maddy

Milujem Faye Wong! Milujem jej pieseň Dream Person (check here: http://www.youtube.com/watch?v=wvzzWaRk008)! Milujem aj Wong Kar-Waia! Ale nemilujem tento film. Po výborných Kar-Waiových kúskoch 2046 a In The Mood For Love som mal asi priveľké očakávania, keď som sa po dlhých rokoch dostal k tejto Hongkongskej klasike. Ach, tie očakávania! Vo výsledku mi to totiž prišlo ako vzťahový zlepenec bez zmyslu. Myslel som, že tie dva príbehy (pašeráci drog, policajt v stánku s rýchlym občerstvením) budú mať nejakú (akúkoľvek!) súvislosť, myslel som, že príbehy na seba začnú nadväzovať. A jeden myslel a vymyslel Chungking Express. S podivnými postavami, ktorých konanie mi prišlo trocha scestné. A to som pitom na Kar-Waiove artové filmy zvyknutý! Atmosféru to malo síce príjemnú a druhá polovica s Faye Wong ma veľmi bavila, dokonca tu boli scény kedy som bol doslovne až v siedmom filmovom nebi (hudobná sekvencia s Dream Person), ale za to mohol výhradne „ženský“ Wong – Faye Wong a nie Kar-Wai Wong. Údajné kúzlo tohto filmu ma nejako minulo a tak to na viac ako tie tri hviezdy jednoducho nebude. CELKOVO: 3* (6/10)

Steven Spielberg, Halle Berry, sci-fi ... priam ukážková kombinácia, avšak po pilote mám skôr rozpačité pocity. Námet o astronautke, ktorá sa z trinásťmesačnej sólo misie kdesi na orbite vrátila tehotná znie síce zaujímavo, ale výsledok je značne neoriginálny. Scény zo Zeme len využívajú motívy (detskí roboti) Spielbergom už oveľa hlbšie prepracované v jeho filme AI: Umelá Inteligencia a scény z vesmírnej stanice sú síce spracované prvotriedne a pripomenú nedávnu Cuarónovú Gravitáciu (hlavne štýlom nasnímania), ale celá tá záhada sa zatiaľ javí ako jedno veľké klišé. Dej toho dosť odhaľuje už v prvotnej epizóde a cesta, ktorou sa seriál vybral je až príliš z ranku „mystery“ ako sci-fi. Možno má celá tá zápletka pripravený prepletený príbeh, ale zatiaľ o tom dosť pochybujem. Ono to totiž vyzerá ako nafúknutá bublina, kvázi zamotané sci-fi, ktoré je však od prvého momentu predvídateľné a ponúkne len rokmi omieľané žánrové klišé. Každopádne ešte sa môžem mýliť. Pilot bol svižný, upútal pozornosť, občas navodil až zimomriavkové pocity (stretnutie vo vesmírnej stanici), občas sa niesol typicky v klasickom spielbergovskom „celorodinnom“ duchu a aj tie všemožné seriálové klišé (záhadná postava v závere) viac menej fungovali. Extant má navyše na televíznu produkciu prvotriedny vizuál, kde sa tým „sci-fi svetom“ rozhodne nešetrí (aj keď hudba je občas nevhodne zvolená). Zatiaľ som však v miernych rozpakoch, toto sa totiž môže hravo pretaviť do hlúpeho sci-fi béčka, nad ktorý budú všetci krúžiť očami, ale aj do pomerne odvážneho sci-fi, ktoré sa nebude báť preskúmať aj kontroverznejšie otázky (pár náznakov by bolo už v pilote, napríklad debata o viere/duši). Trocha sa však obávam, že Spielbergová produkcia a hlavne celoštátna televízia (predsa len nie sme na kabelovke, kde si americké televízie dovolia aj odvážnejšie témy) to budú s ďalšími epizódami tlačiť skôr do takého „good-feeling/neškodného sci-fi pre celú rodinu“. Uvidím po dvoch mesiacoch, či som sa v komentári mýlil (rád by som sa) alebo sa obavy potvrdia. / Edit po celej sérii, tak bohužiaľ z Extant sa stal čistý priemer. V mnohých momentoch až hlúpy scenár plný naivných situácii a aj tých pár odvážnejších myšlienok je ihneď zabitých tým, že seriál sa vybral cestou "scii-fi pre celú rodinu". CELKOVO: 2,5* (5/10)

