maddy

Módna vlna klasických rozprávok v novej veľkolepej fantasy podobe už prišla z Ameriky aj do Európy a ako prvý reagujú Francúzi s Kráskou a Zvieraťom. Osobne som sa na film tešil hlavne kvôli Gansovi. Jeho Silent Hill považujem za najlepšiu videohernú adaptáciu, ktorá ide ruka v ruke so skvelým temným vizuálom. Po tých rokoch som sa preto tešil ako Gans opäť popustí uzdu svojej fantázie. Bohužiaľ sa zase raz ukázalo, že Gans je síce dobrý „maliar“, ale priemerný režisér. Opäť maľuje prekrásne obrazy a predstavuje veľkolepú výpravu, hrá sa s každou farbičkou, ponúka úchvatné kostými a celkovo vtláča tomuto obohranému príbehu nápadmi hýriaci fantasy vizuál. Ale čo z toho, keď celé toto opulentné pojatie je na hrane gýču a nemá opodstatnenie v príbehu. Gans síce pláca do obrazu jeden vnemový podnet za druhým, ale samotný príbeh mu nedáva najmenší zmysel. Scény na seba nekonzistentne nadväzujú, ani takto jednoduchý dej nedokáže zmyselne podať, aby bolo badať odkiaľ a kam smeruje. Navyše absolútne nefunguje chémia medzi ústrednou dvojicou, nebadať kedy vlastne k sebe získali sympatie a aj všetky dialógy medzi nimi sú skôr nepodstatné. Celé je to potom zbytočne zaobalené do retrospektívneho rozprávania, ktorá je prehľadné od prvého momentu. Gans má síce fantáziu hodnú dvadsiatich ďalších ľudí, ale nepozná mieru. Vo vlastných nápadoch sa stráca, hádže jeden za druhým bez toho aby si rozmyslel, či sa do filmu hodia. Raz zobrazuje úplne nahú lesnú vílu a občas sa snaží temnejšie podať príbeh, aby inokedy mohol predvádzať infantilné scény so zakliatymi psami. Otázne je pre koho je potom táto verzia určená? Pre dospelých bude priveľmi infantilná, ale pre deti zase zbytočne vážna. V závere Gans neustriehol cit a chcel by predvádzať až megalomanskú šou (scény s veľmi chabými CGI obrami), ale na to evidentne nemá rozpočet. Vznikol tak len nechutne predigitalizovaný, nekonzistentný, nezaujímavý mix všetkého možného. Chvíľu sa tvári dospelo ako Snehulka a Lovec, chvíľu infantilne ako nový Vládca Oz, ale v jeho jadre sa skrýva len ťažko nezvládnutý projekt. CELKOVO: 2* (4/10)

Toto mi teda vôbec nesadlo. Podobne alternatívne, minimalistické filmy mi síce absolútne nevadia a napríklad taký atmosférou veľmi podobný nedávny Only Lovers Left Alive som si užil plnými dúškami, avšak Under the Skin je len zdĺhavý a monotónny úlet, respektíve pokus o art s dejom o nekonečnom jazdení v dodávke a pozeraní do blba. Chápem, že Glazer nie je prototyp komerčného režiséra, ktorý by sa prispôsoboval požiadavkám akéhokoľvek štúdia alebo vkusu diváka, ale na mňa tento jeho pokus nefungoval. Zo začiatku síce vtiahne, ale problém nastane hneď po 10. minútach, keď zistíte, že v podobnom štýle sa bude pokračovať až do konca. Atmosféru má hypnotickú, ale len v tých pár surrealistických scénach odohrávajúcich sa v úplnej tme (temnote?), soundtrack dobrý a vizuál opojný (hlavne spomínané scény v tme a záver v zasneženom lese), to však nestačí a všetko veľmi rýchlo omrzí, keďže tu nie je nič viac. A nepomôže tomu ani nahá Scarlett. Dokonca mi to neprišlo ani veľmi náročné na pochopenie (keďže je tu dohromady tak jedna zaujímavá myšlienka), ale za tých sto minút života táto kvázi sci-fi nuda nestojí. Vo výsledku to je totiž neprístupný, ťažko stráviteľný film určený len pre VEĽMI úzku skupinu divákov. A ja som vlastne aj rád, že do nej nepatrím. Pokiaľ sa má v dnešnej dobe považovať toto za „umenie“, tak ďakujem pekne. Pripomína mi to tie „maľby“ - jednoducho len plátna natreté na červeno, v ktorých sa následne významovo hľadá takmer až zmysel bytia. CELKOVO: 2* (4/10) – aj to len za nahú Scarlett, tých pár surrealistických scén v tme a úplný záver filmu. Ak už alternatívu tak radšej v podobe Jarmuscha. PS: k tomu ma ešte po celý čas iritovala aj tá otrasná škótska angličtina.

