maddy

Steven Spielberg, Halle Berry, sci-fi ... priam ukážková kombinácia, avšak po pilote mám skôr rozpačité pocity. Námet o astronautke, ktorá sa z trinásťmesačnej sólo misie kdesi na orbite vrátila tehotná znie síce zaujímavo, ale výsledok je značne neoriginálny. Scény zo Zeme len využívajú motívy (detskí roboti) Spielbergom už oveľa hlbšie prepracované v jeho filme AI: Umelá Inteligencia a scény z vesmírnej stanice sú síce spracované prvotriedne a pripomenú nedávnu Cuarónovú Gravitáciu (hlavne štýlom nasnímania), ale celá tá záhada sa zatiaľ javí ako jedno veľké klišé. Dej toho dosť odhaľuje už v prvotnej epizóde a cesta, ktorou sa seriál vybral je až príliš z ranku „mystery“ ako sci-fi. Možno má celá tá zápletka pripravený prepletený príbeh, ale zatiaľ o tom dosť pochybujem. Ono to totiž vyzerá ako nafúknutá bublina, kvázi zamotané sci-fi, ktoré je však od prvého momentu predvídateľné a ponúkne len rokmi omieľané žánrové klišé. Každopádne ešte sa môžem mýliť. Pilot bol svižný, upútal pozornosť, občas navodil až zimomriavkové pocity (stretnutie vo vesmírnej stanici), občas sa niesol typicky v klasickom spielbergovskom „celorodinnom“ duchu a aj tie všemožné seriálové klišé (záhadná postava v závere) viac menej fungovali. Extant má navyše na televíznu produkciu prvotriedny vizuál, kde sa tým „sci-fi svetom“ rozhodne nešetrí (aj keď hudba je občas nevhodne zvolená). Zatiaľ som však v miernych rozpakoch, toto sa totiž môže hravo pretaviť do hlúpeho sci-fi béčka, nad ktorý budú všetci krúžiť očami, ale aj do pomerne odvážneho sci-fi, ktoré sa nebude báť preskúmať aj kontroverznejšie otázky (pár náznakov by bolo už v pilote, napríklad debata o viere/duši). Trocha sa však obávam, že Spielbergová produkcia a hlavne celoštátna televízia (predsa len nie sme na kabelovke, kde si americké televízie dovolia aj odvážnejšie témy) to budú s ďalšími epizódami tlačiť skôr do takého „good-feeling/neškodného sci-fi pre celú rodinu“. Uvidím po dvoch mesiacoch, či som sa v komentári mýlil (rád by som sa) alebo sa obavy potvrdia. / Edit po celej sérii, tak bohužiaľ z Extant sa stal čistý priemer. V mnohých momentoch až hlúpy scenár plný naivných situácii a aj tých pár odvážnejších myšlienok je ihneď zabitých tým, že seriál sa vybral cestou "scii-fi pre celú rodinu". CELKOVO: 2,5* (5/10)