Halt and Catch Fire: „an early computer command that sent a machine into a race condition, forcing all instructions to complete for superiority at once. Control of the computer could not be regained.“ ...bla bla bla. Pútavý, na poli seriálovej tvorby neopotrebovaný námet o počiatku počítačovej revolúcie v 80. rokoch. V prvom rade však dráma o obyčajných ľuďoch, nie prednáška z IT. To je nový dobový seriál z dielne AMC. Aj keď ma táto téma okolo počítačov zaujíma (avšak neviem povedať nakoľko je historicky presná, no odhadoval by som, že skutočných udalostí sa seriál zase až tak nedrží), tak si nemôžem pomôcť, ale na mňa to zatiaľ nezapôsobilo. Rozjazd je dosť pomalý, síce predstaví hlavné postavy, ale mne sa nepodarilo napojiť ani na jednu z nich a nezafungovala na mňa ani tá retro osemdestiaková atmosféra (popravde okrem starších typov automobilov a herných automatov som nepostrehol rozdiel oproti dnešku). Uznávam, že je to kvalitne napísaná dráma a nerds budú pri nej pravdepodobne s radosťou ťukať do klávesnice, ale ja sa všeobecne na HaCF nechytám a nenachádzam dôvod na ďalšie sledovanie. Nie z dôvodu, že by bol Halt akokoľvek zlý, len pre mňa pomerne nezáživný a nedostatočne pútavý na to, aby som s ním trávil dlhé hodiny života. Hlavne, keď seriálová konkurencia je v dnešnej dobe tak silná. Ale musím uznať, že štýlovejšie úvodné titulky som dlho nevidel, tie si však môžem prehrávať v šmyčke aj na youtube. 3* (6/10), ale prvú sériu sa mi určite nepodarí dopozerať do konca

Woodyho Allena ako režiséra mám rád, taktiež aj v jeho filmoch decentný a inteligentný humor. Natešený zo Sleepera som od dnes už kultového „sexu“ pravdepodobne čakal priveľa, pretože nakoniec sa z neho vykľula pre mňa jedna z najslabších Allenoviek. Nie je to síce vyslovene zlé, ale typický allenovský intelektuálny humor tu nahrádza skôr hŕstka trápnosti (transvestita) a v mnohých prípadoch až nechutností (obzvlášť pri druhom príbehu s ovcou som nevedel, či sa smiať alebo od zúfalstva to vypnúť). Nie, toto je pre mňa veľké sklamanie a nechápem ako Everything You Always Wanted To Know About Sex * But Were Afraid To Ask nabralo taký kultový status. Snáď len v tom čase pár kontroverznými témami. Inak na filme nevidím nič, čo by stalo za to ho zaradzovať medzi akékoľvek kulty. Allen má omnoho lepšie filmy. Z tohto som akurát v rozpakoch, pár svetlých momentoch to má, ale tie sú následne vyvážené humorom z tretej cenovej, čo by som čakal u iných, ale u Allena teda rozhodne nie. A nech mi nikto pri tomto nehovorí o akejsi spoločenskej kritike, nedajbože presahu! Pretože skutočne nemienim hľadať niečo podobné vo filme, v ktorom sa súloží s ovcou (aj keď nie explicitne). A to nie som vôbec žiaden puritán. CELKOVO: 2,5* (5/10)