Totálny masaker! Na začiatok ozrejmím, že vôbec nie som fanúšikom prvého Mŕtveho snehu, ktorý považujem len za podpriemerný, značne nevtipný, ničím zaujímavý mix komédie a zombie hororu, navyše v dosť amatérskom prevedení a slabými trikmi, a práve preto som k pokračovaniu pristupoval s veľkou dávkou skepticizmu. Dvojka je však niekoľkonásobne veľkolepejšia, hlučnejšia, akčnejšia, vtipnejšia, profesionálnejšia a oveľa nekorektnejšia, až tak, že zákonite musí potešiť každého fanúšika žánru. Film prakticky nemá hluché miesto a je z neho cítiť neskutočný zápal pre látku. Prekypuje skvelými nápadmi, odkazuje na iné filmové klasiky, do toho ešte mieša aj popkultúrne odkazy (Star Wars) a zo všetkého si robí neuveriteľnú srandu. Na rozdiel od takej americkej produkcie si tá nórska navyše môže dovoliť nemať akýchkoľvek zábrany. Čo by bolo inde tabu, na to sa tu neberie najmenší ohľad. Nešetria sa deti, dôchodcovia, postihnutí, rodiny, kňazi, jednoducho nikto a nič nie je filmu sväté. Rovnako nekorektný je k Nemcom, k Rusom ako aj k Nórom. A vyžadovalo si to skutočnú dávku odvahu niečo podobné natočiť. Splatterové scénky sú už tento krát na profesionálnej úrovni a s pribúdajúcimi minútami film od na rozdiel od jednotka naberá čoraz epickejší nádych (tank!). Vidieť do čoho Wirkola správne zainvestoval výplatný šek za amerického Janka a Marienku. Vynikajúco vyvážaná komédia a pri „horore“ som sa už dlhé roky, ak nie desaťročia takto nenasmial. Bavil som nepretržite po celých 100 minút a to ani nie som výrazný fanúšik podobných splatteroviek a v podstate ani hororových komédii. Samozrejme, ten námet s naci-zombíkmi a rusákmi je nadmieru prepálený, ale tu sa nikto na nič viac ani nehrá! Wirkola si je vedomý aký „idiotský“ námet má v rukách a tú „podradnosť“ si užíva plnými dúškami. Pre cieľovku hotové orgie, pre ostatných len úchylná hovädina. Ale kto iný by si púšťal film s názvom Dead Snow. CELKOVO: 4* (8/10)

Zaujímavý, v hororoch zatiaľ nie až tak obohraný námet, bohužiaľ pretavený do pomerne „obyčajného“ filmu. Potenciál by tu pritom bol. (ehm, skutočný) Príbeh o zavelení v bani rozohráva celkom netradičnú hru. Postavy s dochádzajúcim kyslíkom začínajú mať halucinogénne predstavy a divák je držaný v napätí čo a kto ich tam vlastne vraždí. Film sa však len tak kĺže po povrchu, namiesto toho aby išiel v čomkoľvek do hĺbky. Skoro sa žiada premenovať ho na SURFACE, namiesto BENEATH. Prostredie zasypanej bane vyzerá dobre, ale žiaduce klaustrofobické pocity sa nedostavujú. Halucinácie sú nápadité, ale v podstate slúžia len na to, aby predviedli pár ľakačiek. A ani psychologickej stránke sa film vyšinutým postavám výrazne nevenuje - rozohráva síce halucinogénnu hru, ale tá slúži len na predvedie niekoľkých hororových scén. Vo výsledku tak film nie je ani jedným, ani druhým. Na jednej strane má celkom pútavý námet, prostredie a aj atmosféra v niektorých momentoch funguje, ale na tej druhej sa nemôžem zbaviť dojmu, že to je veľmi nezáživne, neambiciózne spracované. Podobných survival hororov bolo už natočených mnoho a tento mal na to byť niečím iným. Len by to chcelo väčšieho hororového guru na režisérskej stoličke a nie Bena Ketaia, ktorý už svojho času zabil sériu 30 Days of Night jej zbytočným pokračovaním. Beneath síce nie je žiadna tragédia, napriek tomu, že sa jedná o videofilm vôbec nepôsobí lacno a má aj slušných hercov, ale o nič viac ako neškodnú jednohubku sa nejedná. Neurazí, ale ani nemá čím nadchnúť. Záver síce držal pozornosť, ale kým sa k nemu film dopracoval skrz nezáživný úvod a len priemerný stred, tak už mi to bolo vlastne aj jedno. CELKOVO: 2,5* (5/10)