Homeland naruby. Aj takto by sa dal označiť nový seriál Tyrant pojednávajúci o americkej rodine usadenej z rôznych dôvodov kdesi vo fiktívnej zemi na Blízkom východe. Má ho však na starosť Gideon Raff – otec Homelandu – takže Tyranta nie je možné odsúdiť len ako kopírku, prípadne vykrádačku slávnejšieho bračeka. Na to je Raff až príliš dobrý scenárista a Tyrant až priveľmi osobitý seriál. Vďaka tomu, že sa prakticky celý odohráva kdesi v arabskej zemi sa dostatočne odlišuje od akejkoľvek seriálovej konkurencie, ale navyše dokáže po celý čas pôsobiť autenticky. Bez zbytočných príkras, adorovania amerického národa alebo zbytočného znevažovania Arabov. Predstavuje svet, ktorý je americkému, aj európskemu divákovi síce vzdialený, ale vo svojej podstate nie až tak cudzí (ľudia sú vo svojej podstate všade rovnakí). Rozohráva spletitú hru rodinných vzťahov, pod ktorými tkvejú nevyriešené spory. Jedná sa skôr o taký politický thriller, ale aj napriek absencii akejkoľvek výraznej akcii drží diváka neustále v napätí dusnými rozhovormi, nelichotivou situáciou, v ktorej sa postavy ocitli, ale aj kontroverznými témami, ktoré ešte len budú mať fatálny dopad (postava syna). Po štyroch epizódach nie je Tyrant ani v najmenšom predvídateľný a v podstate si netrúfam povedať akou cestou sa scenár vyberie. Možností na ďalšie dejové zvraty tu je totiž mnoho. Nebojím sa ho označiť za lepší ako v prípade Homelandu. Pokiaľ takto bude pokračovať aj naďalej (zatiaľ nie je najmenší dôvod, aby nie) tak Tyrant môže okupovať priečky najlepších seriálov tohto roka spoločne s True Detective a Fargo. Tyrant sa totiž javí ako drsný a nekompromisný seriálový prírastok, ktorý si servítku pred ústa a ruky pred oči rozhodne nedáva. Vyhýba sa klišé a udalosti neprikrášľuje. A to som ešte nespomenul vynikajúcich hercov ako napríklad Ashraf Barhom v úlohe slizkého Jamala alebo typovo skvelo zvoleného Adama Raynera, čo by jeho zatiaľ pokojného brata, ktorý však v sebe dusí nepríjemné tajomstvá. Zatiaľ seriálové prekvapenie roka, nakoľko od Tyranta som vôbec nič neočakával, ale nakoniec by bola veľká škoda ho vynechať. Stanica FX sa zatiaľ javí záruka kvality: Fargo, Tyrant, American Horror Story, takto má v dnešnej dobe vyzerať televízia, ktorá chce divákov zaujať kvalitou! Aj Tyrant môže po celej sérii s desiatimi epizódami pokojne získať plné hodnotenie. Tu sú vyhliadky viac ako nádejné. / Edit: po celej sérii musím skonštatovať, že v závere to jemne stráca silu, niektoré témy vyšumia do stratena (syn) a objaví sa tam úplne zbytočná a otravná postava sestry, ale to sú len drobné výčitky. Stále kvalitka. CELKOVO: Season 1 = 4* (8/10)

Halt and Catch Fire: „an early computer command that sent a machine into a race condition, forcing all instructions to complete for superiority at once. Control of the computer could not be regained.“ ...bla bla bla. Pútavý, na poli seriálovej tvorby neopotrebovaný námet o počiatku počítačovej revolúcie v 80. rokoch. V prvom rade však dráma o obyčajných ľuďoch, nie prednáška z IT. To je nový dobový seriál z dielne AMC. Aj keď ma táto téma okolo počítačov zaujíma (avšak neviem povedať nakoľko je historicky presná, no odhadoval by som, že skutočných udalostí sa seriál zase až tak nedrží), tak si nemôžem pomôcť, ale na mňa to zatiaľ nezapôsobilo. Rozjazd je dosť pomalý, síce predstaví hlavné postavy, ale mne sa nepodarilo napojiť ani na jednu z nich a nezafungovala na mňa ani tá retro osemdestiaková atmosféra (popravde okrem starších typov automobilov a herných automatov som nepostrehol rozdiel oproti dnešku). Uznávam, že je to kvalitne napísaná dráma a nerds budú pri nej pravdepodobne s radosťou ťukať do klávesnice, ale ja sa všeobecne na HaCF nechytám a nenachádzam dôvod na ďalšie sledovanie. Nie z dôvodu, že by bol Halt akokoľvek zlý, len pre mňa pomerne nezáživný a nedostatočne pútavý na to, aby som s ním trávil dlhé hodiny života. Hlavne, keď seriálová konkurencia je v dnešnej dobe tak silná. Ale musím uznať, že štýlovejšie úvodné titulky som dlho nevidel, tie si však môžem prehrávať v šmyčke aj na youtube. 3* (6/10), ale prvú sériu sa mi určite nepodarí dopozerať do konca