Typický Lindelof. Štrnásťtisícdvestošesť otázok a ani jedna odpoveď. Vo svojej podstate veľmi snaživé, ale veľmi domotané. Postavy sú síce rozumne rozvrhnuté, ale chýba ústredná dejová línia, ucelenejší koncept a príbeh si potrebuje vytýčiť smer, ktorým sa budem uberať. Zatiaľ to je totiž zmes dvadsiatich odlišných postáv, o ktorých sa divák nič nedozvie. Tajomná atmosféra funguje a v jadre ma to neuveriteľne navnadilo tento svet detailnejšie preskúmať a zápletku rozlúsknuť, ale obavy do budúcna sú viac ako oprávnené. Leftovers by chvíľu chcelo byť ako kultové Twin peak, chvíľu ako Lost a ja to vidím zatiaľ tak, že Lindelof sa z toho znova „vyzuje“ rovnako ako v prípade Lostu a bude divákov len ťahať za nos a nezmyselne sa ukájať nad tým ako sú z jeho scenára všetci úžasne zmätení, až to dopadne ...veď všetci vieme ako. Hlavne po tom, čo aj samotný Lindelof na každej promo akcii k Leftovers hlása, že odpoveď nie je potrebné vedieť, dôležité sú iba postavy. To sú, ale najprv by nám musel bližšie predstaviť aspoň jednu z nich. Zatiaľ sa to prezentuje ako niečo super premyslené, super záhadné, ale či sa to aj zvládne rozumne vysvetliť? Toť otázka! Blud bez zmyslu totiž dokáže napísať takmer každý. Dať tomu opodstatnenie už však chce talent. Sám som zvedavý, čo napíšem po celej sezóne. Zatiaľ vôbec neviem, veľmi rozporuplné, zároveň však záhadne pútavé. Aj keď od Berga na režisérskej stoličke by som čakal „akčnejšie“ poňatie. Toto by sa skôr hodilo takému Villeneuveovi. Zatiaľ volím z hodnotenia zlatý stred. CELKOVO: Season 1 = 3* (6/10)

Zaujímavý, v hororoch zatiaľ nie až tak obohraný námet, bohužiaľ pretavený do pomerne „obyčajného“ filmu. Potenciál by tu pritom bol. (ehm, skutočný) Príbeh o zavelení v bani rozohráva celkom netradičnú hru. Postavy s dochádzajúcim kyslíkom začínajú mať halucinogénne predstavy a divák je držaný v napätí čo a kto ich tam vlastne vraždí. Film sa však len tak kĺže po povrchu, namiesto toho aby išiel v čomkoľvek do hĺbky. Skoro sa žiada premenovať ho na SURFACE, namiesto BENEATH. Prostredie zasypanej bane vyzerá dobre, ale žiaduce klaustrofobické pocity sa nedostavujú. Halucinácie sú nápadité, ale v podstate slúžia len na to, aby predviedli pár ľakačiek. A ani psychologickej stránke sa film vyšinutým postavám výrazne nevenuje - rozohráva síce halucinogénnu hru, ale tá slúži len na predvedie niekoľkých hororových scén. Vo výsledku tak film nie je ani jedným, ani druhým. Na jednej strane má celkom pútavý námet, prostredie a aj atmosféra v niektorých momentoch funguje, ale na tej druhej sa nemôžem zbaviť dojmu, že to je veľmi nezáživne, neambiciózne spracované. Podobných survival hororov bolo už natočených mnoho a tento mal na to byť niečím iným. Len by to chcelo väčšieho hororového guru na režisérskej stoličke a nie Bena Ketaia, ktorý už svojho času zabil sériu 30 Days of Night jej zbytočným pokračovaním. Beneath síce nie je žiadna tragédia, napriek tomu, že sa jedná o videofilm vôbec nepôsobí lacno a má aj slušných hercov, ale o nič viac ako neškodnú jednohubku sa nejedná. Neurazí, ale ani nemá čím nadchnúť. Záver síce držal pozornosť, ale kým sa k nemu film dopracoval skrz nezáživný úvod a len priemerný stred, tak už mi to bolo vlastne aj jedno. CELKOVO: 2,5* (5/10)

