maddy

Not-so-Super-movie a bohapustá (a nevtipná) vykrádačka Kick Ass. Gunn tým chcel evidentne povedať, že všetky tie superhrdinské filmy a ich superhrdinovia, ktorí v dnešnej dobe valcujú svetové kiná by v „reálnom živote“ vyzerala vyšinuto a smiešne, ale to je vážne potrebné niekomu prizvukovať? Veď práve preto tu máme filmy, aby sme si podobné „fantasy“ užili na plátne a žiaden blbec z vedľajšej ulice sa o to nepokúšal. Vo výsledku preto Super nie je vôbec super. Začiatok je zdĺhavý, zbytočný a nudný, neskôr film síce postupne naberá na intenzite a záver je už celkom fajn, ale komu sa chce čakať dlhé minúty ničoho kvôli pár sekundám niečoho. Celkovo je film veľmi rozporuplný, scény za hranicou trápnosti, ktoré mali byť akože vtipné (napríklad rozmluvy s bohom) striedajú celkom sľubné momenty (hlavne s Ellen Page), len bohužiaľ v tých cca 100 minútach je omnoho viac tých trápnych. A navyše ma neskutočne iritoval herec v hlavnej úlohe. Vďaka za aspoň za tú odviazanú Ellen a jej pár vypointovaných komixových hlášok, ale čakal som, že tromovský režisér sa pri takomto koncepte oveľa viac predvedie a upustí uzdu fantázie, morálky, gore a mnohého ďalšieho.

"Life is sad, Prison is sad, Life in prison is very, very sad ..." Najzábavnejšia postava celého filmu, modrá hviezda, s trefnými naskrz čiernohumornými vtípkami tu má trestuhodne málo scén (dohromady dve), inak je však animovaný Super Mario po dlhej dobe podarenou videohernou adaptáciou, ktorá si tú vyše miliardu box officu rozhodne zaslúži. Akurát škoda, že tvorcovia nenabrali trochu viac odvahy a vtípkov pre dospelých servírujú tak pramálo. Super Mario Bros. tak mohol mať hravo našlápnuté ku kultovému Shrekovi, takto z toho však vznikol "iba" jednoduchý, pestrofarebný animák so zbesilým tempom a vtipmi, ktoré nikdy neskĺznu do prílišnej infantilnosti. Má to plno nápadov, fajn animáciu, príjemnú feel-good atmosféru a to hlavné, videoherné srdce. V Nintendu si ich herný poklad, Maria, rozhodne postrážili a vznikol tak absolútne nekonfliktný animák, ktorý pobaví hlavne deti a neustále príjemne nostalgicky pomrkáva na ich otcov, prípadne mamičky, aby si spomenuli na časy, kedy boli deťmi oni a hrávali Super Maria. Pokiaľ patríte do jednej alebo druhej skupiny, budete sa baviť. Pokiaľ vám však Super Mario nič nehovorí pokojne odoberte z hodnotenia bod až dva. CELKOVO: 7/10

Napriek udelenému hodnoteniu toho ide na Honeymoon pochváliť prekvapivo mnoho. Je to veľmi slušne natočené, má to priam vynikajúce ústredné duo, ktoré si získa značné sympatie (u mňa zabodoval hlavne Harry Treadaway z tohtoročného hororového seriálu Penny Dreadful, ktorého som tu na prvý pohľad ani nespoznal) a aj scenár je celkom zručne napísaný, nekladie postavám do úst žiadne nezmyselné repliky, ani ich v tomto žánri nenúti k nelogickému chovaniu. V prvej polovici funguje dokonca aj tá psychologická rovina. Problémom je však slabučký námet vykradnutý z tisíca podobných kúskov, ktorý by nevystačil udržať divákovu pozornosť ani v jednom desať minútovom príbehu z Verte Neverte a nie to sa s nim snažiť utiahnuť cca 90 minútový film. A zároveň aj v tom, že Honeymoon by chcel byť v druhej polovici silou mocou hororom. Film tak vyše hodiny (!) pomaly buduje atmosféru, snaží sa pôsobiť neuveriteľne záhadne, miasť diváka, držať ho v napätí nad nepredvídateľnosťou príbehu, ale na to stojí na veľmi chabých základoch, ani na to nemá najmenší dôvod. Ten dej je totiž tak jednoduchučký, neoriginálny a neskutočne predvídateľný, že v závere som sa až podivoval nad tým, že týmto chcela režisérka v dnešnej dobe prekvapiť. Ono totiž pointa prečo sa to dievča chová tak divne je stereotypná a nenápaditá. Po viac ako hodine čakania jednoducho nie je závere žiadnym