Dokument o amerických „urban legends“ (candyman, klauni, vrah pestúnok a pod.). Zaujímavá téma bohužiaľ pretavená do pomerne strohého spracovania. Reálne udalosti síce konfrontuje s tými „filmovými“, ale nepodáva to výrazne pútavou formou. Len faktograficky podáva informácie bez jediného prekvapenia alebo udivenia diváka. Chýbalo mi nejaké hlbšie sa ponorenie do tematiky alebo aspoň akékoľvek ozvláštnenie. Hororových fanúšikov neurazí, ani im neuškodí, ale nemôžem sa zbaviť dojmu, že takúto látku išlo spracovať omnoho nápaditejšou formou. Výsledná podoba Killer Legends totiž nikomu veľmi nič nedá. To, že žiadny „mysteriózny candyman“ nikdy neexistoval už všetci dávno vieme a skutočné kriminálne prípady nie sú ozrejmené o nič viac ako holými faktami. Napínavejšou formou dokážu podobné vraždy podať nočné krimi-dokumenty na Spektrum typu Crime Stories / Rekonstrukce Zločinu a pod. CELKOVO: 2,5* (5/10)

Jodorowsky rozhodne nepatrí medzi mojich obľúbených režisérov, videl som od neho len jeden film (zo šiestich celovečerných, hraných ktoré za 40. rokov natočil), ten najznámejší The Holy Mountain z roku 1973, ktorý však považujem za slušne povedané „umeleckú sračku“. Odhliadnuc od toho ma tento dokument veľmi príjemne prekvapil svojou vyrovnanosťou. Jodorowskeho zaslepene neprezentuje ako nepochopeného génia, ale ani nad tým kriticky neláme hůl ako nad starým bláznom. Áno, je to umelec srdcom aj dušou = čiže v podstate v tomto svete taký svojský šialenec. Ale šialenec prekvapivo veľmi sympatický, schopný rozumných myšlienok, ktorý vie presne čo robí a do najmenšieho detailu vie rozumne popísať svoju víziu (pre ktorú nemá problém obetovať ani vlastného syna :). Dokument sa nikomu a ničomu nepodriaďuje a v podstate až do záveru príjemne neutrálne vykresľuje cestu jedného skutočne ambiciózneho, avšak nikdy nezrealizovaného projektu. Chápe obidve strany – či už Jodorowskeho nadšenie alebo odmietanie štúdii (je si potrebné položiť otázku, či by do niečoho podobného akokoľvek vizionárskeho niekto vložil vlastné peniaze, keďže návratnosť v podobe nadšeného priatia verejnosťou by bola viac ako otázna). Obidva pohľady sa primárne nevylučujú, ani jeden nie je kritizovaný. V svojej podstate však tak smutná vizitka toho, že skutoční vizionári, ktorí sa nepodriaďujú aktuálnym trendom ostanú večne nedocenení, resp. aspoň počas ich života. Pôsobivý, netradičný, nestranný dokument pre každého filmového/sci-fi fanúšika, ktorý sa o filmy zaujíma aj trocha hlbšie. V závere už trocha silene všetkými možnými, nasilu vynútenými cestami prezentuje ako Jodorowskeho odkaz prenikol do rôznych ďalších filmov (Matrix, Alien, Blade Runner, Gordon atď.), nie v každom prípade sa však musí jednať o inšpiráciu jeho Dunov (teda aspoň ja s tým v niektorých prípadoch nesúhlasím, vynútený „odkaz“ sa dá nájsť všade). Akurát neviem čo