danoo

Nápaditá variácia na veľkú mannovskú tému nezlučiteľnosti charakteru umenia a totalitnej moci v chladných kovových aranžmá a „dobových" tónoch kapely MIDI LIDI ma upútala svojou prirodzenosťou, a preto som sa po dlhšom váhaní rozhodol pre absolutórium, moje prvé pre český film od Zelenkových Karamazových.

Zatiaľ jednoznačne najprofesionálnejší film autorského tandemu Hřebejk/Jarchovský natočený z pohľadu viacerých postáv na disidentské zlyhanie jedného z aktérov príbehu. Táto „analytická" metóda pôsobí konfrontačne, zneisťujúco a dáva priestor divákovmu hodnotiacemu úsudku, no na druhej strane celý príbeh dusí v akejsi k a m m e r s p i e l, čím znižuje jeho spoločenský dosah. Samozrejme zmienení tvorcovia sa opäť nedokázali nevyhnúť obvyklým nadbytočným motívom a metaforám, hlavne na začiatku, a tak u mňa zo súboja s PROTEKTOROM a SEZÓNAMI odchádzajú s druhým miestom.

Absolútne nevyvážený pokus o štýlový vampire horor.

Stále dosť kvalitný snímok nedosahuje neuveriteľnú plastickosť predchádzajúcich diel kráľa italowesternu. Je pravda, že sa v ňom stretávajú jeho viaceré charakteristické črty - kompozície Ennia Morriconeho, scenérie à la John-Ford-Country, odromantizovanie hrdinov a dôraz na detail - ide však len o dobrodružný film plný zvratov a prekvapení. Ten všadeprítomný pokus o o výraznú psychologizáciou postáv zasadenú do historického rámca zvládol Quentin Tarantino v „Inglorious Basterds“ oveľa lepšie.

Legendárna esencia násilia a brutality.

Fádny, slzopudný doják,ktorý od podpriemeru zachraňuje dokonale navodená atmosféra plná spleenu; a to som nevidel ani zatracované V l a j k y !

Dokonalý príklad jedného z tých filmov, ktoré sú síce nadpriemerné po všetkých stránkach [tiež . T e č e . t u d y . ř e k a . a pod.], ale po ich skončení nemáte pocit, že by ste si ich mali zopakovať.

Vtipný a ľahučký film. Oceňujem. I keď bez akéhokoľvek iného rozmeru...

Metodologickým prístupom tu nie je rozprávanie, ale faktografické zachytenie života (ako to kedysi od realizmu požadoval Guy de Maupassant), ktorého príbeh sa odohráva „na ceste" do Bagdadu. No Pozor! Nie je to len dokument z vojny (podobne ako napr. Ch o ď . a . p o z e r a j . s a . od Elema Klimova). Práve finálna scéna podfarbená Cashovou piesňou When the Man Comes Around potvrdzuje, že cieľom tvorcov nebolo len konštatovať fakty, ale aj morálne klasifikovať. A navyše pri tej všetkej závažnosti, autentickosti a surovosti som sa pobavil, pretože akcie (ak sú) sú napínavé a celá séria obsahuje i vtipné vsuvky. TWO THUMBS UP.

Úvod Ú č a s t n í k o v sľubuje oveľa viac než skutočne ponúka; s postupujúcimi minútami sa však začína odhaľovať plochá a samoúčelná štylizácia rovnomenného „veľdiela" najpopulárnějšieho súčasného českého spisovateľa Michala Viewegha. V rozpore s románom sa explicitne nevtelí do žiadnej z postáv, môj súkromný tip je ale obsesívny masturbant Vladimír, i keď vzhľadom na autorovu pozérskosť to asi bude kongeniálny Max. Ostatne, ako obvykle trocha sexu a pár literárnych kecov, ktoré v sebe nezaprú bývalého učiteľa češtiny. Tak či tak, interpretácia tých „geniálnych" textov a ich (ešte „geniálnejších") adaptácií by bolo nosenie dreva do lesa, preto by som sa radšej chcel toho tvora spýtať: prečo to vlastne robíš?