maddy

Film s názvom Tvorca, ktorého tvorcovia zďaleka nie sú takí inteligentní ako sa tvária. Gareth Edwards je famózny vizuálny režisér, ktorý vie skutočne natočiť priam dokonale vyzerajúci film a musím uznať, že ten vizuál kombinujúci nádhernú prírodu Vietnamu so sci-fi prvkami mi neraz vyrazil počas sledovania dych. Je to dostatočne pútavé a pomerne originálne. Čo už však originálne nie je je ten zvyšok. Tam kde Gareth Edwards valcuje konkurenciu po vizuálnej stránke, inde zlyháva ako scenárista a rozprávač akokoľvek zaujímavého príbehu, ktorý dokáže postavám vdýchnúť život a predstaviť zmysluplný svet. Jeho novinka je tak plná pekných, ale úplne mŕtvolných obrázkov, kde síce umierajú ľudia a roboty v masových počtoch, ale ani raz to nijako emocionálne nestrhne, ani neponúkne žiadnu hlbšiu myšlienku. Tvorca síce na prvý pohľad pôsobí ako filozofické dielo, no vo výsledku neponúkne nič k zamysleniu, všetky idey sú iba ledabolo nahodené, ale nakoniec ani len nekĺznu po povrchu. Vo výsledku tak vznikol film, na ktorý sa síce fantasticky pozerá, ale ktorý sa tvári ako niečo viac, pritom ponúka iba jednoduché sci-fíčko s Béčkovým príbehom po vzore Elysium, akurát menej zábavne. CELKOVO: 6/10

Polonahé sestričky sa promenádajú sem a tam, postupne začnú jedna za druhom umierať (v celkom šťavnatých scénach), pripletie sa do toho nudná vlasatica, na konci sa film snaží naservírovať nejaké tie émocie, ktoré vôbec nefungujú. Aspoň, že to nieje natočené tak amatérsky ako to znie. 2*

Perfektný vizuál s bohužiaľ nezvládnutým príbehom. Nemôžem si pomôcť, ale mám dojem, že všetky tie "super-cool" akčné scény so samurajmi, drakmi, robotmi, zombie-vojakmi išlo pospájať dohromady aj oveľa inovatívnejšie ako jednoduchou predstavivosťou hlavnej hrdinky. Uznávam, že Snyder si tým splnil "vlhký" sen z pubertálnych čias, ale scénar nech nechá nabudúce napísať radšej niekomu zručnejšiemu. Ešteže Snyder zvláda tú vizuálnu stránku tak dokonale a v spojitosti s perfektnou hudbou (Bjork - Army of Me, Emily Browning - Sweet Dreams) to je priam vynikajúci zážitok. Navyše fantasy scény vypĺňajú polovicu stopáže, tým pádom sa divák ani nenudí. Smola, že pokus o hlbšiu myšlienku sa absolútne vyhol účinku. S odretými ušami, ale 3* = jedine Full HD na Blu-Ray alebo poriadne kino, inak si to neviem predstaviť a asi by som išiel s * dole

Joe Lynch nebol nikdy ani priemerný hororový režisér, ale so Suitable Flesh klesá až na absolútne dno. Nezaujímavé od začiatku do konca, so zkrachovalými blond herečkami v hlavnej úlohe, ktoré sa snažia vyzerať zúfalo sexi a cool, ale dokázujú iba ich herecké nekvality, s vizuálom ako z televízneho filmu na Hallmarku, a keď už nie hororom, tak šmrcnuté erotickými scénami ako z najtrápnejšieho porna. Okrem fajn old-school štylizovaného plagátu (ale s tým film nemá nič spoločné, nenechajte sa nachytať) to neponúka vôbec nič. Hororové Céčko pre najotrlejších, ktorí si dokážu, ehm, vychutnať podobné braky a pohoniť na kozách vyše päťdesiatročnej Heather Graham. CELKOVO: 2/10