je lepšie. Ak by tento projekt skutočne vznikol (a ja by som si ako v prípade Holy Mountain s Jodorowskeho réžiou zase raz nepotykal, prípadne by z toho vzniklo sci-fi béčko s nepochopeným spirituálnym odkazom v závere) alebo pokiaľ si ho na základe Jodorowskeho rozprávania a úžasných Moebiusových storyboardov poskladá každý v hlave sám podľa vlastnej fantázie. Mám pocit, že tá druhá forma je vlastne lepšia. CELKOVO: 4* (8/10) PS: a idem dohnať resty v podobe Fincherovej Duny, ktorú Jodorowsky síce zniesol pod čiernu zem, ale zato veľmi inteligentne a neurážlivo

Prvá kláda bola celkom neškodným krvavým historickým B-éčkom. Síce absolútne nič výnimočné, ale jednoducho taká neambiciózna rúbačka, ktorá na jedno pozretie cieľovku (including myself) slušne zabaví a tých 65% na CSFD je plne odpovedajúcich. Točiť k niečomu podobnému čoby len jedno pokračovanie je síce úplne zbytočné, ale evidentne mal niekto tú ambíciu, čiže voilà tu ho máme. Keď som si však prečítal, že ho opäť natočil Jonathan English, tak som sa po tých rokoch aj vcelku tešil na ďalšiu dávku toho istého. Predsa len podobné béčka sa dnes už prakticky ani netočia. Lenže, to by English nemohol za tie tri roky stratiť aj posledný kúsok súdnosti. Z prsta vycucaný príbeh by sa ešte dal odpustiť, o ten tu prakticky ani nejde. Horšie je, že všetky ostatné veci sú doslovne neodpustiteľné. Preč je tak charizmatický ústredný líder akým bol James Purefoy, tu ho nahrádza nevýrazný Tom Austen, k čomu mu sekunduje banda otravných a nepodstatných vedľajších postáv, ktoré len zdržujú dianie a sú navyše stvárňovaní treťotriednymi hercami. Preč je celkom slušný spád, Battle for Blood sa vlečie od prvej minúty, na akciu sa čaká nezdravo dlho a čo je najhoršie preč sú aj slušné bitky. Pokračovanie je natočené otrasne roztrasenou kamerou, ktorá diváka doslovne irituje, nemá jediný nápad, recykluje donekonečna tie isté udalosti a väčšina sa doslovne odohraje na jednej hradnej stene. K tomu občas užíva aj ohavné CGI efekty a celkový vizuál je neskutočne lacný, až mi pripomenul seriálového Herculesa z 90. rokov. Ten si aspoň uvedomoval svoju naivitu, zatiaľ čo druhej kláde chýba akékoľvek odľahčenie. Tu nie je o čo stáť. Toto by neobstálo ani vo vysielacom čase jedná hodina nočná na STV2/ČT2. A to som si niekedy myslel, že by z Englisha mohol byť aspoň zábavný rutinér, on je však otravný babrák. CELKOVO: 0,5* (1/10)

Jason Bateman sa postavil tradične pred kameru, ale tento krát aj netradične za kameru a natočil si vlastnú nekorektnú komédiu. Na rozdiel od iných „wannabe“ režisérov tento jeho počin dopadol vcelku prijateľne. Bad Words síce slovne nešetrí nič a nikoho, kadencia nadávok, urážok a sprostých slov je nezastaviteľná od prvej minúty, ale napodiv tým Bateman diváka vyslovene neuráža ako napríklad mnohé americké teenagerské komédie. Jeho drzý hlavný hrdina budí dokonca sympatie aj napriek tomu, že by ste mu za jeho správanie najradšej dali ľudovo povedané po papuli. Vedľajšie postavy potom oscilujú od otravných (reportérka), až po takmer kultové (vynikajúci indický chlapec Chaitanya!). Hlášky fungujú, vtip sa občas vydarí (hlavne Batemanove scény s odradzovaním súťažiacich), nezachádza do vyslovenej trápnosti (aj keď sexuálne