zadosťučinením, len sa ukáže, že Honeymoon celý čas napínal úplne zbytočne. Je to vážne škoda, lebo ono je to skutočne natočené po technickej stránke veľmi fajn a jedna z najsympatickejších hereckých dvojíc v horore za posledné roky to tiahne hore (navyše som im nemal problém fandiť po celý čas), ale vo výsledku to je aj tak málo. Ako horor to nefunguje, pretože sa tu nie je čo báť a aj hororových scén je pramálo, ako dráma to vďaka hercom síce zaujme, ale vyslovene sa to nehodí do tohto príbehu a ten pokus o „záhadnosť“ je dosť naivný, keďže námet bol odpozeraný už snáď pred 40 rokmi. V tomto prípade u mňa nastala dosť paradoxná situácia, pretože ten film mi je sympatický, akurát neviem začo by som mu mal nahnať viac bodov. CELKOVO: 2* (4/10)

Ti Westa nemám rád. Že je dobrým hororovým režisérom má za svoju doterajšiu kariéru nepresvedčil (jediný slušný počin je jeho pocta hororom zo 70. rokov House of Devil, inak má na konte len slabý príspevok vo V/H/S, najamatérskejší počin v ABCs of Death, smiešny InnKeepers a pár ďalších podobne nevýrazných kúskov) a jeho takmer až kultový status v hororových fanúšikovských vodách mi ostáva úplnou záhadou. The Sacrament som vopred odsúdil už len na základe otrasného plagátu (s hlavou „otca“ nad hrobom), ktorý slúžil ako jeho promo a čakal absolútny odpad. O to väčšie prekvapenie nastalo po zhliadnutí filmu. West sa pre tento krát síce rapídne odchýlil od hororu, a u mnohých hororových fandov to tým pádom bude mať so Sacrament veľmi ťažké (plne tomu rozumiem), a servíruje skôr „len“ veľmi znepokojivý thriller, ktorý je ale zároveň za posledné roky jedným z tých z najefektnejších found footage snímkov. Zvolená forma má skutočne svoje opodstatnenie, aj sa výrazne kríži s mockumentom. Po technickej stránke mu nie je čo vytknúť, aj keď mnohým už po tom množstve amatérskych found footage hororov naskakuje husia koža, tak Sacrament je profesionálne zrealizovaný s úplne prehľadnou kamerou a strihom. Sprostredkováva pohľad na udalosti z Jonestownu (vo filme Eden Parish) a Westovi sa darí vystaviť hlavne veľmi znepokojivú atmosféru jednej na prvý pohľad ideálnej spoločnosti, v ktorej útrobách sa však skrýva niečo zlé. Diváka tým konstantne drží v napätí, kedy sa „to“ prevalí na povrch. Prvá hodinka je síce rýdze zoznamovacia a zobrazuje prostredie tohto spoločenstva, ich zvyky, nažívanie, názory, ale napodiv vďaka tomu nepríjemnému pocitu neustáleho ohrozenia vôbec nenudí. Postupne, pomaly, ale efektne graduje a razí si cestu k záverečnému zúčtovaniu, ktoré je síce nanajvýš očakávané, ale svoj účel „šokujúceho momentu“ plní dostatočne. Finálnej polhodinke nechýba dostatočný drive, pár stiesnených scén a aj keď je to ďalšia neprekvapivá, sto krát videná naháňačka postáv s bandou pomätencov, tak tento nedostatok vyvažuje svojou nekompromisnosťou. Nepotrebuje k tomu výrazne gore scény, len niekoľko znepokojivých momentov ako napríklad masová sebevražda, podrezanie vlastného dieťaťa a pod. Sympatické boli aj postavy (takmer polovica osadenstva zo skvelého You're Next, rok 2011), ktoré neviedli len nezmyselné dialógy a v rámci možností aj racionálne uvažovali, no vynikne hlavne úloha „Otca“, kde takmer neznámy Gene Jones dokázal plne vystihnúť tú zákernosť, náruživosť postavy, ktorá dokáže hromadne ľuďom vymývať mozgy. Uznávam, že The Sacrament nebude pre každého a v rámci sektárskych námetov sa jedná viac menej o obyčajný prírastok, ktorý však tento krát na moje veľké prekvapenie dokázal West, čo najefektnejšie spracovať a tromfnúť aj takého Kevina Smitha, ktorý sa o niečo podobné pokúšal vo veľmi chabom Red State. Za to palec rozhodne nahor! CELKOVO: 3,5* (7/10), ale v tomto prípade sa rád prikloním k tomu vyššiemu počtu hviezdičiek.

