danoo

Azda až premrštene naturalistická dráma vychádzajúca z biblického človek človeku vlkom. City of gods je zaťažené toľkými detailami a odbočkami, že sa rozprávač filmu v nich stráca a dopredu vystupuje postava Zeeho a okolo jeho zločinneckej kariéry sa potom sústreďuje dej. Film nesie v sebe hlboké posolstvo a pre mňa je 100%.

Hallstrom točí filmy o medziľudských vsťahoch, v ktorých viac -menej vyhráva, no tento bol tak neosobný a neprirodzený, že som mu mal problém veriť. Neviem, nevadili mi ani inhibovaní kanadskí burani, ani J. Moore (tá čarodejnica) a Spaceyho mám rád, veď kto je úplne normálny. Zasa na druhej strane tam boli veľmi podarené zábery napr. sťahovanie domu, na ktoré sme si už u pána Režiséra zvykli.

Pozelal som Ladder 49 potom, ako som si prečítal pár týchto komentárov a preto som čakal niečo klišové, nezaujímavé a nudné. Dalo by sa povedať, že som bol sklamaný. Nič také sa nekonalo. Ak niekto považuje normálne scény zo života normálneho človeka za klišé tak prosím. Zdá sa mi, že v dnešnej dobe musia byť všetky filmy šokujúce a abnormálne aby zaujali. Som rád, že sa ešte nakrúcajú také normálne filmy pre normálnych ľudí (nechcem tým povedať že sa mi nepáči napr. Pedro Almodóvar, ale taký môj otec by asi jeho filmy nepozeral).

Wow, úžasné. Pre mňa hádam najinšpiratívnejší snímok roka 2005. Priznám sa, že na J.Phoenixa začínam byť zaťažený. Reese Witherspoon odohrá svoju životnú rolu a jej oscar je zaslúžený. Po technickej stránke je Walk the line dokonalý a ja som si už pri inštrumentálnom úvode prepojenom s tlieskaním a klepaním väzňov uvedomil, že ma najnovší Mangold bude baviť. A je to hlavne country, čo robí film tak príťažlivým -skladby ,ktoré Phoenix a Witherspoon zaspievajú sú takmer celé, čo by iné filmy najskôr odbavili niekoľko sekundovými zostrihmi. Príbeh dokáže zaujať i bez explicitného rozpiplávania Cashovho škandálneho života. Mne sex vo filme nevadí, pokiaľ si to stvárnenie vyžaduje (neviem si napr. predstaviť Anglického pacienta bez nahej K.S. Thomasovej), no tu mi nechýbal a režisér to inteligentne zvládol aj bez neho. To je pri súčasnej kinematografii, čo povedať. Tiež len málo životopisných filmov dokáže človeka skutočne povzbudiť a pokúša sa oprášiť niečo, čo sa dnes už nenosí, a síce morálku. Bez moralizovania. Moja poklona.

Démonická upírska biografia strhne svojou inakosťou a neholywoodskosťou,ktorá bola asi príčinou diváckeho prepadu v USA a tiež hlavným dôvodom môjho vysokého hodnotenia. (po 7, 12 opiciach a Klube bitkárov môj 4.najobľúbenejší B. Pitt)

Paradoxne žiadny odstrašujúci príklad, ale generačný vzor všetkých burzových špekulantov!

R.Scott so svojou typickou opulentnou, barokovou réžiou, podfarbenou výbornou hudbou,inteligentným scenárom vytvoril vysoko nadpriemerný historický film, plný slušných hereckých výkonov a pekných myšlienok(kráľovstvo nebeské netreba hľadať v materiálnom svete, ale vytvoriť si ho v srdci). Mínusom je občasná patetickosť, rozvláčnosť a tiež nedosahuje monumentálnosť veľkofilmov Davida Leana.

Uf, moj prvý komentár. Mne sa Karcoolka celkom páčila. Nevadilo mi to skritizované technické spracovanie, veď kto už len toto vyčíta Simpsonovcom,South parku. Pozeral som ju so svojimi sestrami (od 8-17) a bavili sme sa. Babka extrémistka so svojím - ...som ina ako ostatné ja chcem žiť svoj život na plno- nemala chybu. Karcoolka sa niesla v parodickom a fraškovitom tóne, ktorý sa nemusí páčiť každému, no určite nie je negatívom filmu, len ho posúva niekam inde, kam fantázia ´tých dospelých´ asi už nesiaha.

Kristin Scott Thomasová a Maggie Smithová patria medzi moje najobľúbenejšie herečky, a o to viac ma bolí skutočnosť, že ich spoločnú spoluprácu musím označiť ako neinvenčnú, mdlú, kedže obrovský potenciál tohto endemického subžánru zvaného britská čierna komédia doslova zabíja neskúsený režisér.

Pre mňa jeden z najpamätnejších počinov americkej kinematografie 21. storočia ašpirujúci na to, aby sa stal klasikou. Ang Lee posúva hranice westernového žánru (o niečo podobné sa pokúšal v šesťdesiatych rokoch Andy Warhol, ale tomu šlo skôr o provokáciu), aby vyrozprával presvedčivý príbeh vzplanutia vášne medzi dvoma bisexuálnymi kovbojmi a jej bolestivého pokračovania prostredníctvom zriedkavých, ale výbušných stretnutí po zbytok ich života. Tento zváštny vsťah oboch hrdinov vystihuje scéna, keď Ennis časom odhalí niečo zo svojho detstva a Jack reaguje poznámkou: "Wow, man, that´s more words than you´ve spoke in the past two weeks". "Hell, that´s the most I´ve spoke in a year," odpovie Ennis a presne tento moment sumarizuje ich vzájomný pomer: Jack dáva Ennisovi lásku a pokoj - všetko - čo on ako introvert potreboval vyjadriť, ale nikdy nedokázal. Toto začne byť citeľné, nuž, ich vsťah prerastie do fyzického. Autorka knižnej predlohy Američanka Annie Proulx, nositeľka Pulitzerovej ceny za román Ostrovné správy, napísala svoju poviedku s vyváženosťou prinášajúcou tak drsnosť ako zraniteľnosť každodenného života a rovnakú krásu prináša i každá skala z Leeho Skrotenej hory.