scény s reportérkou sú vyslovene zbytočné), ani diváka neotrávi. Dokonca aj to tradičné záverečné moralizovanie a dôraz na rodinné hodnoty, ktorým sa film nevyhol sú na celkom znesiteľnej úrovni. Vo výsledku tak príjemná deväťdesiatminútová oddychovka na jedno pozretie, pokiaľ nie ste kto vie akí puritáni. Síce nič svetoborné, ale o to sa tu ani nikto zbytočne nesnažil. A pre lingvistov (English language rulz) takmer povinnosť, keďže sa dozvedia pár zaujímavých slov. Moje najobľúbenejšie odteraz bude Floccinaucinihilipilification. CELKOVO: 3* (6/10)

Prežijú len trpezliví diváci. Jarmusch je prešibanec a v dobe, keď sa z upírov stali masové sex-symboly namiesto hrôzostrašných tvorov (fuj, Twilight, napľujem na teba bez hanby aj po tisíc-a-prvý krát) prináša upíriu existencionálnu drámu do ktorej navyše angažuje Toma Hiddlestona a ja už vidím ako tie fanúšičky naslintané na nový Hiddlestonov film budú po 10. minútach nenávistne trhať plagáty z Brava a plakať nad tým, čo sa z to z ich Marveláckeho symbolu stalo. Only Lovers Left Alive je totiž artový film, určený skôr na festivalové premietanie pre úzky, špecifický okruh divákov. Prazvláštny, až zámerne dekadentný film s minimalistickou love story a hypnotickou atmosférou. Aj napriek tomu, že používa tú najlacnejšiu symboliku a okaté metafory, práve vďaka atmosfére funguje. V melancholickej, depresívnej nálade plynie celý čas, dejovo sa vyvíja len minimálne a postupne na seba nabaľuje až podivnú reflexiu spoločnosti, či už je to situovaním deja do vyľudneného Detroitu silne poznačeného ekonomickou krízou alebo čoraz väčším zdôrazňovaním znechutenia nad dnešnou civilizáciou. Hĺbavé, kvázi filozofické myšlienky, ktoré postupne privádzajú diváka do akéhosi filmového tranzu. Film doslovne navodí pocity ako po nasatí opiátu a pokiaľ sa naladíte na tú správnu nôtu (alebo vopred viete, čo od Jarmuscha čakať) tak vás tu čaká jeden surreálny zážitok. Pokiaľ nie, tak sa pripravte len na jednu veľmi pomalú drámu bez klasickej dejovej štruktúry, resp. bez výrazného deja. Napriek tomu, že patrím do prvej skupiny a to „temno“ som si užíval, musím predsa len konštatovať, že tie dve hodiny sú pre túto tematiku jednoducho priveľa a posledných 30 minút je až priveľmi rozťahaných, aj keď obsahovali vynikajúcu pieseň Hal (nie, to nie je odkaz na Vesmírnu Odyseu) od Jasmine Hamdan, resp. celý soundtrack je jedným z najlepších vecí za rok 2013 a dokonale dotvára až halucinogénne vyznenie celého filmu. V podstate moje prvé stretnutie s Jarmuschom, ale určite nie posledné. Štýlový, hĺbavý, poetický zážitok, ale pre ne-festivalových divákov skôr nestráviteľný počin. A slov „zombies“ pre mňa nabralo nový význam! CELKOVO: 3,5* (7/10)

Napriek všeobecnej nadšenosti ma prvý Raid pred tromi rokmi až tak výrazne neupútal. Viac menej sa jednalo o dosť stereotypnú mlátičku s akurát perfektnou choreografiou. Pokračovanie však už nie je len o tých vynikajúcich akčných scénach, ale príbeh rozvádza do omnoho komplexnejšieho celku. Nepôsobí len ako nasilu zasadená výplň medzi akčnými scénami, ale rozohráva rozsiahlu, nekompromisnú, špinavú gangsterku v štýle starších Hong Kongských kriminálok (spomenul som si na vynikajúci Hong Kongský film Infernal Affairs alebo aj