nascendi

Viem si predstaviť, akú radosť majú z tohto filmu vyslúžilí politruci. Michael má nielen ich krvnú skupinu, ale aj ich triedny prístup k pravde. Neskutočne dobré hodnotenia podľa mňa nereflektujú kvality filmu, ale mieru antiamerikanizmu (viackrát v komentároch explicitne vyjadrenú). Film má so skutočnosťou asi toľko spoločné, ako Hostel, či Eurotrip so Slovenskom. Na oboje stačí kamera a zlý úmysel. Obávam sa, že historicky nadobudnuté právo Američanov vlastniť zbraň, prekáža najmä tým, ktorým neprekážal štvrtý článok ústavy. Na právo vlastniť zbraň si možno o nejakých 10 - 20 rokov spomenú aj mierumilovní a biele zástavy milujúci Európania.

Veľmi príjemné prekvapenie. Nebyť gudaulina, určite by som oň prišiel (má "iba" 75 %). Napriek vďake za sprostredkovanie však s ním nemôžem súhlasiť, že je to film o jednej nešťastne zemi a nešťastnej dobe. Ja ho vnímam ako film o ľudskej zlobe, fanatizme, túžbe po dominancii a tieto vlastnosti nie sú viazané na konkrétnu zem. Stačí hocikde dodať trochu náboženského, nacionálneho alebo rasového agaru a Severné Írsko bude aj tam, kde by ho nikto nečakal. Film je veľmi dobre nakrútený a zahraný, realistický, ponúkajúci množstvo námetov na zamyslenie, doprevádza ho výborná hudba, ktorá znie v ušiach aj po záverečných titulkoch a spoločne s Krvavou nedeľou a V mene otca tvorí trojicu filmov, ktoré treba vidieť, aby sme mali predstavu ako to vyzerá po prekročení Rubikonu. Takže s Boxerom mám iba jeden problém - prečo som mu nedal plný počet hviezdičiek. Iba preto, aby som mal dôvod ho vidieť ešte raz.

Netradične som tomuto filmu po opätovnom zhliadnutí pridal hviezdičku, pretože je v našich pomeroch výnimočný a nadčasový. Vyniká nielen famóznym herectvom Štefana Kvietika a výbornou kamerou Tibora Biatha, ale najmä tým, že to nie je ani koncentráčnický, ani športový film. Je to film o tom aké podoby môže nadobúdať človek v extrémnych životných situáciách. Páčil sa mi ten autentický jazykový Babylon, ktorý by americký divák vzdal po pár minútach a tiež to, že na filme spred polstoročia čas nehlodal.

Sledovanie tohto filmu predstavovalo pre mňa nepríjemný zážitok. Sorentino mi nielenže pripomenul svoje najhoršie filmy, ale aj najhoršie filmy Felliniho. Vo všeobecnosti neznášam namyslenosť niektorých režisérov, ktorí si za cudzie peniaze nakrúcajú svoje radosti i boliestky, pričom je im úplne jedno, či výsledné dielo zaujme aj niekoho iného ako ich. Ak by som mal jedným slovom charakterizovať práve dosledovaný film bude to - galimatiáš.

S ťažkým srdcom som dal tomuto filmu, ktorý nie je životopisným filmom, ale fantáziou, iba tri hviezdičky. Nebolo to primárne preto, že opera je mimo môjho záujmu, ale pre niekoľko scén, ktoré ma rozladili. Inak spev Gabriely Beňačkovej bol aj pre mňa zážitkom, Božidara sa úlohy zhostila so cťou a Krejčíkovi patrí uznanie za to, ako v najtuhšom normalizačnom období vybral zo života Emy Destinnovej také pasáže, pri ktorých sa museli normalizátori nervózne mrviť.

Podľa ČSFD je Božská relikvia štvrtým filmom z nekonečnej filmografie Jackieho Chana, ktorý som si pozrel. Viem s istotou, že už žiaden ďalší neuvidím. Mám iba jedno vysvetlenie Chanovej popularity, a síce to, že vnímanie a vkus časti ázijských divákov je diametrálne odlišný od môjho. To neznamená, že by som sa nad nich vyvyšoval alebo nimi pohŕdal, iba nemáme nič spoločné.

Veľmi citlivý a dojímajúci film. Pri jeho sledovaní som mal podobný pocit, ako keď som pred 60 rokmi čítal Čenkovej deti. Bieda má dve podoby. Biedu lenivcov, prípadne závislákov a biedu tých, ktorí nedostali príležitosť. Prvá je odpudzujúca, druhá smutná. A veľmi ťažko sa nachádza empatia s ľuďmi, ktorých stíha jeden nezdar za druhým a ich deťmi, pre ktoré sú obyčajné tenisky nedosiahnuteľným artiklom. Film stojí a padá na vierohodnom výkone oboch malých hercov, ku ktorým sa ich otec ani nepribližuje. Neprekvapilo ma, že sa vo filme nevyskytujú bližšie pohľady na biedu a prepych existujúce vedľa seba, ani na všemocný klérus. Ani v dobe socializmu sa nenakrúcali filmy, ktoré by zobrazovali odvrátenú stránku šťastnej prítomnosti a ešte šťastnejšej budúcnosti pod vedením múdrej strany. Len by som rád spoznal odborníka, ktorý film zaradil medzi komédie.

Zasa som sa so svojim hodnotením dostal mimo priemeru, a nielen mojich obľúbencov. Napriek tomu nebudem hľadať vinu u seba. Film má dve hodiny, pozeral som ho od polnoci do tretej hodiny rannej a mnohokrát som musel vrátiť rekordér na miesto, ktoré som si naposledy pamätal. Čítať dve hodiny titulky filmu, kde väčšinu času na obrazovke tróni ušatý zmrd bez výrazu, bolo nad moje sily. Pamätám si na neho i na celú absurdnú politickú scénu v Taliansku v oných rokoch. Ale teraz máme u nás doma toľko podobných, že ma dávno minulé príbehy z Talianska nemohli zaujať. A okrem toho som nepochopil, načo bolo treba nakrúcať nudný film, keď stačilo z toho urobiť jeden článok do ilustrovaného časopisu.

Celkom rád som si pozrel ďalší chválený film Jiřího Stracha. Nezdieľam averziu českých divákov voči tzv. "okoukaným hercům" pretože nemusím vidieť a ani nevidím každý nový český film. Brainstorm má nepôvodný námet a je mi jedno, ak bude niekto namietať, že v Čase prebudenia išlo o lekársky experiment a tu o akúsi metaforu. Určite som ho nevnímal ako komédiu, skôr ako typický televízny film, kde všetky latentné problémy vystúpia na povrch v obmedzenom priestore a čase. Herci boli dobrí, dialógy prirodzené, akurát žiaden odkaz ku mne nedorazil, nič pozoruhodné a zapamätaniahodné som tam nenašiel.

Počínal som si ľahkomyseľne, keď som očakával, že spojením Gassmanna-Gian Maria Volontého a Catherine Spaak v Monicelliho dobrodružnej komédii zo šesťdesiatych rokov, užívateľmi ohodnotenej na 77 %, mi bude dopriaty kvalitný filmový zážitok. Namiesto neho som pociťoval iba trápnosť a mal som dojem, že si zo mňa niekto poriadne vystrelil. Počas prvej polhodiny som sa ani raz neusmial, takže tejto zlátanine darujem najviac dve hviezdičky a druhú hodinu filmu hocikomu, kto by mal eventuálne záujem.