Nie, skutočne som si nikdy nemyslel, že niekedy uvidím technicky zdatne natočený slovenský folk horor po vzore Midsommar, Men alebo Hereditary. Tereze Nvotovej sa to však podarilo, podarilo sa jej natočiť slovenský film/horor, ktorý sa pokojne môže postaviť vedľa menovaných kúskov a neurobiť nám vo svete žiadnu hanbu. Svetlonoc je dostatočne pútavý film, na konzervatívne slovenské pomery aj jemne provokačný (všade prítomná nahota), vizuálne zaujímavý (scéna s fosforujúcimi telami ako z drogového tripu v lese), aj tématicky odvážny. Nvotová si síce pre svoj iba druhý film ukúsla možno až príliš veľké sústo a množstvo motívov nestíha dostatočne spracovať (hejt na sedláckych hetero mužov z dediny, správanie k ženám, názorovú zaostalosť, aj ľudové povery a do toho miešať mystery prvky), ale tentoraz som to všetko schopný odpustiť, pretože podobné atmosférické, odvážne art-filmy sa v našich končinách rodia výnimočne, ak vôbec a ja ďalšej tvorbe Nvotovej rozhodne držím palce. Radšej takto než akoby mala naša hororová tvorba vyzerať ako Trhlina. CELKOVO: 7/10

Hollywood's first high-budget zombie movie! Už to jednoducho muselo prísť, popularita „zombies“ sa rozprestiera od videohier (Dead Island) cez seriálovú tvorbu (Walking Dead) až po filmy (Dawn of the Dead). Napriek nesporným kvalitám niektorých hororových zombie počinov sa však až s príchodom World War Z jedná o prvý pravý „zombie blockbuster“ (s tradičným Forsterovým vytunelovaným rozpočtom). A s tým súvisia zároveň všetky klady aj zápory. Marc Forster, mnou považovaný len za priemerného režiséra (všetky jeho filmy som ohodnotil za rovné 3*), sa tento krát vrhol do projektu, ktorý sa zo začiatku utápal vo veľkých pôrodných bolestiach (doslovný World War P as People: niekoľkokrát prepisovaný scenár, konflikty medzi Pittom, ktorý mal svoju víziu / Forsterom, ktorý mal zase svoju predstavu o filme až zasiahlo „mocné“ štúdio a presadilo si svoju verziu, kde film doplatil na to, že celá posledná tretina v Moskve ostala na podlahe strižne a záverečných 30 minút sa natočilo nanovo). Z filmu je tak cítiť, že v určitých miestach nevie, čím chce vlastne byť, resp. chcel by kombinovať toľko rozdielnych prístupov k zombie žánru a zavďačiť sa čo najväčšej skupine divákov. Úvodu dominuje jednoznačne rodinný „feeling“ nepatrne sa podobajúci na Snyderov Dawn of the Dead oklieštený o akúkoľvek brutalitu - Philadelphia: klasický útek pred zombies, kde sa rodina snaží dostať do bezpečia a cestou sa zásobiť v potravinách, síce jej chýba strach zo zombies, nahrádza ju však masová hystéria, ktorej dopomáha pár davových záberov na panikáriacich ľudí a mesto v chaose. Jadro následne nesie vojenský/politický podtón, kde sa jedná o akčnejšie pojaté pátranie po prvom nakazenom pacientovi. South Korea & Jerusalem: kde sa strhne tá najväčšia zombie naháňačka známa z ukážok. Ponúka pár „eye-candy“ momentov, hordy tisíce zombies pôsobia epicky (CGI ale bije do očí a je vidieť, že rozpočet nafúkli skôr spory ľudí pri natáčaní ako samotné nakrúcanie), a akcia má spád. Napriek marketingovej kampani však WWZ nie je postavená na