Už aj Francúzi si prznia klasiky. Teda skôr by sa hodilo označenie klasiku našich babičiek. Napriek tomu nemám proti pôvodnej filmovej Angelike nič. Obzvlášť ten film síce neadorujem, ale ani ho neodsudzujem. Vo svojej dobe svoje opodstatnenie má. Nemám nič ani proti podobným kostýmovým romancám, aj keď ich prioritne nevyhľadávam. Avšak novodobá Angelika zlyháva aj v tých najzákladnejších rovinách. Neexistujú v nej motivácie hrdinov, emócie sú na bode mrazu, vzťah s Angelikou nemá žiadnu iskru, všetky postavy sú nesympatické, rozhovory absolútne nepodstatné a samotný dej zbytočný. Film nemá žiaden spád, tempo viazne od úvodných sekúnd a dielo skazy dotvára nekonzistentný strih scén. Jednoducho fraška, ktorá snáď ani nikto nemohol myslieť vážne. Bohužiaľ myslel a tak sa to tvári ako seriózny „remake“. Neskutočne nezáživné, otravné a dementné. Ani to nemám chuť ďalej komentovať. CELKOVO: 0,5* (1/10) aj to len zo cti ku kultovému statusu pôvodnej Angeliky

Silná téma pretavená do slabého filmu. Devil's Knot síce pojednáva o skutočnom prípade zabitých detí a veľmi by chcel byť ponurým thrillerom a zároveň srdcervúcou drámou avšak výsledkom je len suchý, ťažkopádny (nebyť hercov takmer až televízne pôsobiaci) film bez akéhokoľvek napätia, ktorý sa divákovi napriek takto silnej téme nedostane ani na chvíľu pod kožu. Zo začiatku divák ešte čaká pôsobivý, nervy drásajúci thriller, ale ten sa rýchlo mení na obyčajnú súdnu drámu, ktorá len dosť nepresvedčivo podá niekoľko faktov a končí rovnako nemastne neslane. Po celý čas to je monotónne a mrazivá atmosféra sa dostaví až pri záverečných titulkoch filmu týkajúcich sa celého prípadu a to už je veru sakra neskoro! S lepším režisérom mohli byť z Devil's Knot pokojne aj druhý Prisoners (navyše s omnoho silnejším dopadom, keďže sa jedná o reálnu udalosť), takto to je len ničím výnimočná krimi bez atmosféry. A ani tí herci veľmi nezaujali. Colin Firth mi popravde do úlohy vôbec nesadol a pri Reese Witherspoon (aj napriek tomu, že si nemyslím, že je zlá herečka) som si povedal, že jej možnosti končia u Pravej blondínky. Ale to zvaľujem opäť na zlé vedenie režiséra. CELKOVO: 2,5* (5/10)

Tu by som mohol pokojne skopírovať môj komentár pri filme Devil's Knot, len zameniť mená hercov/režiséra. Railway Man je (opäť) film pojednávajúci o skutočnej udalosti – v tomto prípade o stavbe železnice v Thajsku. A opäť film tak ťažkopádny, odťažitý, že nemá najmenšiu šancu zaujať diváka. Iba stroho, suchopádne popisuje udalosti a tak ani nie je možné sa zblížiť s ktoroukoľvek postavou. Dokonca aj scény mučenia a krutého zaobchádzania tu absolútne nefungujú a divákovi je osud hlavného hrdinu úplne ukradnutý. Aj keď je ten príbeh v jadre silný, tak vývoj vzťahu dvoch vojnových veteránov nedokáže zaujať a od začiatku je predvídateľný. Keby podobný námet dostal na stôl niekto schopnejší (viem si predstaviť napríklad Darabonta), tak sme tu možno mohli mať aj kandidáta na tohtoročného Oscara a skutočne prvotriednu historickú drámu o sile priateľstva. Takto to je však len film bez gradácie, s vykonštruovaným príbehom. Čo potom z toho, že tu je solídna výprava s krásnymi scenériami, štandardne dobrá Nicole Kidman a skvelý Colin Firth, keď všetko je divákovi tak nejako jedno. CELKOVO: 2* (4/10)