Poviedky pôvodne určené pre TV vyšli vďaka neutíchajúcemu záujmu o ázijské horory aj na DVD. Bohužiaľ televízny pôvod je na nich až moc poznať a celkovo kvôli tomu vyznievajú až moc Béčkovo. Prvá poviedka o pavúčej žene mi prišla vynikajúca, skvelé natočené, perfektná afmosféra a s vyborným koncom 5*, druhá krátka poviedka o nejakom duchovi, ktorý sa snaží dostať do bytu pomoc škár je síce dosť krátka, ale taktiež aj dosť o ničom, bez výraznejšieho deja alebo momentu 2*, tretia poviedka sa zaoberá voodoo je priemerná a aj na pomerne krátku stopáž dosť nudí 2*, štvrtá poviedka o japoncovi a "blondíne" v Hollywoode je až príliš amatérska 2*, a posledná piata poviedka sa odohráva prevažne v jednom výťahu, je ale výborne natočená, celý čas nás drží v napätí a aj koniec je na daný žáner dobrý 5*. Celkovo sa mi najviac páčili prvá a posledná poviedka, zbytok medzitým bol skôr priemer až podpriemer a ani scény s bábou v autobuse, ktoré vyplňovali jednotlivé medzery medzi poviedkami neboli nič extra.

Not-so-Super-movie a bohapustá (a nevtipná) vykrádačka Kick Ass. Gunn tým chcel evidentne povedať, že všetky tie superhrdinské filmy a ich superhrdinovia, ktorí v dnešnej dobe valcujú svetové kiná by v „reálnom živote“ vyzerala vyšinuto a smiešne, ale to je vážne potrebné niekomu prizvukovať? Veď práve preto tu máme filmy, aby sme si podobné „fantasy“ užili na plátne a žiaden blbec z vedľajšej ulice sa o to nepokúšal. Vo výsledku preto Super nie je vôbec super. Začiatok je zdĺhavý, zbytočný a nudný, neskôr film síce postupne naberá na intenzite a záver je už celkom fajn, ale komu sa chce čakať dlhé minúty ničoho kvôli pár sekundám niečoho. Celkovo je film veľmi rozporuplný, scény za hranicou trápnosti, ktoré mali byť akože vtipné (napríklad rozmluvy s bohom) striedajú celkom sľubné momenty (hlavne s Ellen Page), len bohužiaľ v tých cca 100 minútach je omnoho viac tých trápnych. A navyše ma neskutočne iritoval herec v hlavnej úlohe. Vďaka za aspoň za tú odviazanú Ellen a jej pár vypointovaných komixových hlášok, ale čakal som, že tromovský režisér sa pri takomto koncepte oveľa viac predvedie a upustí uzdu fantázie, morálky, gore a mnohého ďalšieho.

"Life is sad, Prison is sad, Life in prison is very, very sad ..." Najzábavnejšia postava celého filmu, modrá hviezda, s trefnými naskrz čiernohumornými vtípkami tu má trestuhodne málo scén (dohromady dve), inak je však animovaný Super Mario po dlhej dobe podarenou videohernou adaptáciou, ktorá si tú vyše miliardu box officu rozhodne zaslúži. Akurát škoda, že tvorcovia nenabrali trochu viac odvahy a vtípkov pre dospelých servírujú tak pramálo. Super Mario Bros. tak mohol mať hravo našlápnuté ku kultovému Shrekovi, takto z toho však vznikol "iba" jednoduchý, pestrofarebný animák so zbesilým tempom a vtipmi, ktoré nikdy neskĺznu do prílišnej infantilnosti. Má to plno nápadov, fajn animáciu, príjemnú feel-good atmosféru a to hlavné, videoherné srdce. V Nintendu si ich herný poklad, Maria, rozhodne postrážili a vznikol tak absolútne nekonfliktný animák, ktorý pobaví hlavne deti a neustále príjemne nostalgicky pomrkáva na ich otcov, prípadne mamičky, aby si spomenuli na časy, kedy boli deťmi oni a hrávali Super Maria. Pokiaľ patríte do jednej alebo druhej skupiny, budete sa baviť. Pokiaľ vám však Super Mario nič nehovorí pokojne odoberte z hodnotenia bod až dva. CELKOVO: 7/10