Jason Bateman sa postavil tradične pred kameru, ale tento krát aj netradične za kameru a natočil si vlastnú nekorektnú komédiu. Na rozdiel od iných „wannabe“ režisérov tento jeho počin dopadol vcelku prijateľne. Bad Words síce slovne nešetrí nič a nikoho, kadencia nadávok, urážok a sprostých slov je nezastaviteľná od prvej minúty, ale napodiv tým Bateman diváka vyslovene neuráža ako napríklad mnohé americké teenagerské komédie. Jeho drzý hlavný hrdina budí dokonca sympatie aj napriek tomu, že by ste mu za jeho správanie najradšej dali ľudovo povedané po papuli. Vedľajšie postavy potom oscilujú od otravných (reportérka), až po takmer kultové (vynikajúci indický chlapec Chaitanya!). Hlášky fungujú, vtip sa občas vydarí (hlavne Batemanove scény s odradzovaním súťažiacich), nezachádza do vyslovenej trápnosti (aj keď sexuálne scény s reportérkou sú vyslovene zbytočné), ani diváka neotrávi. Dokonca aj to tradičné záverečné moralizovanie a dôraz na rodinné hodnoty, ktorým sa film nevyhol sú na celkom znesiteľnej úrovni. Vo výsledku tak príjemná deväťdesiatminútová oddychovka na jedno pozretie, pokiaľ nie ste kto vie akí puritáni. Síce nič svetoborné, ale o to sa tu ani nikto zbytočne nesnažil. A pre lingvistov (English language rulz) takmer povinnosť, keďže sa dozvedia pár zaujímavých slov. Moje najobľúbenejšie odteraz bude Floccinaucinihilipilification. CELKOVO: 3* (6/10)

Síce dosť oneskorene, ale predsa len sa ku mne dostala aj posledná tohtoročná „Oscarovka“ (teda v tomto prípade len nominant). S palestínskou filmografiou má v našich končinách skúsenosti asi len málokto (ak vôbec niekto) a preto ma príjemne prekvapilo, že po technickej stránke nie je Omarovi čo vytknúť. Má výborné herecké výkony (hlavne Adam Bakri v ústrednej roli Omara), ale hlavne profesionálnu kameru, nasvietenie scén, ozvučenie a pod. Rozhodne má v tomto prípade navrch oproti slovenskej filmografii, ktorá ešte stále aj v roku 2014 vyzerá v mnohých prípadoch ako televízna inscenačná tvorba. A to je už skutočne čo povedať, keď nás v tomto tromfne aj Palestína. Avšak k samotného filmu. Ten ponúka zaujímavý pohľad na život ľudí v okupovanej Palestíne predelenej vysokým múrom. Má niekoľko adrenalínových naháňačiek medzi polorozpadnutými obydliami s roztrasenou kamerou v štýle „Bournoviek“, avšak nedostatkom je pomerne nekonzistentný dej, ktorému sa nedarí dostatočne zdôvodniť motiváciu postáv a vykresliť osudový ľúbostný trojuholník v jeho druhej polovici. Okrem hlavnej postavy v podobe Omara si divák k vedľajším postavám nevytvorí žiaden výraznejší vzťah a v druhej polovici tým trpí celý film, pretože dej nedokáže udržať pozornosť. Priznám sa, že v závere mi už bolo úplne jedno ako to celé s kýmkoľvek dopadne. Dochádza tak aj k nevyrovnanému tempu celého snímku, ktoré sa po svižnom začiatku hlavne v spomínanej druhej polovici až nepríjemne vlečie. Príbeh lásky dvoch mladých ľudí nefunguje a politická línia vyšumí dostratena. Stále sa však jedná o zaujímavý film, ktorému sa podarilo autenticky zachytiť prostredie Palestíny. Má niekoľko výborných scén Omara utekajúceho pred políciou alebo aj scénu mučenia, uveriteľné herecký výkony, nezvyčajné avšak pútavé lokality, aj dobrú hudbu, ale z napínavo pôsobiaceho thrilleru sa postupne mení na vážnu drámu s romantickým trojuholníkom, čo zákonite síce nemusí znamenať, že toto spojenie žánrov nemôže fungovať, ale tá romanca nemá dostatočnú silu a je viac menej nezáživná. Vo výsledku tak síce dobre spracovaný, ale ničím objavný film, ktorý mal vzhľadom k jemne kontroverznej téme z Palestíny oveľa väčší potenciál zasiahnuť diváka. Nevyužil ho však v plnej miere a namiesto toho sa v druhej polovici až zbytočne dlho motá okolo frázovitej romantickej zápletky s vedľajšími postavami (priateľka, kamarát), ktoré pre diváka ani nie sú dostatočne zaujímavé. Škoda, od tohto som čakal niečo viac ako síce zaujímavú (vzhľadom na krajinu vzniku), ale len obyčajnú jednohubku. CELKOVO: 3* (6/10)

