteligentný mystery koncept ... len aby ho s každou pribúdajúcou minútou dopracovali v závere až k takmer rozprávkovému vyústeniu s okrídlenými, lietajúcimi babkami, ktoré sú akýmisi polo-Elfami, lol. Vo výsledku tak horor, ktorý sa v prvej polovici tvári tajome ako hrad v Karpatech, ale v druhej polovici sa dopracuje skôr k smiešnej blbůstke, než k čomukoľvek zaujímavému, tobôž inteligentnému. Na jeden krát usledovateľné, ale vraciať sa k tomu nemá absolútne žiaden zmysel. CELKOVO: 5/10

Do tretice to isté. Čo mne osobne neprekáža, pretože som fanúšik tejto série a ten koncept "musíme byť potichu" na mňa stále funguje, akurát Day One sa už možno až príliš opakuje a napriek veľkým prísľubom ide vo všetkom tak na pol plynu. Samotný "Day One" je pomerne nevyužitý a zo začiatku invázie tu vidíme minimum a film sa rýchlo presúva skôr do režimu komornejšej drámy ako predošlé filmy. Má však zaujímavý nápad s umierajúcou hlavnou hrdinku - skvelá Lupita Nyong'o (to nie je spoiler, keďže divák sa to dozvie v prvej sekunde filmu), ale ten prakticky rozpracováva úplne očakávaným smerom - v úvode ho načrtne, až sa dopracuje k absolútne predvídateľnému melodramatickému vyústeniu, ktoré vie každý odhadnúť asi po minúte filmu. Medzitým ponúkne v rámci série pár štandardných naháňačiek s monštrami, u ktorých sa variuje do nekonečna ten istý koncept - niekam ideme, do niečo zakopneme, zaútočia mimozemšťania - ale fakticky neprináša ani minimum ničohé nového, iného. Osobne mi to síce nevadí, ale tam kde John Krasiniski dokázal v predošlých dvoch filmoch ešte tažiť s neopozeraného námetu, tu Michael Sarnoski ponúka doslovné more of the absolutely same. Očakávania tu boli rozhodne vyššie. Vo výsledku tak typický prírastok do Quiet Place konceptu, ktorý nerobí nič zle, ale zároveň je najslabším dielom a ďalší (vraj finálny) počin by už skutočne potreboval robiť čokoľvek aspoň trochu inak. CELKOVO: 6/10

Najpomalší slasher v histórii hororu a film, ktorý v podstate klame telom. Celá tá premisa "natočili sme horor z pohľadu vraha" sa totiž vyskytuje iba v pár scénach, zvyšok je v podstate štandardná vyvražďovačka v lese, ale vyvražďovačka, ktorá je nesmierne pomalá (pokiaľ vás polovicu filmu nebaví pozerať na chodiaceho mutantíka pomedzi stromi), samotný vrah nie je nijako zaujímavý, ani ikonický, a celému tomu trestuhodne chýba akékoľvek napätie, takže sa všetky vraždy stanú úplne nevzrušivo, kde sa režisér snaží akurát tak šokovať pár komickým gore. Vo výsledku tak s prižmúrením všetkých očí akurát tak zaujímavé žánrové cvičenie, ktoré by však vystačilo na 15 minútový kraťas, no v celovečernej stopáži nemá okrem extrémnej nudy čo ponúknuť. CELKOVO: 3/10

Uf, tak takto sme sa už dlho so žiadnym filmom neminuli a tie nadšené recenzie na RottenTomatoes fakt nechápem. I Saw the TV Glow je priam definícia do seba zahľadenej indie vyhoneniny, ktorá absolútne nefunguje ako horor, ani ako dráma. Občas sa síce vyskytne náznak nejakej podivnej mystery atmosféry, ale Jane Schoenbrun to celé, podobne ako v jej predošlom nefunkčnom filme, nevie vôbec ukočírovať. Pre mňa je len najmenej zaujímavejšou súčasnou "hororovou" režisérkou, ktorej režíjnu kariéru nemienim ďalej viac sledovať. Neucelené, nezaujímavé, rozhádzané vo svojom rozprávaní, v tom čo chce filmom vlastne povedať, s množstvom odbočiek a tém, ktoré nikam poriadne nevedú iba naťahujú stopáž, ale celé sa to pritom po celý čas tvári strašne dôležito, ako keby Schoenbrun točila ten najkultovejší film za tento rok. 100 minút utrpenia a to inak indie tvorbu preferujem. CELKOVO: 3/10

Blood and Honey odpadového režiséra Rhysa Waterfielda, ktorý točí C-éčkové filmy ako Demonic Christmas Tree alebo Dinosaur Hotel akýmsi omylom minulý rok zablúdil do kín a ešte väčším omylom zarabil aj nejaké peniaze, takže si tento režisér povedal, že tých omylov je akosi málo a naservíroval nám pokračovanie, ktoré má síce o niečo väčší rozpočet, no rovnakých neschopákov za kamerou, aj pred ňou. Vo výsledku je síce dvojka oproti jednotke o niečo málo lepším filmov, ale to je ako keď máte akútny průjem štrvnásťkrát za deň a následne ho máte iba dvanásťkrát. Trochu poteší, ale stále poriadne na hovno. Takže sme dostali zase film, ktorému chýba akýkoľvek nadhľad a prvú hodinu sa berie neskutočne vážne a so všetkou serióznosťou servíruje príbeh o zmutuvanom Mackovi Pu, aby v záverečnej pol hodine ponúkol nejaké to gore s absolútne debilnými postavami. Toť celé. Ešte viac ako celý tento film ma však desí predstava, že dostaneme tzv. Poohniverse. Rhys Waterfield je fakt filmovým stelesnením grcu. CELKOVO: 2/10