Napriek udelenému hodnoteniu toho ide na Honeymoon pochváliť prekvapivo mnoho. Je to veľmi slušne natočené, má to priam vynikajúce ústredné duo, ktoré si získa značné sympatie (u mňa zabodoval hlavne Harry Treadaway z tohtoročného hororového seriálu Penny Dreadful, ktorého som tu na prvý pohľad ani nespoznal) a aj scenár je celkom zručne napísaný, nekladie postavám do úst žiadne nezmyselné repliky, ani ich v tomto žánri nenúti k nelogickému chovaniu. V prvej polovici funguje dokonca aj tá psychologická rovina. Problémom je však slabučký námet vykradnutý z tisíca podobných kúskov, ktorý by nevystačil udržať divákovu pozornosť ani v jednom desať minútovom príbehu z Verte Neverte a nie to sa s nim snažiť utiahnuť cca 90 minútový film. A zároveň aj v tom, že Honeymoon by chcel byť v druhej polovici silou mocou hororom. Film tak vyše hodiny (!) pomaly buduje atmosféru, snaží sa pôsobiť neuveriteľne záhadne, miasť diváka, držať ho v napätí nad nepredvídateľnosťou príbehu, ale na to stojí na veľmi chabých základoch, ani na to nemá najmenší dôvod. Ten dej je totiž tak jednoduchučký, neoriginálny a neskutočne predvídateľný, že v závere som sa až podivoval nad tým, že týmto chcela režisérka v dnešnej dobe prekvapiť. Ono totiž pointa prečo sa to dievča chová tak divne je stereotypná a nenápaditá. Po viac ako hodine čakania jednoducho nie je závere žiadnym zadosťučinením, len sa ukáže, že Honeymoon celý čas napínal úplne zbytočne. Je to vážne škoda, lebo ono je to skutočne natočené po technickej stránke veľmi fajn a jedna z najsympatickejších hereckých dvojíc v horore za posledné roky to tiahne hore (navyše som im nemal problém fandiť po celý čas), ale vo výsledku to je aj tak málo. Ako horor to nefunguje, pretože sa tu nie je čo báť a aj hororových scén je pramálo, ako dráma to vďaka hercom síce zaujme, ale vyslovene sa to nehodí do tohto príbehu a ten pokus o „záhadnosť“ je dosť naivný, keďže námet bol odpozeraný už snáď pred 40 rokmi. V tomto prípade u mňa nastala dosť paradoxná situácia, pretože ten film mi je sympatický, akurát neviem začo by som mu mal nahnať viac bodov. CELKOVO: 2* (4/10)