klasickej šablóne priniesť, čo najviac atrakcií, ale neustále prepína svoj mód z globálnej-akčnejšej perspektívy do tej komornejšej-konverzačnej. Po scéne v lietadle, kde je evidentné, že nastáva zlom, vystrihla sa celá spomínaná tretina v Moskve a vo finále ju nahrádza tretí „medicínsky“ kontext vo forme komorného putovania po laboratóriách (pripomínajúci prvý filmový Resident Evil). Opäť sa síce splňujú tie najzákladnejšie klišé, kde sa postavy musia v tichosti zakrádať laboratóriami a medzi to narážajú do čo najväčšieho množstva predmetov. Neviem ako by film dopadol, keby pokračoval v pôvodnom zostrihu, ale dané náhle prepnutie z režimu veľkolepého blockbusteru do komorného „survival hororu“ dokázalo na scénu priniesť napätie a očakávania od ďalšieho vývoja. Samotné rozuzlenie je v rámci zombie žánru rozhodne originálne, aj keď samotný scenár si dopomáha rôznymi barličkami ako sú náhody, ale zdatne sa dopracuje k logickému záveru. Nijako zvlášť počas filmu neurazí, ani neprináša „wtf“ momenty. World War Z síce prekvapivo chýba stiesnená atmosféra globálnej katastrofy, pocit úzkosti, akýkoľvek strach, ale tieto atribúty nahrádza melodramatickým feelingom, ostatné nedostatky zase vynahrádza veľmi slušným spádom, kde vyslovene nenudí ani minútu z dvojhodinovej stopáže, po celých čas je dostatočne zábavný, vďaka striedajúcim sa prostrediam a prístupom k žánru aj neustále zaujímavý. Akurát od neho nie je žiaduce čakať „horor“, čo potvrdzuje aj rating PG-13. Síce rozhodne nemusím vidieť v každom a jednom filme vystrelené mozgy, ale daný rating je pre film až príliš obmedzujúci. Viem, že priniesť „zombie blockbuster“ do širokej distribúcie si vyžaduje určité kompromisy a celé je to o ziskoch, takže nikto by si netrúfol vyslať film s takýmto rozpočtom v ultra-krvavej verzii, ale je tu až príliš okato vidieť, že kamera sa pred akýmikoľvek drsnejšími zábermi otáča iným smerom, točí z nesprávnych uhlov, zobrazuje nežiadajúce zábery na detaily ako tváre hrdinov a pod., samotné zábery na zombíkov sú skôr len v náznakoch (a vyzerajú skôr ako naštvaní futbalisti ako rozkladajúce sa mŕtvoly) a krvi alebo kontaktných súbojov so zombies sa tu nedočkáme. Osobne mi skôr pripomínal Soderberghovú Nákazu z predminulého roku vo viac „hollywoodskejšom poňatí“. EDIT: Po druhom domácom pozretí upravujem z 3* na rovné 4*. Tá rozšírená "Unrated" verzia, ktorá vyšla na DVD/BluRay totiž filmu výrazne pomohla. Zábery pri útokoch zombies už nepôsobia tak chaoticky a konečne pribudla aj krv, ktorá jednoducho k zombie žánru patrí. Nič brutálne, ale súboje konečne pôsobia reálnejšie, keď vidíme ako Brad Pitt zombíkovi rozšliape hlavu! CELKOVO: 4* PS: na tie vystrihnuté Moskovské bitky (keď ich už majú natočené a nevyužité) by som sa však rád pozrel, snáď ich využijú v pokračovní, nakoľko po produkčných problémoch sa očakávaný prepadák ani zďaleka nekoná a pri svojej premiére World War Z viac menej rozdrvil domáci Box Office, odborná kritika ho dostatočne chváli a nakoniec sa označuje ako jedno z najväčších tohtoročných prekvapení. Veď viac ako polmiliardový zárobok hovorí za všetko.

