danoo

Pedro Almodóvar sa vrátil k svojej obľúbenej téme - ženy a ich duša, svet, prežívanie... Podľa mňa problém Volveru nespočíva v tom, že by sa Almodóvar precenil a nedokázal ho zvládnuť (ako sa to stáva iným režisérom), naopak má naviac.

Ako milovník americkej moderny som sa na tento film tešil dvakrát. Nesklamal. Film minimalisticky a s akademickým chladom odhaľuje 4 kľúčové roky zo života amerického južanského spisovateľa Trumana Capoteho, známeho excentrika, autofilika a homosexuála. Nerád by som znova ospevoval fenomenálny výkon Philipa Seymoura Hoffmana, poviem len tri slová one man show. Capoteho faktografický román(non-fiction-novel) In cold blood podrobne opisuje skutočnú udalosť- nezmyselnú vraždu štvorčlennej kansaskej farmárskej rodiny. Pre každého čitateľa Trumana Capoteho bude doslova slasťou sledovať a odhaľovať zrod románu a archetypy jeho postáv. Sám som bol prekavapený Capoteho vsťahom s vrahom Perrym Smithom, ktorý mal v románe aj vo filme homosexuálny podtext. Za zmienku stojí tiež postava spisovateľky Nelle Harper Lee (výborná Catherine Keener), autorky románu Ako zabiť vtáčika a scenáru k rovnomennému filmu.

Čo napísať, aby som sa neopakoval? Prvý diel dnes už tak trochu kultovej série zaujal svojou originalitou prevažnú časť divákov a preto ani ja nechcem trhať kolektív :-).

Sex ako hybná sila myslenia a konania je tu zobrazený veľmi impresívne, ale kto by tento film pozeral len preto, ostane sklamaný. Orgií v pravom zmysle slova sa nedočká.

Nápadité, vtipné a neuveriteľne pozitívne dielko o hľadaní životnej cesty skrývajúcej sa za maskami vonkajších fenoménov ponúka kultivovanú zábavu a veľa podnetných nápadov, myšlienok. Jedinou škvrnou tak ostáva výber hlavnej postavy. James Marsden je so svojím žuvačkovým úsmevom priehľadný a slabučký ako celofán.

Ešte dlho vo mne ostane scéna, keď sa Johnny Depp pokúsil dať Al Pacinovi peniaze aby mohol ujisť a potom, keď ten za ním kričal nech nič FBI neprezradí.

Pravdupovediac som čakal čosi iné - ostrú, útočnú satiru v štýle Americkej krásy a namiesto toho som sa dočkal statického filmového dusna, ktoré neprináša nič nové do zobrazenej problematiky akurát tak uhol pohľadu je do istej miery originálny. Nie, nebol som sklamaný, ale na druhej strane viem vymenovať tucet lepších (hlbších) vojnových filmov.

Mal by som povedať, že som bol v mojich očakávaniach dosť skeptický, ale o to viac prekvapený Cameronovým spracovaním, hudbou a hlavne samotným Cruisom, kt. na mňa pôsobil veľmi prirodzene a nesilene.

Crash je hollywoodskym pohľadom na rasovú diskrimináciu, šovinizmus a odľučtenie dneška, ktoré spôsobujú zrážku rôznych názorov, postojov, hodnôt hrdinov filmu. A odpútať sa z tohto začarovaného kruhu neustálych nárazov sa nepodarí každemu... S hodnotením oficiálne najlepšieho filmu roku 2005 som dlho váhal, avšak s prihliadnutím na oveľa radikálnejší film Spika Leeho D o . t h e . R i g h t . T h i n g (1989) nedám plné hodnotenie.

Filmový debut inak skvelej W. Goldbergovej trpí nedostatkom Spielbergovej umeleckej disciplíny, kt. si toho naložil viac ako dokáže uniesť (čo nebolo prvý a posledný raz). A tak rozprávanie v jeho podaní vyznieva príliš nevyvážene a nejednoznačne. Na druhej strane, ale svoje prešľapy nahrádza bohatým duševným rozpätím, úprimnosťou a takou spontánosťou, pre ktoré si tento film tak cením.