Woodyho Allena ako režiséra mám rád, taktiež aj v jeho filmoch decentný a inteligentný humor. Natešený zo Sleepera som od dnes už kultového „sexu“ pravdepodobne čakal priveľa, pretože nakoniec sa z neho vykľula pre mňa jedna z najslabších Allenoviek. Nie je to síce vyslovene zlé, ale typický allenovský intelektuálny humor tu nahrádza skôr hŕstka trápnosti (transvestita) a v mnohých prípadoch až nechutností (obzvlášť pri druhom príbehu s ovcou som nevedel, či sa smiať alebo od zúfalstva to vypnúť). Nie, toto je pre mňa veľké sklamanie a nechápem ako Everything You Always Wanted To Know About Sex * But Were Afraid To Ask nabralo taký kultový status. Snáď len v tom čase pár kontroverznými témami. Inak na filme nevidím nič, čo by stalo za to ho zaradzovať medzi akékoľvek kulty. Allen má omnoho lepšie filmy. Z tohto som akurát v rozpakoch, pár svetlých momentoch to má, ale tie sú následne vyvážené humorom z tretej cenovej, čo by som čakal u iných, ale u Allena teda rozhodne nie. A nech mi nikto pri tomto nehovorí o akejsi spoločenskej kritike, nedajbože presahu! Pretože skutočne nemienim hľadať niečo podobné vo filme, v ktorom sa súloží s ovcou (aj keď nie explicitne). A to nie som vôbec žiaden puritán. CELKOVO: 2,5* (5/10)

Typický Lindelof. Štrnásťtisícdvestošesť otázok a ani jedna odpoveď. Vo svojej podstate veľmi snaživé, ale veľmi domotané. Postavy sú síce rozumne rozvrhnuté, ale chýba ústredná dejová línia, ucelenejší koncept a príbeh si potrebuje vytýčiť smer, ktorým sa budem uberať. Zatiaľ to je totiž zmes dvadsiatich odlišných postáv, o ktorých sa divák nič nedozvie. Tajomná atmosféra funguje a v jadre ma to neuveriteľne navnadilo tento svet detailnejšie preskúmať a zápletku rozlúsknuť, ale obavy do budúcna sú viac ako oprávnené. Leftovers by chvíľu chcelo byť ako kultové Twin peak, chvíľu ako Lost a ja to vidím zatiaľ tak, že Lindelof sa z toho znova „vyzuje“ rovnako ako v prípade Lostu a bude divákov len ťahať za nos a nezmyselne sa ukájať nad tým ako sú z jeho scenára všetci úžasne zmätení, až to dopadne ...veď všetci vieme ako. Hlavne po tom, čo aj samotný Lindelof na každej promo akcii k Leftovers hlása, že odpoveď nie je potrebné vedieť, dôležité sú iba postavy. To sú, ale najprv by nám musel bližšie predstaviť aspoň jednu z nich. Zatiaľ sa to prezentuje ako niečo super premyslené, super záhadné, ale či sa to aj zvládne rozumne vysvetliť? Toť otázka! Blud bez zmyslu totiž dokáže napísať takmer každý. Dať tomu opodstatnenie už však chce talent. Sám som zvedavý, čo napíšem po celej sezóne. Zatiaľ vôbec neviem, veľmi rozporuplné, zároveň však záhadne pútavé. Aj keď od Berga na režisérskej stoličke by som čakal „akčnejšie“ poňatie. Toto by sa skôr hodilo takému Villeneuveovi. Zatiaľ volím z hodnotenia zlatý stred. CELKOVO: Season 1 = 3* (6/10)