Za málo peňazí, málo muziky ...ale čo iného čakať od režiséra Highlander: Endgame. Zo začiatku sa film tvári ako lacná kópia The Road – putovanie postáv po spustošenej krajine. Až na to, že z tej spustošenej krajiny neuvidí divák ani meter štvorcový, po chvíli sa postavy zabarikádujú v odľahlom dome a proti sebe začnú bojovať dve skupiny ľudí. To by bolo k deju, ak sa to vôbec v tomto filme tak dá nazvať, všetko. Navyše to celé doprevádzali značne nepresvedčivé herecké výkony (aj keď sa divím, prečo sa do toho nechali zatiahnuť aj napr. Shannyn Sossamon alebo Shawn Ashomore) a dosť nevhodne zvolená electro hudba. Súboje postáv boli nasnímané epileptickým kameramanom a chýbalo aj výraznejšie gore, ktoré sa v takomto low-budget filme priam žiada. Akcia nevýrazná, neprehľadná, nezaujímavá. Body dávam za prvú polhodinku, ktorá bola z časti atmosférická, resp. stupňovala očakávania ako sa film bude vyvíjať ďalej, za to, že film aj za málo peňazí nepôsobil výrazne amatérskym dojmom a za úplne záverečnú scénu. Inak však nič moc a aj tá 90 minútová stopáž sa tiahla nezdravo pomaly. CELKOVO: 2*

Zámer natočiť novodobý kult podobný Trainspottingu sa bohužiaľ nevydaril. Irvine Welsh (autor predlohy) síce opäť dokázal napísať jednu veľmi atypickú, kontroverznú story, ale Baird očividne nie je Boyle a tak vo Filth skĺbenie nekorektnej čiernej komédie s vážnou drámy nefunguje. Zo začiatku vyzerá všetko sľubne: drsné sarkastické hlášky, zvrátené výstupy hlavnej postavy vyvolávajú prísľub nevšedného zážitku, ktorému nebude žiadna zvrátenosť proti srsti. Nie všetkým divákom po chuti, ale mne minimálne táto rovina sadla. Bohužiaľ, preklopenie do vážnejšieho tónu v druhej polovici filmu nesedí, resp. v rámci príbehu by táto zmena aj dávala zmysel, ale samotný režisér danú zmenu žánru, nálady, atmosféry nedokázal dostatočne uchytiť, tak aby vo výsledku nepôsobila príliš účelovo, vykalkulovane a v postate vôbec nefungovala. Protiklad medzi začiatkom a záverom je totiž chabo zdôvodnený a deje sa rapídne od jedného záberu k druhému. Vážny tón, kde na scénu nastupujú halucinogénne stavy postavy a snaha o vyvolanie súcitu, ľútosti pôsobí ako by sa film zrazu nevedel rozhodnúť, či ich byť tou nekorektnou zábavkou z úvodu alebo vážnou psychologickou sondou do duše postavy. Čo ma za následok to, že 100% na mňa nefungovala ani jedna. Plne rozumiem o čo Welsh v príbehu snažil a v rukách takého Finchera by to možno fungovalo bravúrne (aj napriek pomerne schematickým motívom), avšak v tomto podaní záver pôsobí zbytočne pateticky a samoúčelne, čo mi výsledný dojem kazilo. Ľúto postavy, ktorá na začiatku šuká neplnoleté dievčatá a v závere plače nad zosnulou manželkou mi jednoducho nebude (aspoň nie pokiaľ to je podané touto formou). Ale možno som len priveľmi konzervatívny! James McAvoy však v úlohe podáva bravúrny výkon. Je radosť sledovať s akou precíznosťou dokáže predať rôzne typy postáv a vyvážiť ich kontrast – bez problémov mu veríte aj pokojného, uvedomelého doktora Xaviera z X-men: First Class, ale následne aj oplzlého policajta bez štipky morálky vo Filth. Videoklipový vizuál a vydarený výber piesní, ktoré dotvárajú súlad s obrazom, aj dianím na plátne (99 Luftballons), a k tomu správne vystihnutá atmosféra škótskeho prostredia zaručujú, že nuda sa nedostaví (aj vďaka pomerne triezvej stopáži), avšak stále platí to hlavné zásadné negatívum, ktoré som menoval vyššie a preto na viac ako tie 3* ísť nemôžem. Škoda, tento „sviňák“ mal na to byť väčšou „sviňou“.