Ti Westa nemám rád. Že je dobrým hororovým režisérom má za svoju doterajšiu kariéru nepresvedčil (jediný slušný počin je jeho pocta hororom zo 70. rokov House of Devil, inak má na konte len slabý príspevok vo V/H/S, najamatérskejší počin v ABCs of Death, smiešny InnKeepers a pár ďalších podobne nevýrazných kúskov) a jeho takmer až kultový status v hororových fanúšikovských vodách mi ostáva úplnou záhadou. The Sacrament som vopred odsúdil už len na základe otrasného plagátu (s hlavou „otca“ nad hrobom), ktorý slúžil ako jeho promo a čakal absolútny odpad. O to väčšie prekvapenie nastalo po zhliadnutí filmu. West sa pre tento krát síce rapídne odchýlil od hororu, a u mnohých hororových fandov to tým pádom bude mať so Sacrament veľmi ťažké (plne tomu rozumiem), a servíruje skôr „len“ veľmi znepokojivý thriller, ktorý je ale zároveň za posledné roky jedným z tých z najefektnejších found footage snímkov. Zvolená forma má skutočne svoje opodstatnenie, aj sa výrazne kríži s mockumentom. Po technickej stránke mu nie je čo vytknúť, aj keď mnohým už po tom množstve amatérskych found footage hororov naskakuje husia koža, tak Sacrament je profesionálne zrealizovaný s úplne prehľadnou kamerou a strihom. Sprostredkováva pohľad na udalosti z Jonestownu (vo filme Eden Parish) a Westovi sa darí vystaviť hlavne veľmi znepokojivú atmosféru jednej na prvý pohľad ideálnej spoločnosti, v ktorej útrobách sa však skrýva niečo zlé. Diváka tým konstantne drží v napätí, kedy sa „to“ prevalí na povrch. Prvá hodinka je síce rýdze zoznamovacia a zobrazuje prostredie tohto spoločenstva, ich zvyky, nažívanie, názory, ale napodiv vďaka tomu nepríjemnému pocitu neustáleho ohrozenia vôbec nenudí. Postupne, pomaly, ale efektne graduje a razí si cestu k záverečnému zúčtovaniu, ktoré je síce nanajvýš očakávané, ale svoj účel „šokujúceho momentu“ plní dostatočne. Finálnej polhodinke nechýba dostatočný drive, pár stiesnených scén a aj keď je to ďalšia neprekvapivá, sto krát videná naháňačka postáv s bandou pomätencov, tak tento nedostatok vyvažuje svojou nekompromisnosťou. Nepotrebuje k tomu výrazne gore scény, len niekoľko znepokojivých momentov ako napríklad masová sebevražda, podrezanie vlastného dieťaťa a pod. Sympatické boli aj postavy (takmer polovica osadenstva zo skvelého You're Next, rok 2011), ktoré neviedli len nezmyselné dialógy a v rámci možností aj racionálne uvažovali, no vynikne hlavne úloha „Otca“, kde takmer neznámy Gene Jones dokázal plne vystihnúť tú zákernosť, náruživosť postavy, ktorá dokáže hromadne ľuďom vymývať mozgy. Uznávam, že The Sacrament nebude pre každého a v rámci sektárskych námetov sa jedná viac menej o obyčajný prírastok, ktorý však tento krát na moje veľké prekvapenie dokázal West, čo najefektnejšie spracovať a tromfnúť aj takého Kevina Smitha, ktorý sa o niečo podobné pokúšal vo veľmi chabom Red State. Za to palec rozhodne nahor! CELKOVO: 3,5* (7/10), ale v tomto prípade sa rád prikloním k tomu vyššiemu počtu hviezdičiek.

Nie, skutočne som si nikdy nemyslel, že niekedy uvidím technicky zdatne natočený slovenský folk horor po vzore Midsommar, Men alebo Hereditary. Tereze Nvotovej sa to však podarilo, podarilo sa jej natočiť slovenský film/horor, ktorý sa pokojne môže postaviť vedľa menovaných kúskov a neurobiť nám vo svete žiadnu hanbu. Svetlonoc je dostatočne pútavý film, na konzervatívne slovenské pomery aj jemne provokačný (všade prítomná nahota), vizuálne zaujímavý (scéna s fosforujúcimi telami ako z drogového tripu v lese), aj tématicky odvážny. Nvotová si síce pre svoj iba druhý film ukúsla možno až príliš veľké sústo a množstvo motívov nestíha dostatočne spracovať (hejt na sedláckych hetero mužov z dediny, správanie k ženám, názorovú zaostalosť, aj ľudové povery a do toho miešať mystery prvky), ale tentoraz som to všetko schopný odpustiť, pretože podobné atmosférické, odvážne art-filmy sa v našich končinách rodia výnimočne, ak vôbec a ja ďalšej tvorbe Nvotovej rozhodne držím palce. Radšej takto než akoby mala naša hororová tvorba vyzerať ako Trhlina. CELKOVO: 7/10