Módna vlna klasických rozprávok v novej veľkolepej fantasy podobe už prišla z Ameriky aj do Európy a ako prvý reagujú Francúzi s Kráskou a Zvieraťom. Osobne som sa na film tešil hlavne kvôli Gansovi. Jeho Silent Hill považujem za najlepšiu videohernú adaptáciu, ktorá ide ruka v ruke so skvelým temným vizuálom. Po tých rokoch som sa preto tešil ako Gans opäť popustí uzdu svojej fantázie. Bohužiaľ sa zase raz ukázalo, že Gans je síce dobrý „maliar“, ale priemerný režisér. Opäť maľuje prekrásne obrazy a predstavuje veľkolepú výpravu, hrá sa s každou farbičkou, ponúka úchvatné kostými a celkovo vtláča tomuto obohranému príbehu nápadmi hýriaci fantasy vizuál. Ale čo z toho, keď celé toto opulentné pojatie je na hrane gýču a nemá opodstatnenie v príbehu. Gans síce pláca do obrazu jeden vnemový podnet za druhým, ale samotný príbeh mu nedáva najmenší zmysel. Scény na seba nekonzistentne nadväzujú, ani takto jednoduchý dej nedokáže zmyselne podať, aby bolo badať odkiaľ a kam smeruje. Navyše absolútne nefunguje chémia medzi ústrednou dvojicou, nebadať kedy vlastne k sebe získali sympatie a aj všetky dialógy medzi nimi sú skôr nepodstatné. Celé je to potom zbytočne zaobalené do retrospektívneho rozprávania, ktorá je prehľadné od prvého momentu. Gans má síce fantáziu hodnú dvadsiatich ďalších ľudí, ale nepozná mieru. Vo vlastných nápadoch sa stráca, hádže jeden za druhým bez toho aby si rozmyslel, či sa do filmu hodia. Raz zobrazuje úplne nahú lesnú vílu a občas sa snaží temnejšie podať príbeh, aby inokedy mohol predvádzať infantilné scény so zakliatymi psami. Otázne je pre koho je potom táto verzia určená? Pre dospelých bude priveľmi infantilná, ale pre deti zase zbytočne vážna. V závere Gans neustriehol cit a chcel by predvádzať až megalomanskú šou (scény s veľmi chabými CGI obrami), ale na to evidentne nemá rozpočet. Vznikol tak len nechutne predigitalizovaný, nekonzistentný, nezaujímavý mix všetkého možného. Chvíľu sa tvári dospelo ako Snehulka a Lovec, chvíľu infantilne ako nový Vládca Oz, ale v jeho jadre sa skrýva len ťažko nezvládnutý projekt. CELKOVO: 2* (4/10)

Toto mi teda vôbec nesadlo. Podobne alternatívne, minimalistické filmy mi síce absolútne nevadia a napríklad taký atmosférou veľmi podobný nedávny Only Lovers Left Alive som si užil plnými dúškami, avšak Under the Skin je len zdĺhavý a monotónny úlet, respektíve pokus o art s dejom o nekonečnom jazdení v dodávke a pozeraní do blba. Chápem, že Glazer nie je prototyp komerčného režiséra, ktorý by sa prispôsoboval požiadavkám akéhokoľvek štúdia alebo vkusu diváka, ale na mňa tento jeho pokus nefungoval. Zo začiatku síce vtiahne, ale problém nastane hneď po 10. minútach, keď zistíte, že v podobnom štýle sa bude pokračovať až do konca. Atmosféru má hypnotickú, ale len v tých pár surrealistických scénach odohrávajúcich sa v úplnej tme (temnote?), soundtrack dobrý a vizuál opojný (hlavne spomínané scény v tme a záver v zasneženom lese), to však nestačí a všetko veľmi rýchlo omrzí, keďže tu nie je nič viac. A nepomôže tomu ani nahá Scarlett. Dokonca mi to neprišlo ani veľmi náročné na pochopenie (keďže je tu dohromady tak jedna zaujímavá myšlienka), ale za tých sto minút života táto kvázi sci-fi nuda nestojí. Vo výsledku to je totiž neprístupný, ťažko stráviteľný film určený len pre VEĽMI úzku skupinu divákov. A ja som vlastne aj rád, že do nej nepatrím. Pokiaľ sa má v dnešnej dobe považovať toto za „umenie“, tak ďakujem pekne. Pripomína mi to tie „maľby“ - jednoducho len plátna natreté na červeno, v ktorých sa následne významovo hľadá takmer až zmysel bytia. CELKOVO: 2* (4/10) – aj to len za nahú Scarlett, tých pár surrealistických scén v tme a úplný záver filmu. Ak už alternatívu tak radšej v podobe Jarmuscha. PS: k tomu ma ešte po celý čas iritovala aj tá otrasná škótska angličtina.