Typický predstaviteľ súčasnej španielskej hororovej vlny. Miestami mi to dokonca pripomínalo REC – jeden uzatvorený španielsky barák a jedna krvavá naháňačka po ňom, akurát namiesto tých zombíkov je tu trojica vrahov a namiesto strachu, napätia, adrenalínu je to v podstate iba taká home invasion rutina. Slušne natočená, správne krvavá, vďaka veľmi striedmej stopáži 80 minút nestihne nudiť, ale inak nič čo by tu už asi tisíc-a-jeden krát nebolo. Sweet Home sa síce nebojí brutality, ale celkovo mi chýbalo, že nejde až na dreň a postávam nedopraje skutočne psychické a fyzické peklo. Takto sa tu niekoľkokrát ponaháňajú po dome, ale nič čo by Sweet Home vytrhlo z priemeru. Navyše to u mňa zráža hlavne až nadmieru hlúpe chovanie titulnej dvojice postáv vďaka ktorým sa táto krvavá naháňačka nedá správne užiť, pretože vždy to narúša scéna nejakého úplne nezmyselného chovania (viď napríklad keď sa titulný mladík „zasekne“ na výťahovej šachte a čaká kým si po neho príde vrah, takto by sa skutočne nikto v momente kedy mu ide o holý život nechoval). Ani neviem čo o tom viac napísať, obyčajný home invasion priemer. CELKOVO: 2,5* (5/10)

Sakra, že ja som sa nechal znova nachytať. Už som sa tisíc krát zaprisahal, že s týmito novodobými found footagmi smerujúcimi rovno na DVD/iTunes končím, keďže to s nimi ide rapídne dole vodou (niežeby tam niekedy bola nejaká výrazná kvalita), ale nie! Zas a znova som skočil na lep! Tento krát ma presvedčilo meno režiséra Bernarda Roseho, ktorý v 90. rokoch natočil malý hororový kult Candyman (3*). V jeho ďalšej tvorbe už síce figuruje len jeden odpad za druhým, ale stále som bol zvedavý ako si poradí so v súčasnosti populárnym FF subžánrom. No a teda radšej mal tých pár drobných, za ktoré natočil tento „klenot“ spáliť na záhrade ako otravovať so SxTape. Čo toto malo akože byť? Ako horor to nefunguje ani omylom (to už aj čisto „podomácky“ vyrobené kraťasy od hororových fanboyov sú omnoho pútavejšie) a stavať na erotických scénach bolo možno strašne cool v 80. rokoch, ale len pri kúskoch ktoré sme našli vo videopožičovni v C-éčkovej kvalitatívnej sekcii zapadať prachom. A navyše to ako porno ani nemôže fungovať, lebo jednak toho vidno málo a navyše je hlavná hrdinka tak neuveriteľne otravná a nesympatická osoba, že už dlho som v žiadnom filme nikomu takto neprial tú najkrutejšiu a najbolestivejšiu smrť! Skutočne, tak neskutočne tupé, že to až presahuje všetky hranice tuposti. Tu nefunguje vyslovene nič, pobehovanie po tisíc krát opozeraných, ničím nápaditých chodbách starej nemocnice nudí a pokusy o ľakačky sú vyslovene na smiech. Celé zle! Nevravím, že som od toho čakal „zázrak“, ale toto?! Jediné čo na tom desí, je fakt, že si aj v roku 2013/14 niekto môže myslieť, že s takýmto hororovým prírastkom „prerazí“. CELKOVO: ODPAD! ako vyšitý (0/10)