amerického Godfathera). To bezduché mlátenie bez jasného celku, ktoré mi vadilo na prvom Raid je preč a Raid 2 narastá po príbehovej stránke po nedejeovej jednotke až do neuveriteľne rozsiahlych rozmerov, kde sa odohráva skazenými vzťahmi prepletený mafiánsky epos a rozvíjajú zákerné motivácie každej postavy. Nebol by to však Raid keby predchodcu neprekonával aj po akčnej stránke ako v množstve, tak aj v kvalite akčných scén. Už sa nejedná len o bitky v jednom polorozpadnutom paneláku, ale s každým novým súbojom sa mení prostredie (bar, metro, väznica, kuchyňa, dokonca automobil a mnoho iného). Počas rozmernej takmer dva a pol hodinovej dĺžky sa akcia prekvapivo ani na sekundu neopakuje a každou novou bitkou viac udivuje a posúva hranice. To čo by pre iné akčné filmy predstavovalo vrcholnú záverečnú scénu si Raid 2 doslovne odbije už v úvode a ďalej sa mu darí latku len zvyšovať a neustále prekvapovať novými nápadmi a prepracovanou choreografiou. Ba čo navyše, celá táto „rúbačka“ je dokonale prehľadná. Kamera sprostredkováva dlhé zábery bez chaotického strihu a divák nemá nikdy pocit, že sa mu pred očami odohráva akýsi zmätok rôznych úderov, výkopovo alebo podobne. Nechýba ani slušná dávka gore, tak aby všetky údery pôsobili reálne a dostatočne bolestivo, nie vyumelkovane ako to je zvykom v US produkcii. Raid 2 je v tomto skutočne nový pojem v rámci akčných filmov, ktorému sa doteraz nepriblížila ani americká produkcia (pokiaľ sa teda bavíme o skutočnej podstate akčného žánru, nie o CGI vyrederovaných deštrukciách). Dynamický akčňák z ktorého adrenalín srší na všetky strany a ktorý aj je pri objemnej stopáži neuveriteľne našlápnutý po celý čas. Aj napriek všetkej chvále však film nie je ani zďaleka dokonalý. Po akčnej stránke síce áno, ale po tej príbehovej občas vyvolá zmätočné dojmy. Zložité mafiánske zákulisné ťahy a hlavne vzťahy medzi jednotlivými postavami je občas ťažké usledovať a zorientovať sa v nich. Film popri akcii nemá ani za tie dve a pol hodiny čas rozvinúť všetky línie do detailov. Vedľajšie postavy sú síce vyprofilované, ale hlavný hrdina ostal tak trocha v úzadí a je z neho skôr obyčajná akčná figúrka, ktorá sa pohybuje v tejto spleti postáv bez jednoznačne definovaného dôvodu a v podstate len prechádza od jednej akčnej scény k druhej. S tým súvisí aj pár zbytočných, aj keď len veľmi krátkych dejových odbočiek ako napríklad telefonát domov, kde sa následne ďalej s rodinou hlavného hrdinu aj tak nijako nepracuje. Hong Kongské kriminálky, resp. spomínané Infernal Affairs pracovali s každou postavou oveľa uváženejšie. V závere sa už film trocha príliš utrhne z reťaze a z postáv vytvára až komixových hrdinov, ktorí prežijú akékoľvek zranenie. Určitá miera reálnosti by sa obzvlášť v takomto filme mala akceptovať. Stále sa však jedná o najlepší AKČNÝ film tejto doby (a to akčný nemeniť za krimi, gangsterku alebo thriller, prípadne iné žánre). A aj keď je do budúcna ešte čo pilovať, tak stále obrovský skok doslovne po každej stránke oproti prvému „videohernému“ Raid. Omnoho ambicióznejší projekt, než by sa mohlo zdať a Gareth Evans je v súčasnosti ten najzručnejší akčný režisér. Sakra Hollywood, daj mu aspoň 100 miliónov na ďalší vlastný film! CELKOVO: 4* (8/10)