Z raz vylúhovaných surovín jednoducho tú istú dobrotu nenavaríš. Rovnaký prípad ako španielsky REC a jeho zbytočný americký remake Quarantine, aj holandský Loft len pretáča scénu po scéne z belgického Loftu bez akéhokoľvek vlastného pričinenia. Od pôvodného snímku ho navyše delia len dva roky, čiže diváci ho majú dostatočne zakorenený v pamäti. Amerických tvorcov za podobný nedostatok originálnych nápadov kritizujeme, takže neviem prečo by z toho Holanďania mali vyjsť s čistejším štítom. Nehovoriac o tom, že originál pochádza z Belgicka a remake si natočili Holanďania, čo sú dostatočne príbuzné krajiny, resp. určite „príbuznejšie“ než keď Američania vo veľkom remakujú Japoncov alebo aspoň tých Španielov. Zmysel vzniku holandského Loft tak zaniká o to viac. Osobne považuje pôvodný Loft za priam vynikajúci thriller (4,5*) s prekvapivými zvratmi a napätou atmosférou po celý čas, hodnotiť doslovne to isté len s inými hercami mi preto príde zvláštne. Všetky scény sa dejú totožne, bez akéhokoľvek rozdielu, ich vyústenie som poznal vopred a tak holandský Loft už len z princípu nemôže nijako prekvapiť. Porovnať môžem akurát atmosféru a hercov, ale aj v tomto prípade mi belgický snímok vychádza omnoho lepšie. Má lepšie tempo, atmosféru stupňuje po celý film a vybudoval aj bližší vzťah k postavám. Holanďania natočili len takú neambicióznu kopírku, s ktorou sa chceli bez akejkoľvek námahy zviesť na úspechu pôvodného filmu. Ako thriller/krimi síce stále funguje, ale len na tých neoboznámených s prvým Loftom. A čochvíľa bude na plátne preLOFTované, keďže svoju verziu si neprekvapivo nezabudli tento rok natočiť aj v USA, tak snáď nebudú pretáčať zase len scénu po scéne ako Holanďania a pridajú aspoň jednu zmenu. To nechcem ani tak veľa. V tomto prípade ani neviem ako presne hodnotiť a preto volím neškodný priemer.

Datadisc k minuloročnému Jackass Presents: Bad Grandpa. Hodilo by sa to skôr ako bonusový materiál na DVD/BluRay, no tvorcovia sa to z nejakého dôvodu rozhodli vydať samostatne, tak budiž. „Polovičný“ Bad Grandpa ukazuje, že materiálu, z ktorého sa zostrihal film bolo dostatok a skutočne ho mnoho ostalo nevyužitého. Občas zaujímavého (scény s manželskými poradkyňami), občas zbytočného (scéna s vajcami zastrčenými v ponožkách), občas vtipnejšieho ako ten ktorý sa dostal do filmu (mŕtva manželka v aute a černoška), občas takého kde tvorcom zámer nachytať ľudí až tak nevyšiel. Každopádne bolo príjemné vidieť aká kamarátska, uvoľnená a trhnutá atmosféra a vzťahy panovali na pľace. Pre tých, ktorým sa páčil Bad Grandpa a zasmiali sa pri ňom celkom svieži prírastok, pre všetkých ostatných úplná zbytočnosť, ale v taktom prípade by sa do toho púšťal skutočne len niekto s masochistickými chúťkami a potrebuje u viac menej toho istého dobrovoľne pretrpieť aj druhý krát.